TÝŽDEŇ DVADSIATY PRVÝ

Žijem, našťastie. Ani neviem ako, ale som rada, že je už piatok. A mňa čaká predĺžený víkend, ktorý síce zase strávim nad učebnicami, ale sobota bude voľnejšia. Ideme totiž k babke, keďže sa stretneme celá rodina z maminej strany, budú sa oslavovať babkine narodeniny a nielen jej.

V pondelok som dostala dvojku z testu z nemčiny, mala by som sa prihlásiť odpovedať, aby som mala známku z odpovede a dúfam, že to bude moja posledná známka z nemčiny. Profesorka mi lezie na nervy už od septembra a som rada, že ju uvidím už len nejaký mesiac. Pretože od septembra nás bude mať buď triedna (čo pochybujem, ale vedela by som to dať do rozvrhu) alebo niekto nový. Na slovenčine sme zažili veľký šok. Mali sme písať písomku a ja som si už pripravila aj papier, keď zrazu povedala, že papiere nám dá ona, a že sa máme všetci postaviť pred tabuľu. Kričala na nás zase, ale pokúsim sa nejako ten strach z nej odbúrať. Mali sme si sadať zaradom v dvojiciach podľa abecedy. Mne vyšla Janka, kedysi som ju brala, ako kamarátku. Nie je zlá, dáva mi úlohy, keď som chorá, ale už sa nerozprávame ako kedysi. Z otázok som bola až prekvapená, že som ruku posúvala s perom po papieri a písala vkuse, až na siedmu úlohu, tam som si to musela najprv uležať v hlave a potom som napísala odpoveď na päť riadkov a ona mi dala za to jeden bod. Jednu otázku som nevedela, tak som tam radšej napísala blud za nula bodov. Nevadí, mám jednotku.
V utorok sme písali písomku z geografie z Ameriky. Až na vodstvo Severnej Ameriky sa mi tá písomka celkom podarila, ale výsledok zatiaľ neviem. Hneď na angličtine nás prekvapila písomkou zo slovíčok, krásne, ešteže môžeme použiť žolíka. Na telesnej sme behali, koniec koncov je to jediné, čo môžem na telesnej robiť. Ale ak vám povie, po nezabehnutých dvoch kolečkách (nepoznáš môj zdravotný problém), že si mám vyskúšať štyri, tak som si v hlave pomyslela, že jej asi šibe. Bežala som asi takým tempom, že jedno kolečko zabehnem, druhé- chodím, bežím a zvyšok prevažne chodím a sem-tam pobežím, pretože ma nechutne začalo pichať v boku. V budúcom školskom roku idem na zdravotnú skupinu číslo štyri, čo znamená, že budem oslobodená od telesnej. Môžem si to dovoliť, takže si ani neviete predstaviť, ako veľmi sa teším, že už sa nebudem tej... musieť pýtať, či sa mám prezliekať.
V stredu sme nejakým zázrakom nemali žiadnu písomku a ja som si konečne mohla vydýchnuť. Celkom bol tento deň nudný.
Vo štvrtok sme písali písomku z chémie. Nevravím, že som sa učila, ale to, že nebudem vedieť nič som vážne nečakala. Takže ak sa mi nejakým zázrakom podarilo napísať tam aspoň niečo správne, tak so štvorkou budem maximálne spokojná.
No a dnes sme mali tú školskú z matematiky. Vážení, môžete mi zatlieskať, že tú najľahšiu úlohu som nespravila, pretože mi nedošlo, že tam mi netreba pravdepodobnosť cez kombináciu, ale cez zlomok a namiesto 36,36,64,20 som nechala celú úlohu prázdnu. Takže trojka na vysvedčení, vitaj! A ešte sme písali diktát, lenže ona dáva diktáty z cvičebnice, takže som si mohla hneď odkontrolovať chyby a mojim očkom som si nenašla žiadnu, takže snáď si to nepokazím. Na umení a kultúre sme pripravovali triedu na maturitu. Áno, celé Slovensko malo maturity tento týždeň, iba my ich máme budúci.

V pondelok alebo v utorok do autobusu nastúpil taký otecko s malým chlapčekom (často nastupujú, ale nie každý deň) a ten malý si chcel ísť sadnúť na ľavú stranu hneď do prvých dvoch sedadiel, ale otec ho zobral a sadli si za mňa a ten malý: "Ja som chcel ísť doprava!" A už sa jeho otecko smial, že veď si napravo, ty si chcel ísť doľava. Bolo to zlaté a mne to vyčarilo úsmev na tvári a vylepšilo deň.

Moja spriaznená duša Kristy zmaturovala na samé jednotky, takže ešte raz blahoželám! ♥

Dnes som sa po dvoch rokoch rozprávala s triednym učiteľom zo základnej, kedysi skôr som ho stretávala častejšie, ale nič sme si nepovedali. Teraz to bolo milé, je neuveriteľné, ako vám tak cudzia a zároveň blízka osoba môže chýbať. Vraj moji spolužiaci za ním chodia, a ja sa to dozviem od neho. Vraj sa na mňa pýta, ale že chlapci nepovedia nič a dievčatá ako kedy. Že mám pozdraviť mamu, babku, brata a všetkých. Mala som čo robiť, aby som sa nerozplakala. Chýba mi, jediné čo mi zo základnej chýba. Teraz mám slzy v očiach. Nezabudnem naňho, pretože mi dal toho strašne veľa.

Aký ste mali týždeň?

Dária.