TÝŽDEŇ TRETÍ

Mám za sebou 6 písomiek či testov a takmer úplne uzavreté známky.

Pondelok bol pre mňa veľmi stresujúci. Predstava, že mám byť celý týždeň v škole a ešte z toho tam trikrát trčať do štvrť na tri bola úplne nanič. V pondelok ma čakala jedna dôležitá písomka, písomka z nemčiny. Nikdy by som si nemyslela, že budem patriť práve k tým, ktorí si budú opravovať známky z NEMČINY... čo je môj najobľúbenejší predmet. Okrem toho kdesi na druhom konci republiky sa konalo niečo veľmi dôležité a nielen, že som sa snažila sústrediť na präteritum a perfektum, ale myslieť aj na moju skutočnú spriaznenú dušu. Navyše som sa ešte ráno dozvedela, že sa píše veľká písomka z chémie, tak som sa snažila naučiť aspoň niečo. Nakoniec sme však nepísali veľkú písomku, ale malú z funkčných skupín derivátov uhľovodíkov. Problém bol ten, že si to nikto, naozaj nikto nepozrel a po vete profesorky: "Úprimne sa ohodnoťte a napíšte si známku." za okraj som nechala svietiť krásnu známku 5.
Utorok nebol o nič lepší, ešte pred prázdninami, ktoré ubehli neuveriteľne rýchlo, sme mali písať písomku zo slepej mapy, a tak nás to už neobišlo. Aj keď som sa učila, niektoré pojmy som absolútne nevedela kde sú a bola som zmierená s trojkou.
Streda bola prebitá emóciami v podobe hnevu. Dozvedela som sa, čo budem mať na polroka z biológie, písali sme opravnú písomku z chémie a teraz som sa vážne učila. Aj tak som zabudla na alkoholy a fenoly, takže som opäť očakávala trojku. Nemčina... tu bol ten hnev, pretože ak povie celej triede: "Opravila som Vám tie písomky a nevyzerali ako opravné. Vyzeralo to ako učenie sa deň pred písomkou. Som sklamaná." Vtedy cezo mňa prešiel smútok, pretože ešte počas prestávky som sa dozvedela, že Fero má trojku, pri tom keby nie jeho, tak nemám tri slovíčka. Pretože ak by som mala dvojku, znamenalo by to aj dvojku na polročnom výpise. A hoci vám sa ľahko povie: "Veď to iba polrok." Áno, tak to beriem pri všetkých predmetov okrem NEMČINY. Ja nemčinu nemám rada ako vyučovací predmet, ale ako jazyk. Chcem ho vedieť, baví ma a ak by som mala na polroka dvojku, zrazilo by ma to na zem. Začala čosi vravieť o úrovniach v jazykoch, že na akej by sme mali byť a na akej sme. O tom rozprávala asi desať minút a ja som jej nadávala do všetkého, nech mi došľaka povie čo mám z tej písomky. Potom, keď ich konečne chytila do ruky, tak hneď pod Dominikinou písomkou som uvidela svoje písmo a potom som si v hlave celý čas hovorila, nech už dvihne ten papier. Začala rozprávať, že čo slovíčko to bod a koľko tam bolo slovíčok, koľko pravidelných a koľko nepravidelných a modálnych. Keď sa konečne z nej dostalo, že plný počet bodov bol 90. Povedala: "Dária, s tebou som najviac spokojná, máš jednotku." Vydýchla som si a usmiala sa. Pretože mi sama ešte pred prázdninami povedala, že ak tú opravnú napíšem na jednotku, tak mi tú jednotku na polroka dá. A svoje slovo dodržala. Ešte sme mali písať z dejepisu, ale keďže sme boli v interaktívnej učebni, písali len tí čo mali medzi.
Vo štvrtok nás čakala polročná písomka z matematiky a ja som ju pokazila najviac ako sa dalo. Už viem aj známku a vôbec nie som na to hrdá. Od návratu po Vianočných prázdninách mám akýsi blok a neviem nič vypočítať. Najviac ma naštvala chémia, čím u mňa klesla ešte hlbšie ako bola. A z tej opravnej písomky som mala jednotku, ak by vás to zaujímalo.
No a v piatok sme na angličtine písali písomku zo slovíčok, a keďže slovíčka nám dávala spolužiačka, očakávam jednotku. Bola som aj za matematikárkou sa opýtať, že čo mám z polročnej, ale moju ešte nemala opravenú. Tak som sa jej aspoň spýtala či bude hodnotiť podľa priemeru a na to mi odpovedala, že ešte uvidí. Nečakám nič iné ako trojku, pretože polročnú som skopala na štvorku, čo som aj očakávala a priemer mám teraz 3,1. No po štvrtkovej chémii už neverím ani tomu priemeru. Zo slepej mapy z geografie som dostala jednotku a do krúžku mi dala dvojku.
 

Aký ste mali týždeň?

Dária.