JEDNA PRÍHODA Z DETSTVA

Sama neviem, prečo som si takúto tému vybrala. Keďže vybrať iba jednu spomienku je nemožné. Ešte chcem napísať, že si nemyslím, že moje detstvo skončilo -keďže bývalá profesorka fyziky vravela, že sme deťmi kým máme rodičov- , ale osemnástka sa berie, ako vstup do dospelosti.

Skúšala som nad tým premýšľať, ale nie je iba jedna príhoda. Bolo ich mnoho, no rozhodla som sa zamerať do obdobia raňajšieho detstva a to, keď sme bývali ešte v domčeku na západnom Slovensku. Keď som tam bývala s oboma rodičmi a bratom, ktorého som vnímala, ako veľkého brata. A keďže nechcem spomínať na zlé momenty, rozhodla som sa sem spomenúť celé moje kamarátstvo s Alexom.

Boli sme spolu v jednej triede; hrávali sme sa na našej záhrade; šmýkali sme sa na našej šmýkačke; hrali sme sa na ceste medzi našimi domami; Alex prešiel so skateboardom pomaly žabu a tej vyšiel celý žalúdok alebo čo to vlastné má vo svojom vnútri von, a bolo to nechutné; sedeli sme za mojim bielym umelým stolom a jedli melón spolu s mojim bratom; gratuloval mi k narodeninám; riešili sme kedy má meniny, pretože sa volá Alex, a nie Alexander; volal ma Dorotka aj v škole; bolo mi neskutočne ľúto, keď dostal trojku z matematiky; boli sme s mamou a bratom u nich doma, pretože sme si nevedeli dať rady s domácou úlohou z matematiky; mal dvoch škrečkov; mali a majú poschodový dom a ja som poňho prišla, či nejde von. On sedel na zemi pred televízorom a obliekal si hnedé pančuchy; môj brat pomáhal jemu a jeho sestre Nikole stavať iglu, a potom som bola v ňom; chcela som ísť s ním von, ale Alex bol sám doma zamknutý, tak otvoril okno, najprv vyhodil šľapky a potom z toho okna vyskočil aj on; keď u nás spal, tak si ľahol do môjho hračkárskeho kočíka. Nielen, že sa tam zmestil, ale ešte sme mu dali do ruky fľašu zavretého šampanského; v druhom ročníku, keď som si mala vybrať s kým chcem byť týždenníčka, tak som si vybrala Alexa; Nikdy som nevedela, prečo som sa rozplakala, keď som sa dozvedela, že sa sťahujeme na východ. Teraz už to viem, nevedela som si bez Alexa predstaviť svoj život; boli sme nerozluční kamaráti, ale teraz neviem ani čo študuje a ako sa má; nevidela som ho od toho druhého ročníka; a veľmi ma to mrzí; neviem ani ako to zobral, keď sa tú správu dozvedel; chcela by som mu povedať ďakujem za nádherné detstvo; nenašla som ho ani na facebooku, aby sme si aspoň písali;

To by bolo asi všetko. Alex, on bol môj prvý a jediný kamarát už od škôlky. A pokazilo sa to iba preto, že si moja mama zmyslela, že sa ideme sťahovať. Keďže v tej dobe ešte nebolo bežné mať doma internet. Až v tretej triede sme mali internet, a i keď som sa vtedy zaregistrovala na pokec, bola to iba čistá opakovačka po bratovi. Neskôr som tam našla Filipa, môjho bývalého spolužiaka. Dozvedela som sa, že aj on sa presťahoval. Alexa som nikdy na sociálnej sieti nenašla. Dal mi tie najkrajšie roky pravého kamarátstva. Hoci tu som našla Sama, s ním to skončilo v siedmej triede, a tiež to bolo silné. Myslím si, že s Alexom by nám to vydržalo až doteraz. Pretože na rozdiel od Sama, Alex sa proti mne nepostavil, nezačal sa mi vysmievať, chápal ma. Chýba mi.

Preto nemám tých priateľov, s ktorými by som chodila von, s ktorými by som sa smiala na plné hrdlo, až by mi vyšli slzy od smiechu. Nemám nikoho takého, koho môžem objať a povedať mu ďakujem, že aj napriek všetkému je stále so mnou.
Mám Kristy, ktorá mi to všetko vynahrádza. Samozrejme, že ten očný kontakt tam chýba, ale to, že pri mne je v každej situácii, že ma povzbudí v každom mojom rozhodnutí, rozosmeje či rozplače si na nej vážim. Pretože jej slová idú zo srdca.
Je tu ešte Bee., ktorá ma naozaj prekvapila. I keď to nie je kamarátstvo, ako také, ale je to človek, ktorý mi vyčarí úsmev na tvári a dodá mi nádej pokračovať v mojich snoch.
Mám ich dve a som spokojná. Nepotrebujem falošných priateľov.
Lepšie mať pár priateľov a to skutočných, než veľa a falošných :) Však, Kristy?

Ľudia odchádzajú a prichádzajú, spomienky zostávajú.
  

                                     
Nasledujúca téma bude Ako by mal vyzerať chlapec tvojich snov?

Dária.