BUT I KNOW THAT I'LL MAKE IT OUT ALIVE

¡Hola!
Nechcem tu zase trepať celý príspevok o škole, pretože nie každý, sa tak rád vypisuje ohľadom školy napriek tomu, že ju neznáša, ako ja. A spomeniem tu aj iné veci.


• Začnem asi tým, čo je teraz aktuálne - vysvedčením výpisom klasifikácie. Mojim jediným cieľom bolo byť s vyznamenaním, čo po tom, že som oslobodená od telesnej, vyšlo na maximum šesť dvojok. Myslela som si, že to bude problém, najmä s angličtinou (keďže už aj minulý rok mi hrozila v oboch polrokoch trojka). No skončila som s troma dvojkami. A to z už spomínanej angličtiny, matematiky a informatiky.

• Nebolo mi však všetko jedno, keďže som si vravela, že test z angličtiny nesmiem napísať na štvorku, ako je to u mňa zvykom. Burst out of laughing, napísala som ho na päťku. Čo bola moja druhá päťka v polroku, tá prvá bola z biológie.

• Opäť mi matematikárka povedala, že mám medzi 1-2, pri tom som mala priemer 1,88. Vedela som, že budem mať dvojku, keďže veľké písomky, teda školské vždy skopem, teraz sa mi ju však podarilo napísať na dvojku. A mohla som mať aj jednotku, ale už som si zvykla, že zvyčajne prepíšem správnu vec na nesprávnu.

•  Mám 16 vymeškaných hodín. Čo ma to malé číslo až prekvapilo, ale chýbala som iba, keď som bola na lekárskych kontrolách. Keď už sme pri tom, príspevok o mojej diagnóze je takmer dopísaný, takže čoskoro ho očakávajte. Aj keď sa trochu bojím reakcie.

• V apríli máme odovzdať SOČ, a ja som ešte ani nezačala.

• Mám pocit, že nevidím na ľavé oko, už sa mi párkrát stalo, že sa mi zahmlilo.

• Predstava, že nás 2.septembra 2013 bolo 24 a po utorku nás bude 31 sa mi akosi nepáči.

• Pochopila som, že je naozaj lepšie mať jedného skutočného priateľa, ako viacerých. Pretože mám diamant, kým by som pri tej druhej možnosti mala iba kamienky.

• Chcem konečne poopravovať pravopisné a štylistické chyby v knihe. Mnoho mladých ľudí už knihu vydalo a ja stále vyčkávam, a neviem sa pohnúť ďalej.

• Do Búrlivého vína mi vrátili Maxa a stále nedokážem pochopiť tú súrodeneckú lásku medzi ním a Dorotou. Max je moja najobľúbenejšia postava.

• Odkedy som začala večer ďakovať, cítim sa nejako lepšie. Istejšie. A hlavne práve vtedy zistím koľko radostí mám. A naopak, koľko starostí zo mňa opadáva, keďže ma vie potešiť aj obyčajná maličkosť. Aj úsmev Maxa, či jednotka z chémie.

• Začínam sa báť maturity, v apríli za nami asi príde triedna a spýta sa na predmety. Ja mám síce už jasno, ale nemčiny sa neskutočne bojím.

• Znova sa u mňa prejavuje úzkosť z veľkých písomiek z matematiky. Pred tou polročnou som sa neskutočne triasla, bola mi zima a stalo sa, že som sa nemohla nadýchnuť.

• Kukučku nesledujem tak, ako predtým. Zapnem si ju iba v pondelok od ôsmej, pretože mi nejde Búrlivé víno. Ale keby šlo, tak si to ani nezapnem. Sledujem moje epizódy (5.,8.,18.,33.,35.,57.,60.). Od 1. januára až do 11. januára som si musela však dať pauzu, pretože som ich repliky vnímala iba ako zhluk nezmyselných slov a obraz vnímala, iba ako nejaké mihotanie. Nič to so mnou nerobilo, až na osemnástu epizódu, kde ma ešte stále zabolí, keď sa spustí tá melódia, a vždy si ju púšťam trikrát, a ešte stále ju viem naspamäť. Až keď prešli dva mesiace od skončenia, kedy som si urobila takú malú párty s Kukučkou, tak to vo mne opäť ožilo a vypadla mi z oka aj slza. Matúš so mnou nič nerobil, žiadna bolesť, žiaden smiech. Akoby sa z môjho srdca vytratil. Ako keby mi ho zlomil na márne kúsky. Ale on za to nemôže, zlomili mi srdce tvorcovia. Aj keď som sa raz pristihla, že sa oňho bojím. Teraz sme tam, kde sme boli predtým, ak by som napísala, že mi na ňom nezáleží alebo, že ho nemám rada, tak by som klamala. 
   
• Pokojne sa smejte, že mám dvojku z informatiky. Mne je to už jedno. Pretože na začiatku hodiny mi povedal, že mi dá jednotku a potom, keď krúžkuje, tak mi tam trepne dvojku. I keď som pri priemere 1,67 nemohla očakávať nič iné. Písomky, z ktorých som mala dvojky som ani nevidela. Hlavná vec, že Sofinka mala jednotku, že? Veď mojej spolužiačke dal sólovú dvojku. Chápete? lebo ja nie.

• Opäť sa motám okolo kalendároch mien. Hľadám mená od výmyslu sveta, počítam a už mám nový kalendár mien pre moje deti. A robím to neustále. Možno preto, že by som už uvítala nejaké malé bábätko, pretože najmladší člen našej rodiny bude mať o pár mesiacov osemnásť.

• Ak by vás to zaujímalo, prečo je názov v angličtine, tak je to text piesne. Piesne, ktorá zabolí, ale hlavne vraví, že hneď, čo spadneš, máš vstať a ísť ďalej, aj napriek všetkým stehom.