DVETISÍC PÄTNÁSŤ

                                        
                                                                  /weheartit.com/

Tristo šesťdesiata piata strana v knihe sa čoskoro uzavrie. Príde koniec jedného roka a začiatok nového. Predtým si však, ako posledné roky, zrekapitulujem, čo sa v ňom udialo.

Rozhodla som sa to spraviť inak a to zrekapitulovať si ho kľúčovými momentmi po mesiacoch.

JANUÁR. Začal dobre. Prešla som na blogspot, ktorý ma toho veľa naučil. Nina s Martinom sa vzali. V škole som si myslela, že už bude pokoj, čo sa také môže zmeniť. Budem mať dve trojky - matematika a anglický jazyk - čo tam po tom. Potom však spravila chemikárka hnusnú vec, že mi pri v podstate čistej dvojke, sa rozhodla dať trojku. Matematikárka však zamiešala karty a pri priemere 3,1 mi dala dvojku. Po opýtaní sa na angličtine, že čo budem mať a odpovedi dvojku, som to nemohla nechať tak a šla som za profesorkou chémie. Nehodlala som mať totiž sólovú trojku. A čuduj sa svete, tramtadá, sedem dvojok bolo vybavených. Keď som si prezrela svoj mobil, počas 29/01 a na obrazovke boli dvaja Jurajovia - Juraj Loj a Jurko Vagáč, bolo mi to nejaké povedomé. Skrátené vyučovanie, piatok, posledná hodina a naša profesorka rozdáva výpisy klasifikácie. Vždy povedala meno, počet vymeškaných hodín, prospel/a s vyznamenaním / veľmi dobre / prospel/a a povedala gratulujem a podala tomu človeku ruku, keď si poň prišiel. Keď povedala moje meno, 30 vymeškaných hodín, prospela s vyznamenaním. Gratulujem! Ja sa na ňu prekvapene pozriem a potom, čo si obdržím výpis ho kontrolujem. S vyznamenaním? Naozaj? Ja? Už keď odchádzali ostatní, s Dominikou som šla za ňou, či som naozaj s vyznamenaním. A áno! Presne na hranici, ako mám byť. Pamätám si to ako dnes, že pršalo a aj snežilo. Čakali sme spolu s Dominikou moju mamu a jedna profesorka stúpila do mláky. Pamätám si, že som mamu klamala, že mám trojku z matematiky a aj z chémie, a asi aj z angličtiny. Potom, keď som jej to hovorila som sa žiaľ neubránila slzám, od šťastia? od dojatia? od šoku? Asi zo všetkého naraz. Potom večer mi Kristy písala niečo ohľadom dátumov a mne to vtedy došlo! 29/01 znamenali dva roky zaľúbenia do Juraja Loja. Najkrajší deň: 30.

FEBRUÁR. Vo mne evokoval radosť, že sa mi v matematike darí. Potom som však ochorela, ale nemohla som si dovoliť vynechať ďalší týždeň v mesiaci, keď ho už mám kratší v tom, že som šla do Piešťan. Nakoniec som to vzdala a v stredu som šla k lekárke. Na ďalší týždeň som šla do Piešťan. Bolo to úžasné, vidieť Janku a Veroniku. Vtedy som si ešte myslela, že má Adam voľno, ale nakoniec som bez opýtania sama zistila, že tam momentálne nie je. Spoznala som Aničku. Zisťovala som si každý deň, čo robili v škole a pri tom množstve som myslela, že umriem. Brat mi dokonca urobil angličtinu. S tatikom som nebola veľa, mal prácu. A skončila som so sledovaním Chlapi neplačú.

MAREC. Spravil to, čo som nechcela. Zanevrela som na všetko. Až päťka z nemčiny ma vrátila späť do života a som za to rada. V matematike sa mi naďalej darilo. Zamilovala som sa do Denisa, čo ma samozrejme prešlo a aj za to som dokonca rada.

APRÍL. Bol stále v znamení jednotky z matematiky. Na Veľkú noc som nemala doma nikoho z chlapov, ale brat si to nemohol odpustiť, a tak asi o týždeň ma oblial v posteli. Kde som chytila môj amok, záchvat revu. Potom si ma udobroval. Mojich spolužiakov som zobrala takých, akí sú - Aké požičaj, také vráť. A bolo to správne rozhodnutie. Juraj mal meniny, kedy sa aj dozvedel, že bude druhýkrát otcom. Veľmi mi v tomto mesiaci pomohol.

MÁJ. Bol v znamení neskutočného držania palcov pri maturite mojej spriaznenej duši Kristy, ktorá v tomto mesiaci oslávila dospelosť. Bolo okolo toho kopec nervov, aj my sme v škole mali toho veľa. Do toho boli majstrovstvá sveta v hokeji. Stretla som aj svojho triedneho zo základnej školy. 

JÚN. Nebol ani tak v opravovaní známok na vysvedčení. Len som si zaumienila, že proste nemôžem mať štvorku z výstupnej z matematiky, a tak som nerobila nič iné, len sa učila a učila. Výstupnú som zvládla na dvojku. Hneď na to som si zaumienila, že budem mať jednotku na vysvedčení. Haha, sľuby sa neplnia. Aj tak som skončila výborne, so štyrmi dvojkami. Končila piata séria Búrlivého vína.

JÚL. Bol jeden z najlepších mesiacov v roku vôbec. Šla som opäť do Piešťan a hoci som nebola s Jankou, bolo mi umožnené vidieť Adama. Plakala som z pravdivých dôvodov. Stretla som sa s mojou spriaznenou dušou Kristy. Spoznala som nových ľudí. Najkrajšie dni: 9., 19.

AUGUST. Tu sa mi splnili sny. Nielen, že som bola v Španielsku, ale aj som plávala s delfínom! Bola som však chorá. Bol to taký pohodový mesiac počas prázdnin. Ku koncu mi tento mesiac spríjemnilo Búrlivé víno.

SEPTEMBER. Začal pochmúrne, ale vďaka Jurajovi a Kristy som začiatok zvládla. Potom však prišla Kukučka, Matúš a ostatní a ja som začala žiť? Rozhodne som videla v mojom živote zmysel, nezdal sa mi taký prázdny. Potom moja osemnástka bola taká skvelá, aká len mohla byť. Najkrajšie dni: 7., 11., 29.

OKTÓBER. Priniesol so sebou najobľúbenejšiu epizódu Kukučky. A rovnako aj päťku v škole. A možno je to zvláštne, ale len vďaka Kukučke som dokázala vydržať v škole. A sama neviem prečo, ale prestala som cvičiť. Na konci sa však moji dvaja - Juraj a Táňa rozišli. Najhorší deň: 26.

NOVEMBER. Začal hodením šípu do môjho srdca. Kukučka pokračovať nebude a čaká nás už len 20 dielov!  V škole nám začali samé písomky a vôbec sa to nezmenilo ani po pár dňoch. Koniec mesiaca priniesol so sebou aj koniec toho najúžasnejšieho seriálu - Kukučka. Celý mesiac som necvičila. Najhorší deň: 27.

DECEMBER. Bol kľúčovým. Bol to rok, čo som sa chcela zabiť. Len o pár dni potom, sa čiastočne všetko opakovalo - tri štvorky za jeden týždeň. Pochopila som, že Dominika si moju čiastočnú častú pozornosť a aspoň rozprávanie nezaslúži. O to viac som si obľúbila Zuzku, ktorá nám posledné dni v škole skrášľovala hraním na klavíri. Niesol sa v znamení porozumenia vecí, ktoré som v Kukučke nechápala predtým. Posledným dielom moje pozeranie neskončilo a ani asi neskončí. Je hlboko v mojom srdci na to, aby tam nebola navždy. Mojej láske, Jurajovi Lojovi sa narodila dcérka Izabella a stále mám pocit, ako keď sa narodil Lucas. Akoby to boli moji súrodenci? Alebo rovno aj moje deti? Potom som zažila šok ako dospelá s kuriérom. Vianoce som prežila vo vďačnosti. Najlepší deň: 18.

Tento rok začínal ako Rok koňa a pokračoval ako Rok ovce. Čo v preklade znamená, že mi mal dávať prekážky. Bolo ich mnoho, ale aj vďaka ľuďom, ktorí pri mne stáli - Juraj, Kristy, Bee., Matúš, Mary, kukučkovská rodina a búrlivá rodina som ich zvládla. A bola stále šťastná. Opäť som pochopila pár vecí, ktorí ľudia si moju prítomnosť zaslúžia, a ktorí naopak, ani o ňu nestoja. Naučila som sa vravieť pre niekoho bezvýznamné, ale pre mňa dosť podstatné slovíčko a to ďakujem. Ďakujem.



Pôvodne som mala písať o mojej osemnástke samostatný príspevok, ale rodinná oslava ma tak otrávila, že prekryla to nadšenie z dňa mojich narodenín. Preto to dám sem.

                                        

Ráno som bola pri jednom človeku (nemusíte to ešte vedieť), ktorý keď sa dozvedel, že mám narodeniny (čo bolo hneď na začiatku zo záznamov), tak mi pogratuloval. Hneď na to som podpisovala sama za seba papiere. Potom, keď som prišla do školy, tak mi hneď Gabriella povedala 'Všetko najlepšie', za ňou Denis. Dozvedela sa to i Dominika a tá to hneď musela povedať angličtinárke, tak mi zaspievali všetci Happy Birthday. Domov ma odviezla Denisova mama, čo mi naozaj vyčarilo úsmev na tvári. Vedela som, že Kristy mi napíše siahodlhú správu na facebooku, dokonca som aj čakala, že ma rozplače. Ale to, že sa babka bude o mňa báť, že 'Čo sa stalo? Prečo plačeš?', tak to som nečakala. Veď pochopíte, možno.

                  

 Ďalej mi volala sesternica, tatik. Na facebooku som mala priania, volala mamina kamarátka. Je toho dosť. O rodinnej oslave písať nebudem, tu ide najmä o Kristy, s ktorou sme si bližšie každou jednou správou. A preto chcem tomu hore, alebo kto vlastne celé toto riadi, povedať Ďakujem, že mám pri sebe takéhoto človeka.

 

Plusy a mínusy roka 2015

+ oslávila som dva roky vysielania seriálu Búrlivé víno
+ začala 4.séria seriálu Chlapi neplačú
+ spoznala som seriál Tajné životy
+ začala 5.séria seriálu Búrlivé víno
+ dva roky zamilovania do Juraja Loja
+ výpis klasifikácie
+ začala som sledovať 2.sériu seriálu Beauty & the beast
+ strávila som istý čas s priateľmi z leta, ale už to nebolo také emotívne ako vtedy
+ prestala som sledovať seriál Chlapi neplačú
+ už 5 rokov sa priatelím s mojou spriaznenou dušou Kristy
+ definitívne skončil seriál Chlapi neplačú
+ začala som sledovať 3.sériu seriálu Beauty & the beast
+ videla som všetkých 92.dielov seriálu Divoké kone bez toho, aby na to prišla moja mama
+ vysvedčenie - prospela s vyznamenaním
+ ukončila som 2. ročník
+ bola som na mieste, kde som minulý rok našla priateľov, hoci som s nimi netrávila toľko času, ale stretnutie s nimi stálo za to
+ bolo mi umožnené vidieť znova Adama
+ po 5 rokoch 2 mesiacoch a 6 dňoch priateľstva sme sa stretli s Kristy
+ bola som za hranicami Nemecka
+ plávala som s delfínom a bola v jeho tesnej blízkosti
+ bola som v Španielsku
+ spoznala som seriál Doktor Martin
+ podarilo sa mi cez letné prázdniny dodržať jedno predsavzatie
+ nastúpila som do 3.ročníka
+ spoznala som seriál Kukučka
+ zamilovala som sa do úprimnosti, humoru, svojskosti Matúša Kvietika
+ seriál Kukučka sa stal mojim najobľúbenejším
+ oslávila som svoje 18. narodeniny
+ narodenie Izabelly
+ prežila som Vianoce vo vďačnosti
+ podarilo sa mi splniť môj cieľ - prečítať aspoň jednu knihu za mesiac
+ prečítala som 18 kníh aj s povinným čítaním

 - vrátila som sa k televízií JOJ - Divoké kone

- musela som si zvykať na nových ľudí, ale boli celkom fajn
- dovolenka v Španielsku ma sklamala
- prišla som na to, že som v triede sama a slúchadlá boli mojou povinnou výbavou
- definitívne skončil seriál Kukučka

- stratila som aj posledného človeka, s ktorým sa v triede ešte dalo zhovárať - Dominiku
- nenapísala som ani jeden príbeh

Boli dni, kedy sa mi nedarilo a kedy naopak sa mi darilo tak, že som nedokázala tomu uveriť. Bolo zvláštne, keď mi mama a aj babka vraveli, že mi zakážu pozerať seriály, pretože sa vôbec neučím. Paradoxne, keď mi skončila Kukučka a tým aj môj neučiaci sa systém. (Vážne, začala som si aspoň učivo čítať doma a nie v škole cez prestávky, keď som prestala robiť úlohy z matematiky po hodine v škole, ale doma, aby som ten čas nejako vyplnila.) Tak práve vtedy som začala mať horšie známky. Snáď pochopili, že mne ku šťastiu treba iba niekoho, koho môžem mať rada, sledovať jeho radosti i starosti a vtedy mám v sebe aj vnútorný pokoj a aj sa mi darí, či už v škole alebo v živote.
A možno vám to príde divné, že píšem len o Kukučke, keď tá prišla až v septembri, ale ja mám proste iba pocit, že kým ku mne nedoletela a nezačala kukať, tak som proste iba tento rok prežívala.

Keď si predstavím, že keby som vtedy v decembri naozaj... tak by som nespoznala Kukučku. Nepochopila by som svoje zmýšľanie, nepochopila by som zmysel života, osud. A aj keby tu nebola Kukučka, tak by som iba nadávala na tento systém, prečo sa všetko deje iba mne. A po jej príchode stačila len titulná pieseň a slová v nej: Čo má byť, stane sa. / Len keď to nečakáš, nájdeš svoj prístav. Kukučka ma naučila ďakovať, trpezlivosti, empatie, smiechu, radosti, vernosti, pozerania sa na ľudí z rôznych pohľadov, porozumenia a rovnako lásky. Pochopila som, že len ten, kto rozpráva rovnakým jazykom lásky môže pochopiť pravý význam slova osud alebo osudová láska. Viem, že byť fanatikom do seriálov vôbec nie je ľahké, ale rovnako viem, že existujú ľudia, ktorí ich dokážu pochopiť. Len vďaka Kukučke som pochopila, že meno Juraj bude navždy so mnou, a že je môj osud. A iba vďaka nej som našla meno pre moju dcéru. A čím dlhší odstup je od skončenia tohto až príliš ťažkého na pochopenie seriálu, tým viac vidím tú súvislosť medzi jednotlivými linkami. A hoci už od skončenia prešiel viac ako mesiac, ja ju stále pozerám. Pretože.... 'Na takéto krásne veci sa nezabúda.'

Na záver chcem povedať obrovské Ďakujem týmto ľuďom: Jurajovi Lojovi, Kristy, môjmu bratovi, Bee., Dominike K.,  Nele Pociskovej, Markovi Kramárovi, Milovi Kráľovi, Denisovi, Dominike, Janke, Veronike, Aničke,  Adamovi, Ondrejovi, Veronike, Kataríne Molákovej, Matúšovi Kvietikovi, Mary Havranovej, Romanovi Luknárovi, Anne Šiškovej, Ľubovi Romanovi, Danielovi Žulčákovi, Marošovi Kramárovi, Jane Kovalčíkovej, Danovi Danglovi, Adele Banášovej, Martinovi Nikodýmovi, Martinovi Mňahončákovi, Zuzke Kánocz, pani profesorke Vit. a mojej rodine, a samozrejme všetkým, ktorí vo mne prebudili city - smiech, úsmev, plač.

Rok 2015 ma naučil veľa a dúfam, že rok 2016 mi dá ešte viac.

Dária.