MOJE FÓBIE

Niekedy dávnejšie som našla na jednom blogu challenge a jeden deň bol aj moje fóbie. Potom, čo som podobný článok našla na blogu bee.,  som sa rozhodla sem dať moje fóbie.


                


-mala som-

~ Canisfóbia
Hoci oficiálne sa táto fóbia nazýva kynofóbia, ja som si ju premenovala na canisfóbia, pretože pes sa po latinsky povie canis canis. Ja som mala pôvodne strach z canis familiaris. Možno je to smiešne, keďže ľudia, ktorí ma poznajú vedia ako milujem psov už od svojich piatich / šiestich rokov, ale je to tak. Ono to bolo vskutku komické, keďže každý vedel ako milujem psov, ale len čo sa ku mne pokúsil priblížiť, som sa schovávala za dospelého. Keďže moja teta mala psíka, rotvajlera a vždy, keď sme k nim prišli (každý víkend) som sa skoro poka*ala od strachu. Lenže potom, keď im rotvajler Rolo zomrel a teta sa už z toho dala ako-tak dokopy, od jej kamaráta si rezervovala Bernského salašníckeho psa. A keď si spomeniem, ako som ich jedno malé ňuňaté šteniatko držala z rodiny ako prvá, sa mi chce plakať. Potom sme ho boli ešte raz pozrieť, keď už pobehovali na záhrade a doteraz si pamätám ako im tetin kamarát vybral presne takého, ktorý mal na hlavičke čierny fliačik. Dnes má už Tedy päť rokov. On ma zbavil tejto fóbie, pretože som s ním trávila deň čo deň, vždy po škole som sa rýchlo učila, aby som mohla ísť za ním. Ležali sme v tráve, mala som ho v náručí na hojdačke, strážili sme ho v stane spolu so sesternicou K. a nakoniec som s ním začala chodiť na cvičisko. Samozrejme, že tam boli aj iné psy a vďaka tomu som sa tejto fóbie zbavila. S Tedym už kamarátka nie som, pretože stratil moju dôveru. Možno preto mám pocit, že sa mi fóbia vracia, no budem s ňou bojovať ak sa znova objaví.

~ Lygofóbia
Nedá sa povedať, žeby som mala fóbiu z tmy ako takej, že som musela zaspávať so zapnutým svetlom alebo tak. Ale bála som sa tmy tej vonku. Bála som sa chodiť vonku, keď už bola tma. Stále som sa obhliadala či nejde okolo mňa nejaký človek a či sa ma nechystá zabiť alebo znásilniť. Ale potom čo som videla Twilight ságu a videla tam ako zabíjajú upíri normálnych ľudí, aby sa zasýtili, ma to prešlo. V prvom ročníku, keď som ešte nevedela, že je aj skorší spoj, som v zime prichádzala až za tmy domov. A keď som sa aj začala báť, povedala som si: „Twilight“ a prešiel ma strach.


-mám-

~ Akarofóbia, Arachnofóbia, Snakefóbia
Tieto tri fóbie spolu súvisia- hmyz, pavúky, hady ← to sú všetky zvieratá, ktoré mi naháňajú strach. Z hmyzu sa najviac bojím včiel a os, pretože teraz odkedy sme v novej triede máme každý deň návštevu minimálne jednej včely. Jednu furt zabije Denis, potom niekedy jednu vyhodíme oknom a niekedy je aj taká rozumná, že ako príde, tak odíde.
Vždy som sa smiala bratovi, že sa bojí pavúkov. Stačilo mu vidieť len malilinkého pavúčika a už vravel: „Zabite ho! Zabite ho!“ Lenže posledné roky som prišla na to, že sama sa ich bojím- hoci len tých väčších. Minule, keď som si robila zábavu na procedúre v kúpeľoch, len čo som zazrela pavúka, ako lezie po bielych kachličkách, zavrela som ústa. Zrýchlil sa mi tlkot srdca, ale len čo zmizne, akosi to prejde. No aj tak najväčší strach mi robí, keď proste beží po stene/ploche, keď zastane som v pohode.
A nakoniec hady. Sama som videla len párkrát hadov, ale neviem prečo, naháňali mi hrôzu, aj keď som ich už videla mŕtvych (na ceste prejdených autom - užovky).

~ Antropofóbia
Nikdy by som si nepomyslela, že ma bude fóbia z ľudí trápiť. Lenže čím som staršia, tým narastá. Vyhýbam sa spoločnosti a už keď musím byť medzi ľuďmi, držím sa vzadu alebo naboku. Nerada nadväzujem nové kontakty a som radšej so známymi. Ale ani s nimi nemusím byť v kontakte, radšej som sama vo svojej izbe a robím si svoje veci, buď som za notebookom a píšem pre blog alebo si zisťujem novinky a píšem si s mojou spriaznenou dušou.
 
~ Anuptafóbia, Filofóbia
Neverím, že nemajú z toho strach viacerí- že si nenájdu partnera, že zostanú nezadaný a zo sklamania v láske. Pretože si myslím, že na môj vek a blízko k môjmu veku by som mala mať aspoň ten prvý vzťah za sebou, viete tú tínedžerskú lásku. A proste si myslím, že preto sa žiaden môj spolužiak neodvážil mi tie dve slová povedať, pretože som škaredá.
A strach zo sklamania v láske mám už z princípu, keďže –ako som už písala- som spravila prvý krok a on si spravil zo mňa žarty. Odvtedy sa bojím, každému chlapcovi, ktorý sa mi páči, povedať mu to.

~ Ceraunofóbia
Mám fóbiu všeobecne z búrky, ale najviac z hromu a blesku. Hoci búrka ako taká mi nerobí nič, ale len čo začujem hrom tak podskočím a jednoducho sa bojím. Bojím sa toho zvuku, čo vydáva hrom. Pamätám sa, že keď som bola menšia, tak som z okna pozerala na blesky. Brat ich spolu so synom mamkinej kamarátky dokonca fotil a pozerali sa tiež z okna.

~ Coimetrofóbia
Sama neviem čo ma na cintorínoch, tak desí. Ale už od roku 2010 som na žiadnom cintoríne nebola s výnimkou dvakrát- raz keď babka musela ísť na hroby spolu s tatikom a druhý raz v škole v uplynulom školskom roku. Presne 20.mája 2010  mi zomrel dedko a potom, keď bol už pochovaný, tak som šla spolu s mamou, tatikom a bratom na jeho hrob. Revala som, bolo mi ľúto, že tu už nie je. A odvtedy nechodím na hroby, nechodím na všetkých svätých po hroboch, pretože mám stále strach, že sa tam rozplačem. Ani ma mama nevolá, pretože mi sama povedala, že ma už na dedkov hrob nikdy nezoberie.

~ Escalafóbia 
Fakt, už od malička mám strach z eskalátorov (pohyblivé schody). Teraz sa mi pokojne smejte, ale vždy keď mám po nich ísť, sa bojím. Nebojím sa tých čo sú rovno (aj pre nákupné vozíky), ale tie čo sú ako schody. Pretože vždy keď sa pozriem dole ako sa to „nadvihuje“ a vzniká z toho schod, sa bojím, že zle stúpim a zoberie ma to pod to. Preto mama ide vždy za mnou a dosť dlho trvá, kým položím nohu na ten schod. Som celý čas v strehu, a keď už sme na mieste a treba z nich zliezť, tak sa zase bojím, že ma to zoberie pod to.

~ Xenofóbia
Až donedávna som nevedela, že strach zo všetkého cudzieho sa takto nazýva. Bojím sa všetkého nového, nepoznaného, pretože neviem či to je dobré alebo zlé. Či ma to niečo naučí alebo ma to položí na lopatky.

 ~ Fóbia z blízkej budúcnosti, z budúcnosti, z toho, že niečo nestihnem
Táto fóbia je asi najväčšia a ovláda ma naozaj stále. Mám v sebe akýsi radar a musím mať všetko dopredu premyslené, kedy to urobím. Ak si na niečo spomeniem, musím to urobiť v daný okamih. Bojím sa čo bude zajtra a preto sa bojím, keď idem do školy nenaučená. Keď zabudnem na nejakú úlohu a spomeniem si na to v noci, musím vstať, ísť k stolu a písať, pretože nemôžem zaspať. Napríklad, keď máme spraviť prezentáciu a pri tom viem, že mám na to čas, ale moja hlava si zmyslí, že to musím urobiť teraz, v hlave si píšem text (a to je jedno či je to prezentácia po slovensky/nemecky/anglicky), píšem v požadovanom jazyku a pri tom mi tlčie srdce ako splašené. Neznášam to na sebe.

~ Fóbia z otvorených dverí
Toto je celkom zvláštne, pretože mi mama hovorí, že ona už začína mať fóbiu zo zatvorených dverí. Proste neznášam, keď sú dvere otvorené. Ak mi ich niekto nechá otvorené, kričím: „Dvere!“ a ak mi ich nepríde dotyčná osoba zavrieť, vstanem a zavriem si to. Rovnako neznášam otvorené dvere na vstavanej skrini, pretože mám pocit, že odtiaľ niečo vyskočí a zožerie ma. Nedokážem sa sústrediť na učenie, ak mám otvorené dvere. A nedokážem ani zaspať ak sú len pootvorené, musím v noci vstať a ísť ich zavrieť.

~ Fóbia z opitých ľudí
Poznáte to, niečo oslavujete a k tomu nemôže u dospelých chýbať alkohol. A vtedy sa bojím, aj keď len pripitých ľudí. Bojím sa jednak o nich, že si ublížia a bojím sa, že mi niečo spravia. Pretože alkohol dokáže fakt hnusné veci. Keď sa ku mne nejaký takýto človek priblíži sa síce smejem z výmysel aké ho napadajú, ale zároveň mi je do plaču, pretože sa bojím, že mi niečo spravia. A mám pocit, že to spustil môj krstný pred troma (?) rokmi.

~ Fóbia z neúspechu, z neprijatia
Stačí už len malinký neúspech (horšia známka z písomky akú čakám) a mňa to nesmierne mrzí, pretože mám pocit, že som neuspela.
A z neprijatia je tu viac odvetví: neprijatia na školu, neprijatia medzi seba (ľudí, kolektívu). Bojím sa, že ma na Vysokú školu neprijmú, rovnako som sa bála či ma prijmú na gymnázium. Učila som sa cez víkend, aby som to spravila kebyže viem, že sú také ľahké, a že riaditeľ čo mal dozor bude mať na hrnčeku násobilku, tak sa neučím. No rovnako som sa bála, že ma neprijmú noví spolužiaci, a že tí starí budú ešte horší a budú ma naďalej šikanovať.  Keď idem do nového prostredia trvá mi týždeň, kým sa oťukám. Potom si vytvorím s nimi taký vzťah, že revem, keď odchádzam. (Piešťany)

~ Fóbia zo vzťahu
Už som písala, že mám fóbiu zo sklamania v láske a s tým súvisí aj to, že sa bojím vzťahu. Pretože sa bojím, že ma sklame, že padnem na dno, z ktorého mi už nikto nepomôže. Upadnem do depresií a tak. No bojím sa aj toho, že to bude ťahať s dvoma naraz. Preto mám problém veriť ľuďom.

Dávala som najprv fóbie, na ktoré som našla aj odborný názov a potom, na ktoré som nič nenašla. Určite nie sú všetky, pretože mám pocit, že sa vôbec nepoznám. Ale ak ma ešte nejaké napadnú, tak pripravím podobný článok.

Máme nejakú fóbiu spoločnú?
Aké máte fóbie?

Dária.