TRI ROKY ♥

Verili by ste tomu? Už sú to tri roky, čo som sa zamilovala do toho najúžasnejšieho človeka na svete - Juraja Loja.

Spoznala som ho oveľa skôr, ako som si myslela, že ho poznám. Zazrela som ho v prome na seriál Búrlivé víno, ktoré sa volalo Zakázaná láska (bohužiaľ na internete už nie je) a nieže ma zaujal svojim šarmom, čiže jeho vlasmi, ale tým, že to bol pre mňa neznámy herec.
Kto je to? Babka mi povedala, že je partnerom Zuzany Kánocz, ale že meno nevie. (ona ho nevie doteraz, vždy si myslí, že je to Juraj Loja) Tak, ale internet to musí vedieť nie? Našla som si to a práve preto, že tam boli pre mňa neznámi herci, som sa donútila prvého januára dvetisíc trinásť zapnúť seriál Búrlivé víno.
Keďže som bola dovtedy zamilovaná len raz a to poriadne, nevedela som, čo znamená byť zamilovaný. Smiala som sa v prvej epizóde z jeho veľkých očí spolu s babkou, preto som to akosi nevnímala. Búrlivé víno som sledovala každý deň, pozerala som si útržky, kde boli Nina a Martin. Možno aj preto, že rada sledujem zamilovaných. Na to sa mi zapáčil jeho úsmev, jeho pohľad na Ninu Dolinskú. Páčil sa mi v ružovej košeli, prišiel mi sexy? Neviem.
Potom prišiel ten deň, kedy sa konečne tí dvaja dali dokopy. A počas prvej spoločne strávenej noci som ho videla akosi inak. Čo sa udialo som si uvedomila až tridsiateho januára, keď som si celú cestu autobusom premietala hlavou všetky scény z dvadsiatej prvej epizódy, kde boli Nina a Martin, aj tú noc. Mala som ich tváre pred očami. Nastal čas vystúpiť, ale verte, ak sa nepozeráte pod nohy a hlavu máte pri tej noci a jeho replikách, tak spadnete. Šmykla som sa a spadla hneď pred dverami autobusu na kolená do snehu. Jedna staršia pani to komentovala: „Opatrne, šmýka sa!" a ja som ani nevedela ako, už som stála na nohách a kráčala k mojej základnej škole. Nestihla som reagovať na to, že som spadla, proste som si ďalej premietala tie scény. Prišla som do triedy a sadla si na stoličku. Keďže som dochádzala, ako prvá, tak som si pripravila veci na prvú hodinu a vravela si scénu, ako mu Nina Dolinská prišla povedať, že ho ľúbi. Ďalej scénu, keď jej to isté povedal Martin a hneď na to ich noc (pre lepšie predstavenie scény, TU je pieseň, ktorá počas nej hrala). Zabolelo ma brucho. Čo to je? To sa mi ešte nikdy nestalo. Potom prišli spolužiačky a bavili sme sa. Počas hodín som sa nedokázala sústrediť na výklad a stále mi išli tie scény v hlave. Keď som pochopila, že mňa nebolí brucho, tak normálne, keď mám zdravotné problémy, ale cítim také chvenie. Pochopila som, že sú to "motýle" a celé mi to došlo. Pripustila som si, že som sa včera -teda 29. januára 2013- zamilovala do človeka, ktorý sa volá Juraj Loj.

                                                             
  

       

Pravda bola tá, že som si celý čas myslela, že ma to prejde. Že som sa platonicky zamilovala, ako už do mnoho iných hercov. Dávala som si všade jeho fotky, hľadala si, čo má nové. Vtedy som pochopila, že mne sa už páčil od začiatku seriálu a možno už pri tom prome, neviem. A hoci na lásku na prvý pohľad veľmi neverím, pri ňom to bola tá láska. Bol to neznámy herec, preto sa informácie o ňom dali zohnať iba ťažko, a jedine so spojitosťou Zuzky Kánocz. Závidela som jej, že má takéhoto muža. Prišla som na to, že hral futbalistu v Ordinácii v ružovej záhrade. Keď ju teraz opakovali, tak som si ju naschvál prezerala a zrazu tam bol.

   

Keď bol v Teleráne, tak som si to nahrala. Bola tam aj veštkyňa a spýtala sa ho na znamenie. On namiesto znamenia povedal 20.2, a ona, že je v znamení Ryby. Odvtedy som si pamätala, že sa narodil 20.2.1984, takže áno je medzi nami trinásťročný rozdiel. Keďže mi spolužiaci začali snoriť do mobilu, vyriešila som to raz a navždy - číselným kódom. Najprv som dala 1.1.2013 a potom, ako mi na to prišli, som dala jeho dátum narodenia - 20.02.1984 a mám ho doteraz, i keď už nemám môj starý Samsung Galaxy Ace, ale HTC One. Je tam a ešte mi naň nikto neprišiel - dobre, brat sa raz trafil, ale on si nepamätal čísla, ale môj pohyb prsta.

Babka mi kupovala časopisy, kde som sa o ňom veľa dozvedela. Hral v Divadle Andreja Bagara v Nitre, teraz hrá v Bratislave. Nezaujímala som sa oňho, ako o Martina Roznera, ale o Juraja Loja a jeho partnerku Zuzku Kánocz. Keď som sa dozvedela od babky, že Zuzka už tehotná bola, tak mi to prišlo nesmierne ľúto, a preto keď prišla správa, že čakajú bábätko, tak ma to neskutočne potešilo. Doteraz, naozaj doteraz, ma mrzí, že som sa to nedozvedela sama z internetu, ale od mamkinej kamarátky, že od 8.8.2013 sú hrdými rodičmi syna Lucasa. Vtedy som pocítila zrazu niečo zvláštne, predstavovala som si Lucasovú tvár a ako ho Juraj tíši. Premohla ma myšlienka na to, že sa o Lucasa bojím, akoby... akoby to bol aj môj syn? alebo súrodenec? Vtedy, práve vtedy som pochopila, že Juraj, Zuzka a malý Lucas sú moja druhá rodina.

                                                                         
 
Sama neviem, prečo som si všímala iba jeho vlasy a hlas, pretože až vo štvrtej sérii som sa dozvedela, že má modré oči. A až v piatej sérii som sa pristihla pri tom, že sa mi páči jeho telo a svaly, keď mal na sebe obtiahnuté tričko.
Keď som bola do Juraja zamilovaná už rok, tak som tomu nedokázala uveriť, že ma to ešte stále drží, že ma tá platonická láska drží. Pripisovala som to Búrlivému vínu, pretože v roku 2013 šlo vo všetkých mesiacoch. Pri jednej pesničke som naňho myslela a premýšľala, ako sa zoznámil so Zuzkou. Počas toho prvého roku som však pochopila, že to platonická láska nie je, ale že je to láska skutočná, možno osudová.
V lete 2014 som musela ísť až za hranice svojich síl (nikdy v živote som necvičila dve hodiny denne šesť dní v týždni). Veľmi emocionálne na mňa ľudia tlačili, a tak som sa rozhodla to vyriešiť po svojom - rozprávanie si v duchu Juraj Loj, až dovtedy, kým ma neprejde plač či smiech. Predtým som však našla v ňom motiváciu, keď sme s mamou hrali preteky v bazéne. Odvtedy sa citom k nemu nebránim, potrebujem sa skryť za gauč? Skryjem sa. Chcem dupať nohami? Dupem. Ale už nikdy sa nebudem svojich citov k nemu brániť.
Počas druhého roka som našla môj rebríček obľúbených vecí a bolo tam obľúbené číslo: 9, 29. Vtedy som to pochopila. Hoci tieto dve čísla tam sú na základe môjho dátumu narodenia, osud to tak pravdepodobne chcel - 29. január 2013. A môj dátum narodenia tu predsa bude až kým nezomriem nie? Dvadsať deviatka tu bude pokiaľ nezomriem, a viem, že Juraja budem milovať až do smrti (teraz je mojim najobľúbenejším číslom iba 29).
Stal sa druhýkrát otcom malej Izabelly, a tak sa nám rodina rozrástla. Naša rodina sa nám rozrástla.

Viem, že je choré byť zamilovaná do o trinásť rokov staršieho muža. Preto som tomu nedokázala tak dlho uveriť a bránila som sa tomu. Skúšala som to prekryť inými, či už zo spolužiakov, alebo Adamom. Ale až Matúš to dokázal. Je síce odo mňa starší šesť rokov, ale beriem to inak, keďže o tri roky mám staršieho brata. O Matúšovi sa písalo hlavne v súvislosti s dedkom, Štefanom Kvietikom. Dali sa o ňom ľahko získať informácie. Z videí ma ohúril svojim vlastným štýlom, ktorý neskrýval. Humor, ktorý ma donútil sa zasmiať. A bála som sa, že keď skončí Kukučka (ja som to vedela už v septembri zo sledovanosti, vedela som i to, že druhú sériu zrušili), tak skončí aj tá láska. A až do dvoch mesiacov tá láska k Matúšovi pominula, no po zármutku dvoch mesiacov sa opäť vrátila.  No vôbec to nie je silné, takže opäť je Juraj môj jediný. Rovnako sa bojím i lásky k Jurajovi, keďže sa zo seriálu vytratil a ja neviem či len na chvíľu alebo nastálo, čo ak skončí i tá pravá láska.
   

Neriešte kvalitu. Tú košeľu, čo má na sebe... Áno, mal ju aj v ten deň, kedy som sa doňho zamilovala. Je to TÁ košeľa.

Ako to povedal aj on sám ako Martin Rozner:

     Tvoj žiaľ bol mojim žiaľom, tvoja bolesť bola aj mojou bolesťou.
Ja to mám podobne, keď ho vidím plakať.

Keď som videla túto fotografiu, tak mi nielen, že spadla sánka.
Ale ja som sa doňho znova zamilovala.

Neviete si ani predstaviť, ako veľmi by som ho chcela, čo i len vidieť naživo. Aj keby sme spolu neprehovorili ani slovo. (hoci som mala možnosť byť s ním v jednej miestnosti, ale moja tvrdohlavosť to odmietla a tak som ho zatiaľ videla len v televízii). Často Kristy píšem, že ak by som sa s ním mohla stretnúť, s najväčšou pravdepodobnosťou, by som nevedela povedať ani slovo. Rovnako, že ak by som sa ho mohla spýtať čokoľvek, nebola by to otázka na jeho postavu, ale spýtala by som sa, ako sa má Zuzka a malý Lucas, teraz už aj Izabella. Poďakovala by som sa mu za všetko, čo pre mňa kedy urobil.

Myslím naňho každý večer, čo ležím v posteli. Prajem mu, aby boli všetci štyria šťastní a zdraví. Pretože ja vďaka nemu žijem. Vďaka nemu ešte dýcham, aj vďaka nemu som to v decembri nespravila. Vďaka nemu dokážem v škole úspešne ignorovať tú bandu pretvárok v mojej triede a vydržať to s nimi. Preto dnes nie som na školskej párty s nimi, ale doma s ním. Dodáva mi sebavedomie, a zároveň mi ničí každou slzou srdce. Každým úsmevom či smiechom ma donúti usmiať sa tiež. Každou sekundou mi dáva šťastnejší život. A rovnako ho každou sekundou milujem viac a viac.

"Môžem ťa objať?"
"Sľúb mi, že budeš Juraj Loj akého milujem."
Je vôbec možné odísť, keď má človek srdce preplnené takou obrovskou láskou? Nedá.
"Čo je?"

Toto nebolo písané z hlavy, ale zo srdca. ♥

S láskou k Jurajovi Lojovi,

Dária.