TAG - O MNE


Neviem prečo, ale akosi mi takéto príspevky chýbajú a zároveň nemám už čo pridať. Teda aspoň niečo také, čo by sa dalo napísať za pár minút a nie pár dní. Tento tag je z môjho prvého blogu, tiež som si niektoré otázky vymyslela. Ak chcete, tak si ho môžete spraviť tiež. Prosím nech nekončia prázdniny, nie som schopná tam ísť v piatok, keď takmer celé Slovensko bude doma.

  

1. Aký film si naposledy videla?
Rysavá jalovica. Pozrela som si to z toho dôvodu, že som knihu nečítala a môže sa mi to hodiť jednak k maturite a jednak k prijímačkám na vysokú školu. 


2. Ktorú knihu práve čítaš?
Žiadnu.
Ale mala by som začať, pretože ani sa nenazdám a koniec mesiaca bude tu. A chcem dodržať môj cieľ - jedna kniha za mesiac. Teraz sa však chystám na GOGO: Chalan z internetu.


3. Ktoré seriály aktuálne sleduješ?
Momentálne sledujem len Búrlivé víno. Ale od nedele mi začína druhá séria Kolonády, tak uvidíme. 


4. Najmenej obľúbené jedlo
Varená zelenina - okrem kalerábovej polievky. Nechutí mi naozaj nič zo zeleniny varené - ani brokolica, ani špenát, ani mrkva, proste nič. 


5. Čo ti ako prvé ráno napadne?
Ešte kým šla Kukučka, tak tento seriál. Momentálne mi môže, tak akurát ísť hlavou Búrlivé víno, ale nejde. Robím všetko už automaticky a prvé čo urobím, keď ráno vstanem je, že idem na wc.


6. Najmenej obľúbená farba
Ružová. Odjakživa. Neznášam ju.


7. Aký máš mobil?
HTC One. I keď nechcem nič vravieť. Vraj mám na fotoaparáte posunutú nejakú vec, a preto mi foťák neberie modrú a ani čiernu farbu. Lepšie mi fotí predná ako zadná kamera. Takže ak mi to začne prekážať, čo znamená, že nebudem môcť fotiť, tak asi si kúpim nový mobil. Ja. Sama


8. Budúce mená tvojich detí?
Juraj, Heda. Levoslav, Diana. Sama ešte neviem, ako sa toto vyvinie, keďže nájsť niekde inde, ako na stránke zo všetkých kalendárov meno Heda sa mi ešte nepodarilo. Takže si budem musieť asi poriadne zdokumentovať, kde som toto meno videla, aby mi potom na matrike nerobili problémy.

9. Čo je v živote najdôležitejšie?
Povedala by som život, ale život v živote? Tak na druhom mieste je šťastie. Aby sme ten život mali šťastný. Pretože, keď sme šťastní, tak sme aj zdraví, sme obklopení ľuďmi, ktorými byť obklopení chceme. A ak sme šťastní, tak máme pravdepodobne aj nejakú lásku. Nemusí to byť rovno osudová, alebo tá z opačného pohlavia. Môže to byť aj tá materinská, súrodenecká či priateľská láska. Tak šup, usmej sa a buď šťastná/ý.

10. Spíš s nejakou plyšovou hračkou?

Nie. Ale boli časy, kedy áno - s Bojkom. Najhoršie bolo asi to, že som mala vankúš, bez ktorého som nevedela zaspať. A pri tom bol len spadnutý za posteľou. Teraz to už tak nie je.

11. Keby si mohla stretnúť nejakú osobou, živú či mŕtvu, ktorá by to bola?
Ak by to mala byť osoba, ktorú by som mala vidieť prvýkrát, tak by to bol jednoznačne Juraj. Ale neviem, či by som mu dokázala povedať, za čo všetko mu ďakujem, a čo všetko pre mňa robí. A ak by to bola osoba, s ktorou som sa už videla, tak by to bola Kristy. Darmo si píšeme, nedokáže ma premôcť pocit, že ju chcem znova vidieť a povedať jej, ako veľmi mi na nej záleží. A viem, že si to prečítaš, ty moja farmaceutka


12. Znamenie a deň narodenia 

Váhy, 29

13. Keby si si mohla vybrať akékoľvek zamestnanie, aké by to bolo?

Scenáristika. Potrebujem však najprv prísť s niečím, čo tu ešte nebolo. Možno už taký príbeh je, možno nie. Dostanem geniálnu myšlienku, začnem v hlave a tam to aj dokončím. Na papier sa to dostane maximálne po tretiu kapitolu, keďže ma to nebaví, veď predsa ja som to už skončila. A preto, ak by som bola nútená písať na papier, nemala by som čas písať si to v hlave. A preto by možno aj z toho niečo vzniklo. Bojím sa prijímačiek. Viem, že šanca, že budem medzi tými ôsmimi prijatými študentmi je jedna ku sto, ale rozhodla som sa pre toto. Preto by som to skúšala každý rok, nie preto, že chcem silou mocou ukázať, že mám na písanie talent, ale preto, lebo ma to baví a napĺňa. Pretože premýšľam, ako dnešní scenáristi slovenských seriálov, vidím indície, ktoré pochopí snáď iba pravý fanatik do seriálov. A možno si zrežírujem film podľa mojej knihy. Ktorá, dúfam, bude v tomto roku v kníhkupectvách. Nechcem to vydať preto, aby som bola slávna, alebo také niečo. Len chcem ľuďom ukázať, že čo mám na srdci, musí von! A preto píšem. Ďakujem Ludvig Van Beethoven.

14. Farba vlasov

Hnedé.


15. Farba očí
Hnedo-modré. A sama som prekvapená, aká som stále hrdá a šťastná, že mám modré oči.

16. Čoho sa najviac bojíš?
Sama neviem, či tu mám zaradiť nejakú fóbiu alebo niečo zo života. Bojím sa paniky. Že ma panika pohltí a ja sa nebudem vedieť brániť - pred ľuďmi, pred svetom, pred sebou samou. Bojím sa, že spanikárim a zle sa rozhodnem, že zabočím do slepej uličky. Že príde križovatka a ja sa zle rozhodnem, čo ak je nemčina v odbornej komunikácii to pravé? Čo, ak sa v osude s menom Juraj mýlim. Čo ak klamem iba samú seba a namýšľam si, že som šťastná.

17. Pesnička, ktorú aktuálne počúvaš?

Samuel Tomeček - Nech sa darí

18. Aké je tvoje motto, ktorým sa riadiš?
Mám tých mott viac. Z tých najstarších je: Človek sa ma správať podľa seba, nie ako to okolie. Ďalšie motto je Úspech nie je ísť ďalej, úspech je mať nejakú motiváciu. Dosť podobné tomu predošlému je Úspech je cesta, nie cieľ (nie je to moja tvorba). Ďalším mottom je Žiaden kopec nie je príliš strmý, vďaka ktorému bojujem až do konca. Až keď padneš na úplne dno, pochopíš, čo je to šťastie. Ktoré ma okolnosti donútili vytvoriť, lebo ja som najprv musela spadnúť, aby som svoje šťastie našla. Motto, ktoré ma donútilo brať život taký aký je - Čo má byť, stane sa. Čo je z piesne Prístav nádeje, z ďalšej piesne Neviem sa nájsť je moje motto - Počkám si snáď na ďalší svoj sen, tentokrát ma posunie vpred. Pretože mňa každý sen - či už ten, ktorý sa mi sníval alebo, pre ktorý žijem - vpred posúva. Posledným mottom bude asi Keď nevieš prečo máš pokračovať, spomeň si prečo si začal (nie je to moja tvorba). Ďalšie mottá či citáty nájdete TU

Dária. 

Komentáre

  1. Aw, honey, v prvom rade - držím zajtra palce. Nám nejakým zázrakom dali voľno a som za to viac než len vďačná :D
    Prosím ťa... Keď sa už ja volám Berenika, tak pokojne môžeš mať dcéru Hedu ♥
    Verím, že TY si šťastná ♥♥
    A ja mám pri sebe pri zaspávaní Harryho - čo je veľký plyšový pes, ktorého som dostala od mojich najlepších kamarátok na Vianoce ešte v prvom ročníku. Viem zaspať aj bez neho, to samozrejme, ale sú dni, kedy zaspím LEN vďaka nemu.
    Momentálne moje obľúbené motto je... asi "Work hard, play hard, be kind." Čo povedal Harry. Roky dozadu. Ale myslím, že je to heslo, podľa ktorého by sme sa mali riadiť všetci.
    BEELIEVIN

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Inak. Vracajúc sa k tvojom komentárom u mňa na blogu.
    Veľmi rada by som ťa stretla. Zatiaľ som naživo videla iba Michelle, s ktorou sa poznáme tiež iba vďaka blogu; a ty si videla Kristy, takže vieš, aký je to pocit, keď po toľkom čase vidíš, že človek, s ktorým si v kontakte iba vďaka nejakej sociálnej sieti, je naozaj skutočný.
    A pri tebe mám už tiež pocit, že ťa poznám veľmi dlho. Ty o mne vieš veci ktoré nevedia ani moje sestry (napríklad tie moje super alkoholové príbehy - vedia o tom víne či šampanskom, ale nebudem im pred oči vyťahovať, ako mi Jakub ponúka Jägermeistra :D) a ja pravidelne čítam tvoje články, do ktorých vkladáš moje srdce.
    Takže áno, rada by som ťa stretla.
    Ale huh... U mňa určite nie je problém prísť za tebou a aj ti rovno zaklopať na dvere, ale momentálne je mojou najväčšou prekážkou matura, takže keď by si bola ochotná počať až takú dlhú dobu, kým budem to mať celé za sebou a nebudem sa s tebou musieť rozprávať tak, že v jednej ruke budem držať zošit z dejepisu :D

    A čítaj v nemčine. Fakt. Aj rozprávku o červenej čiapočke. Ja som tak začala s angličtinou a och, budeš tak vďačná, že si začala. Vážne.

    A verím, že ti tá scenáristika vyjde. Hlavne sa nevzdávaj svojich snov a rob všetko preto, aby sa ti splnili.
    A aby sme sa potom stretávali po ceste do školy ♥

    Čo sa Tomáša týka... :D :D Tak hej, on je náš chodiaci slovník. V prvom ročníku taký nebol, ale kedysi na prelome druhého a tretieho ho to neskutočne chytilo a našiel sa v tom. Teraz chodí na jazykovku, behá po olympiádach a zbožňuje nemčinu.. Takže keď nás po takmer trištvrte roku vytiahol do Viedne, tak bol celý bez seba. Bol to rýchly výlet, ešte o štvrtok sme nevedeli, či určite pôjdeme. No myslím, že práve takéto "rýchlovky" sú najlepšie. V sobotu večer sme pekne sedeli vo vlaku, kde sme sa síce dokopy nič nevyspali a rovno veľa spánku sme nemali ani na ceste späť. Ale skutočne zbožňujem také výlety. Veď si videla. Jediná Korny bola predtým vo Viedni, no nič si nepamätala - takže sme tam jednoducho prišli, zamierili do prvého centra s mapami, preštudovali ich a šli. Len my piati, v meste, kde sme nikoho nepoznali a nikdy tam predtým neboli, s foťákom na krku a zabalenou desiatou v ruke, všetci pripravený na dobrodružstvo.
    No len aby som sa vrátila trochu naspäť - vyzeralo to tak, že k námestiu, kde sme sa chceli ísť pozrieť na trhy, sme šli dve a pol hodiny, hoci podľa google maps - ako predtým narýchlo pozrel Tomáš - cesta trvá trištvrte hodinky. Tomáš totižto stál pri každom nápise a viac-menej nás nútil, aby sme prekladali. A pravdu povediac - toľko, koľko som sa vtedy naučila, mi do hlavy za tie tri roky nenatrepala ani Marta :D Tomáš to má v sebe - veď aj preto chce ísť na učiteľstvo. Nemčina a angličtina ♥

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára