JURAJ A MATÚŠ

Keďže už odo dňa, kedy som sa zaľúbila do Matúša Kvietika prešiel nejaký ten piatok, rozhodla som sa napísať, čo pre mňa títo dvaja znamenajú.

Juraja Loja sme mali možnosť vidieť prvýkrát na obrazovke v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade ako futbalistu, ktorému museli operovať koleno. Neskôr začal v tomto seriáli tvoriť pár so Zuzanou Kánocz. Keďže Ordináciu teraz opakujú, tak som to videla a bola tam aj scéna, kde sa ho Lucia (Zuzka Kánocz) pýtala, či chce mať deti, pretože ona ich mať nemôže. Vtedy tvorcovia ani netušili, že v podstate napísali ich životný príbeh. Pretože Zuzka už raz potratila, teraz majú dvojročného Lucasa a v decembri im prinesie bocian ďalšieho člena rodiny.
Svoju prvú veľkú televíznu úlohu hrá od mája 2012, kedy sa začalo nakrúcať Chuť lásky a v decembri to premenovali na Búrlivé víno. Od 1.januára 2013 sa Juraj objavuje na obrazovke ako Martin Rozner. Zahral si aj epizódnu postavu v seriáli Doktori. A zasúťažil si v Milujem Slovensko.
  a ako ste si všimli, tak som odbočila od témy, takže sa k nej opäť vraciam

Už som spomínala, že ma na Búrlivom víne zaujalo to, že tam hrajú neznámi herci. A medzi nich patril aj Juraj. Všimla som si jeho účes a vyviedol ma z miery. To, že vlastne vstúpil do môjho srdca som spozorovala 29. januára 2013, takže som doňho zamilovaná už 2 roky 8 mesiacov a 19 dní. Ale to, že pre mňa znamená až tak neskutočne veľa objavujem ešte stále. A prídem na nové skutočnosti každý deň. Milujem jeho účes, ktorý mu v seriáli robili na začiatku a niekedy sa im ho podarí urobiť aj teraz. Milujem jeho modré oči, ktorých som si farbu všimla až v štvrtej sérii seriálu. Milujem jeho úsmev, ktorý sa objaví i na mojej tvári. Jeho smiech, ktorý ma donúti usmiať sa. Jeho slzy, ktoré sa objavia aj v mojich očiach. Jeho telo, ktoré som si začala všímať až od piatej série, jeho svaly a tak všeobecne. No úplne najviac zbožňujem jeho hlas, ktorý ma dokáže pohladiť na duši.
O to krajšie to bolo, že som si informácie musela hľadať všade sama - kupovaním časopisov, sledovaním Telerána, internetových stránok šoubiznisu. Keďže jediné, čo som vedela bolo, že je partnerom Zuzany Kánocz. Iba náhodným započutím som zistila, že sa narodil 20.02.1984, čiže je v znamení ryby a tento dátum mám na odomknutie mobilu. Sama som si musela zistiť, že účinkuje v Divadle Andreja Bagara v Nitre, ale neskôr ho odtiaľ vyhodili.
Čo pre mňa znamená, som zistila tak trochu lepšie cez letné prázdniny 2014, keď som musela ísť za hranice svojich síl (vydržať dve hodiny denne cvičiť, ísť na loptu aj keď sa bojím), nezačať plakať, pretože to musím vydržať (aj keď to neskutočne štípe a bolí) a dokonca aj prestať sa smiať, keďže mám také reflexy, že sa na nejakej veci smejem aj dvadsať minút potom, čo to bolo povedané. No a zároveň sa stal mojou MOTIVÁCIOU, keď som musela podať ten najlepší výkon, aký len môžem dať. MOTIVÁCIOU, keď mám teraz bolesti bedrového kĺbu a po pár metroch ma už bolí, tak si vravím Juraj Loj, Matúš Kvietik; Matúš Kvietik, Juraj Loj; Juraj Baumann a dokážem zrýchliť aj cez bolesť. Keď stojím pred tabuľou a neskutočne mi búši srdce, aspoň na menšie búšenie si poviem Juraj Loj. Keď mi bolo na zvracanie, tak som si vravela Juraj Loj a aspoň na chvíľu to prestalo.
To najdôležitejšie som pochopila na hodine dejepisu, keď som Juraja s Matúšom začala porovnávať a vtom som si spomenula na toto video, ktoré som si v ten deň doma musela pozrieť:

                                           

Keď si všimnete, tak to je z roku 2013. Sama neviem, ako som sa k tomu v mojej mysli dopracovala. Iba som po tom pozretí zistila, že Juraj Loj vlastne rozhoduje, či moje srdce bije alebo vynechá úder. Či danú situáciu zvládnem, alebo naopak- zosypem sa. Iba on mi dokázal 6.decembra aspoň trošku vyčariť úsmev na tvári a oddialiť myšlienku na samovraždu. Smiala som sa, keď robili Nela s Jurajom rozhovor, pre slovinských hrdinov Usodno vino a Nela mu nechcela dať mikrofón a on sa pre to zlostil. Iba vďaka nemu je moje najobľúbenejšie číslo 29 a iba jeho budem milovať až do smrti. On spôsobil to, že naňho myslím vo dne v noci, že sa mi o ňom sníva, že som šťastná ak je aj on šťastný. Že jeho rodina je aj moja rodina. Že oslavujem jeho narodeniny, meniny, Lucasove narodeniny. Čo tam po tom, že je odo mňa starší o trinásť rokov, že je zadaný, má syna a stane sa druhýkrát otcom. A to, že tu teraz napíšem ĎAKUJEM nestačí a ani nikdy stačiť nebude, no aspoň sa o to pokúšam- byť šťastná aj vďaka nemu.             

Matúš Kvietik byť hercom neplánoval. Hoci si všetci myslia, že herectvo má v génoch pre jeho slávneho dedka Štefana Kvietika. Úprimne, to meno som počula, ale kto to je, som nevedela. Matúš chcel študovať réžiu, ale keď študoval v zahraničí, tak si musel vybrať ešte jeden predmet k tomu, a tak si dal herectvo. Potom si podal len tak zo žartu prihlášku na VŠMU na herectvo a prijali ho. Dedko ho na prijímačky pripravoval, v herectve ho podporuje, chodí sa naňho pozerať do divadla, radí mu.

Ako som už spomínala, seriál Kukučka ma prvým dielom nezaujal, no i napriek tomu som sa snažila zistiť, čo najviac o hercoch. Matúš z videí, ktoré pridala Kukučka na oficiálnu stránku na facebooku sršal humorom. Smial sa na každom jednom slove, robil si žarty sám zo seba. Vyžarovala z neho neskutočná energia, usmieval sa. Teraz mi je smiešno, keď si spomeniem, ako som Kristy napísala, že Juraja nenahradí, že Juraj bude jediný. Haha, stačila jedna scéna, jeden víkend a všetko sa zmenilo. Keď v Kukučke bola scéna:
"Dohoda s vašimi je uzavretá."- Juraj. "Takže sa vidíme posledný krát."-Táňa. Ten pohľad, ktorý dal, tak ma hlboko zabolel. "Táni, ja sa ti chcem veľmi poďakovať. Naozaj. Za všetko to krásne, čo som s tebou prežil a spoznal."-Juraj. "Na to veľmi rýchlo zabudneš."-Táňa. Juraj pokrúti hlavou. "Zíde z očí, zíde z mysle."-Táňa. "Na takéto krásne veci sa nezabúda."- Juraj. Chce Táňu pobozkať, len čo sa priblíži Táňa povie: "Juraj, ja nemôžem." a odíde. Juraj zavrie oči, a mňa to opäť hlboko zasiahlo. Otáča sa za ňou. Juraj nasadá do taxíka a pozerá sa cez sklo, vidieť, že premýšľa, čo urobiť. "Prosím Vás, otočte to."-Juraj.
Po tejto scéne som si ho ako Juraja obľúbila a cez víkend som si našla na youtube, ako bol v Neskoro večer. Priznávam sa, že som plakala od smiechu, našla som si, že má 24 rokov (ale bohužiaľ dátum narodenia neviem), ako sa dostal k herectvu, že hral epizódnu postavu v seriáli Superhrdinovia, Doktori, zahral si v Pravdivé príbehy s Katkou Brychtovou. Našla som si, že hrá v Mestskom divadle v Žiline. V akých divadelných hrách hral a hrá. Hľadala som si, či má priateľku. Videla som video, ako boli v Teleráne a hoci tam toho veľa nepovedal, bol tam strašne zlatý. Našla som ho na instagrame, a teraz si jeho profil raz za čas prezriem. Smejem sa na tom, ako všade dáva #nomakeup. Vybuchla som smiechom, keď v rozhovore na otázku: Máš dievča? odpovedal: Mám dvoch psov, sučky nie. Usmiala som sa, keď som ho videla v Smotánke a vybuchla som smiechom, keď sa začal smiať. "Čo na tvoje úspechy hovorí priateľka?" "Aká priateľka?" "Je to pre rozhovor do Smotánky." "Áno? Tak nech sa ma na to príde opýtať Judýniová!" A vtedy sa začal smiať. Keď ohodnotil Mary v módnej polícii.
Nechcem, aby som ho brala iba, ako dočasnú platonickú lásku, kým ide seriál Kukučka, a že sa dajú o ňom ľahko získať informácie, pretože už má "nálepku" vnuk Štefana Kvietika. Preto sa snažím o ňom získať, čo najviac informácií. Že má fóbiu z davu, že je introvert.
Musím sa priznať, že som jeho hlas v tomto videu vôbec nespoznala:

                                              

O to viac sa mi to začínalo páčiť, že opäť tam dali nejakých nových hercov. Najviac ma zaskočila asi správa, keď som sa dozvedela, že fajčí. Dlho (asi deň) som sa s tým nedokázala zmieriť a moja hlava sa snažila od neho nejako odľúbiť. No potom, čo som začala jeho instagram sledovať častejšie som ho aj začala sledovať, ale keď som uvidela, aké posty dáva na instagram Mary Havranová, tak som to zrušila. Pochopila som totiž, že oni si žijú iba svoj život, tak ako dokážu. A vďaka tomu som sa dokázala zmieriť aj s jeho fajčením, stále si myslím, žeby si takto nemal ničiť zdravie, ale predsa na niečo umrieť musíme.
Ešte pri tom instagrame zostanem, okrem #nomakeup ma dokázalo rozosmiať, že sa Matúš s Mary v komentároch doberajú. Keď dal Matúš fotku, kde bol vraj tučný, tak Mary napísala: To je aka historicka fotka. A Matúš jej na to odpísal: To si ani na svete nebola :))))  , tak akože ja som šla do výbuchu. Alebo keď napíše na instagram ku fotke, kde začne so životom, pokračuje pri reflexii a skončí pri haluškách, tak ja som sa smiala potom asi ešte päť minút. Keď sa odfotí pri nakrúcaní Kukučky s ponožkami Maroša Kramára. Najviac ma zabil smiechom, keď dal video, kde pozerá film a potom dá kameru na seba, ako má v ústach celý chlieb a s očami prejde raz na jednu a raz na druhú stranu. Ďalšie video, kde má fľašu coca coly so slovom génius a pomaly dáva viac a viac bojazlivý pohľad. Fotka s druhým hercom po tréningu, kde ho ten herec prosil, aby to nedával na instagram a ešte dá #challengeaccepted. Možno vám to smiešne nepríde, hlavne ak ste si to teraz iba prečítali (ak to chcete vidieť @matuskvietik), ale ja sa na tom smejem zakaždým. A keď sa už nutne potrebujem zasmiať, tak si poviem: Matúšov chleba a hneď sa usmievam alebo smejem. Cítim to tak iba ja?
Od šiesteho októbra som sa doňho zaľúbila až po uši, pretože ten scenár v Kukučke je úžasný. Okrem toho, že sa na ňu nenahneval, že chce zostať a vypátrať pravdu, ešte jej povedal, že jej pomôže. Vtedy by sa to dalo popísať, ako z Na vine sú hviezdy: "A ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne."
Chcem vlastne povedať len toľko, že aj Matúš sa stal mojou MOTIVÁCIOU, pretože sa priznám, skôr mi napadne pri tej bolesti si povedať Juraj Baumann alebo Matúš Kvietik, Juraj Loj, a aj to skôr pomáha. Minule ma v noci chytil kŕč a stačilo si párkrát povedať Matúš a už mi nebolo nič. Už je pravda, že i Matúš ma dokáže zabíjať pohľadmi. Na Matúšovi obdivujem, že aj keď, či už z tých fotiek alebo videí je očividne vidieť, že s ním ešte máva puberta, to ako Juraja dokáže podať. Vážne, verím mu jeho plač (ktorý ma raní), jeho smiech, úsmev, vážnosť, všetko. Matúš je pre mňa proste človek, ktorý ma dokáže rozosmiať až do plaču, aj keď sa mi momentálne smiať nechce a to si VÁŽIM. Nevadí mi, že je iba o šesť rokov starší, a že je zadaný. (lebo ja ti na tie tvoje reči, že aká priateľka neskočím)

Na záver moja najobľúbenejšia scéna z 18.epizódy (ktorá je moja najobľúbenejšia) :

"Chápem, že je teraz toho na teba veľa."-Juraj, Táňa si sadne a Juraj čupí. "Dozvedela si sa o svojom otcovi strašné veci, tak ako som sa ja nedávno dozvedel strašné veci o svojom. Takže viem, prečo si taká celá rozhodená z toho. Všetkému rozumiem." "Ale nerozumieš. Všetko sa rozpadlo, všetko je preč." "Táňa, to je len šok, to prejde." "Ako to môže prejsť, ako sa mám pozrieť tvojmu otcovi do očí? Za všetko zlé, čo sa mu stalo môže môj otec." "Ale presne, tvoj otec. A nie ty, rozumieš?" Juraj sa pozrie na zem a potom znova na Táňu. "Teba sa to netýka, tak ako sa to netýka mňa. To sú ich životy, ich chyby. My sme ich nijako nemohli ovplyvniť. A teraz už nič nezmeníme." "Môj otec to vraj urobil kvôli mne, pre moje dobro, ale keby ma mama nečakala, tak by sa to možno vôbec nestalo." "Táni, bola to tragédia, obrovská, ale nikoho z tých, čo zomreli my už neoživíme. A teraz trápiť sa nad tým tiež nemá zmysel. My už nič nezmeníme, Táni." "Ja sa nedokážem tváriť, že sa nič nestalo."  "My sme dostali šancu napraviť to inak, že budeme šťastní a prenesieme sa cez to. A potom môžeme dať našim životom nový zmysel."-Juraj má Táninu tvár v dlaniach. "To by bolo pekné."- Táňa sa usmeje. "Veríš, že, že moja sestra je tam niekde hore?" "Hm."-Táňa. "Myslíš, žeby chcela, aby sme toto všetko krásne, čo je medzi nami len tak zahodili? Neveril som na osud, kým som nestretol teba, Táňa. Mama ma sem poslala, aby som vypátral vrahov, ale ja som našiel teba. Nikto mi ťa nevezme."
                                                               

Dária.