ČO SA UDIALO V MOJEJ SEDEMNÁSTKE?

Bola som už v šestnástke presvedčená, že ma sedemnástka nejako veľmi nezmení. Mýlila som sa, zmenilo sa toho toľko, že sa mi nechce veriť, že sa to stalo v priebehu jedného roka. Následne môj narodeninový deň, ktorý bol úžasný, teda aspoň tak veľmi, ako len mohol byť.


• Už v deň sedemnástky som sa naučila, že sa mám venovať len ľuďom, ktorí si to zaslúžia.
• Dalo mi moje okolie facku v deň mojich narodenín, ale aspoň som si uvedomila, čo pre mňa znamená Kristy, a že nech sa deje, čo chce, tak budeme Brilliant Friends Forever.
• "Lepšie mať pár priateľov a to skutočných, než veľa a falošných :)"
• V deň mojej sedemnástky šla 314.epizóda Búrlivého vína a presne na moje narodeniny sa dali Nina s Martinom opäť dokopy, čím som prežívala seriálový záchvat.
• Nachádzala som opäť chuť k matematike a začalo sa mi v tomto predmete dariť.
• Spravila som obrovské rozhodnutie, ktoré ma odbremenilo - vymazala som si Mira z priateľov na facebooku.
• Mojou najobľúbenejšou bloggerkou sa stala bee. a je ňou doteraz.
• Stali sa veci, na ktoré nechcem spomínať, ale predsa na to nedokážem zabudnúť.
• Dozvedela som sa jednu informáciu, ktorá ma zasiahla viac, ako som čakala. Vlastne čo to táram, ja som nerátala, že sa niečo také stane.
• Založila som si blogspot.
• Rodina ma odignorovala.
• Len vďaka Búrlivému vínu, Jurajovi Lojovi a Kristy som sa neznížila v decembri na tú najhoršiu vec, ktorú môže človek spraviť- spáchať samovraždu.
• A vďaka týmto ľuďom a tomuto seriálu som sa stala šťastnou osobou, čo mi vydržalo až do konca mojej sedemnástky- a pokračuje to v osemnástke.
• Bola som taký fanúšik Búrlivého vína, že aj po skončení IV. série som mala seriálový záchvat.
• Blog.cz ma už tak štval tým, ako mi všetko prehadzovalo a vypisovalo, že som prekročila limit znakov v článku, čím som bola pevne rozhodnutá, že od januára prestupujem na nový blog- na blogspote.
• Vôbec som nezažila tú pravú vianočnú atmosféru, i keď ma darčeky potešili, v tom vianočnom období som nevidela okrem Rudolpha a Christmas in Boston žiaden vianočný film- ani Sám doma. A doteraz nenájdete ani na jednom blogu ani jednu zmienku o Vianociach.
• Prestúpila som na blogspot.
• Bee. som si pridala aj na facebooku.
• Na tento blog som pridala príspevky z predošlého blogu.
• Oslávila som druhé výročie vysielania Búrlivého vína.
• Pochopila som, ako strašne milujem Juraja Loja. Pochopila som, že je môj osud, láska na prvý pohľad. Aj z toho dôvodu, že som nikdy nemala obľúbené či šťastné číslo. Ale viedla som si taký zoznam obľúbených vecí a pri čísle som zvolila moje čísla narodenia- 29 a 9. A keď som na to narazila v tomto roku, tak som si uvedomila, že Juraj je môj osud. Pretože keď som sa doňho zaľúbila- respektíve bola ochotná si to pripustiť, tak sa písal 29. január 2013 a ešte aj Nina s Martinom sa dali dokopy 29. septembra 2014. A môj dátum narodenia tu bude až do mojej smrti, preto budem Juraja Loja milovať až do smrti.
• Zvládla som ťažkú skúšku a splnila som si sen- byť prospela s vyznamenaním so siedmymi dvojkami.
• Šla som na rehabilitačný pobyt do Piešťan, kde som cvičila s tými istými terapeutmi čo v lete, teda okrem Aničky, ktorá však do našej partie dokonale zapadla. Aj napriek tomu, že som bola rada, že som tam, som si to nevedela užiť, ako v lete. Možno tým, že sme tam boli ubytovaní a tatik na nás nemal čas; že som tam bola len dva týždne a možno iba tým, že bola škola a ja som mala, čo doháňať.
• Počas pobytu v Piešťanoch Juraj oslávil svoje 31. narodeniny.
• Po pobyte v Piešťanoch som zanevrela na školu, mala som všetko na háku, vyžívala som sa v poobednom spánku a doplatila na to moja milovaná nemčina.
• Dostali sme novú profesorku chémie, ale bolo to v čase, kedy som mala všetko na háku, čiže aj ju a tak to je doteraz.
• Dozvedela som sa, že Janka- vedúca skupiny z Piešťan, cvičila so mnou naposledy, teda aspoň na istú dobu.
• Nastali časy, kedy ma nad vodou držal jedine Juraj. Bol môj úkryt pred spolužiakmi. A presne na jeho meniny sa dozvedel, že bude druhýkrát otcom.
• Počas majstrovstiev sveta v hokeji som sa do školy takmer neučila, a i napriek tomu mi v polovici mája vychádzala jednotka z matematiky.
• Moja spriaznená duša Kristy zmaturovala na samé jednotky a dovŕšila osemnástku.
• Rozprávala som sa s triednym učiteľom zo základnej školy a bolo to pre mňa dosť emotívne.
• Bojovala som o jednotku z matematiky na vysvedčení, ale nevydalo.
• Počas celej V.série som bola silný fanúšik Búrlivého vína, niekedy som plakala – 4 minúty plaču v 439.epizóde-, ale i tak ma ovládali seriálové záchvaty. 
• Podarilo sa mi aj druhý polrok druhého ročníka skončiť úspešne- prospela s vyznamenaním iba so štyrmi dvojkami.
• Bola som na rehabilitačnom pobyte v Piešťanoch. Cvičila som s novými ľuďmi, no vídala som i Janku. A čo ma prekvapilo najviac, cvičila som párkrát s Adamom.
• Stretla som sa po 5 rokoch 2 mesiacoch a 6 dňoch písania si s Brilliant Friend Forever, Kristy.
• Bola som v Rakúsku- v Salzburgu a na nemeckých hraniciach, takže: "Ich war in Deutschland!"
• Lucas Loj oslávil 2 rôčky.
• Bola som v Španielsku na dovolenke, pri mori po štyroch rokoch. Avšak ma trošku viac sklamalo.
• Plávala som s delfínom, dotýkala sa ho, cvičila ho a odfotila sa s ním.
• Nastúpila som do tretieho ročníka, a hneď v prvý deň som dostala od spolužiakov facku.
• Cítila som úzkosť, ale práve vtedy som pochopila: Človek sa má správať podľa seba, nie ako to chce okolie. Úspech nie je ísť ďalej, úspech je mať nejakú motiváciu. Žiaden kopec nie je strmý.
• Začal nový seriál Kukučka, ktorý sa stal mojim najobľúbenejším.
• Zaľúbila som sa do Matúša Kvietika.
•... mať nejakú motiváciu- Juraj Loj, Matúš Kvietik. Len vďaka nim vstávam, prebúdzam sa a idem ďalej aj s bolesťou. A najnovšie funguje aj: Juraj Baumann.
• Pochopila som, že Juraj je pre mňa osudové meno.
• Už sú to štyri roky, čo píšem príbehy.
• Nenapísala som ani jeden príbeh, ale v hlave si píšem osobný príbeh, osudový a jedinečný.
• Prečítala som 18 kníh, aj s povinným čítaním.
• Spoznala som hudobné kapely ako Metropolis, Fall Out Boy, Twenty One Pilots, This Wild Life a ďalšie.
               

Tak toto bola moja sedemnástka v skratke, niektoré veci som si pamätala, iné som si pomohla so zdrojmi. Sama neviem, či na sedemnástku zabudnem, ale tak skoro to nebude. Všetko sa nieslo v znamení „2“, teda aspoň to, čo sa týkalo Búrlivého vína. Vážne nechápem, ako sa to všetko mohlo stať, ale som rada. Sedemnástka ma zmenila ešte viac, dokázala som sa vyrovnať so svojim vnútrom. A je neuveriteľné, ako ľahko môžete nájsť svoje šťastie. Som šťastná a dúfam, že aj vy raz nájdete svoje šťastie.

Svoj prvý deň osemnástky nakoniec napíšem až k oslave, ktorá bude budúcu sobotu.
 

Počkám si snáď na ďalší svoj sen, tento krát ma posunie vpred.
Slzám sa bránim, úsmev ma drží nad vodou.

Dária.