JEDEN ROK OD SPUSTENIA BLOGU

Ahojte,

v prvom rade, šťastný nový rok. Dnes by som sa chcela obhliadnuť za rokom, ktorý bol tento rok prvý, kedy na ňom pribúdali i príspevky.

Keď som si blogspot založila, tak som nechcela naň prestúpiť hneď. Chcela som si najprv vyskúšať písanie príspevkov, nastavovanie šablóny a vychutnať si ten úžasný pocit, že som s .sk. A ako vhodný prestup na nový blog som si vybrala prvý január dvetisíc pätnásť. Veď sa vraví: Nový rok, nový začiatok. Nie, žeby som na tieto reči nejako obzvlášť verila, ale ako výhovorku som to použiť mohla.

A tak som tu, už rok a jeden deň. Poďme sa však pozrieť na štatistiky.
Ešte predtým, ako som ho oficiálne spustila, tak pribudli tri príspevky - o mne, kontakt na mňa a v posledný deň v roku 2014 som pridala, čo som v ten rok videla - filmy, seriály, čítala - knihy a počula - hudbu. Keďže mi to nechcelo pridať na blog.cz, pretože som prekročila maximálny počet znakov.

Za rok 2015 som pridala 74 príspevkov. Viem, nie je to veľa, ale cez týždeň nezapínam notebook, dokonca ani vtedy, keď som už naučená. Som až do večera na mobile. Blog dostal 86 komentárov aj s mojimi odpoveďami a 76 komentárov som ja dostala od vás. Som rada, že si získal skvelú, hoci jedinú, pravidelnú čitateľku - Bee a ešte Kristy, ktorá si to všetko číta a komentuje mi to do správ na facebooku. Ale ďakujem všetkým za viac ako 5 000 zobrazení. Blog vystriedal zatiaľ 4 šablóny. Ďakujem.

Viete, ja to budem tvrdiť stále. Pre mňa je blog môj denník a ako povedal Ludwig Van Beethoven - Čo mám na srdci musí von! A preto píšem. Tak presne preto mám blog. Aj keby si to mám čítať sama stále dookola, je to lepšie, ako to držať stále v sebe. Blogspot ma naučil jedno - mám písať vtedy, kedy mám čas a vydávať príspevky vtedy, kedy mi to vyhovuje. Čiže ak tu bude možno niekedy v budúcnosti jeden príspevok za mesiac, tak to zrejme i tak cítim. Nenútim vás čítať moje bludy, ale ja sa tu snažím nechať kúsok z môjho srdca. Je to môj únik z reality, ktorá sa ku mne ohľadom priateľov správa dosť čudne - žiaden. Za to tu, v internetovom svete mám dve osoby - Kristy a Bee., ktoré sú oveľa lepšie, ako tá banda v tom svete, keď vypnem notebook či zablokujem mobil. A preto vám Kristy a Bee. ďakujem, že pri mne stojíte, keď ostatní už odo mňa ušli. Neviem, asi sa už nikdy nezmierim s tým, že so Samom N. už nikdy kamarátka nebudem, stále spomínam na naše časy a stále dúfam v to, že príde a začne so mnou len tak konverzáciu. Namiesto tej ignorácie, ktorú mi dáva najavo. Stále si Samo v mojom srdci a budeš tam navždy.

Dobre, späť k téme.

Od včera sme začali druhý rok blogu, tak som zvedavá, čo prinesie.

Ak sa vám moje príspevky páčia, čítajte ich naďalej, komentujte, ak chcete. Ale hlavne, buďte šťastní a usmievajte sa. :)

Dária.