NAJKRAJŠIA SPOMIENKA MÔJHO NAJLEPŠIEHO LETA

Keď som túto tému vymýšľala, tak som mala jasno v tom, ktoré leto bolo moje najlepšie a najobľúbenejšie zároveň. Lenže teraz, keď som sa rozhodla to napísať, tak je to v podstate dosť komplikované.

Tak, ale zostanem pri tom prvom a to je leto v roku 2014.

Bolo úplne iné, ako tie ostatné.
Medzi to najkrajšie patrí jednoznačne Rakúsko, keďže som tam bola po druhýkrát s tým, že to po prvýkrát sa nedá ani tak nazvať. Bola som síce vo Viedni, ale bola som tam len, ako malé decko a vtedy som nemilovala tak nemčinu ako už po prvom ročníku na gymnáziu. Bola som tam približne desať dní, a tak si obľúbiť nemčinu za tak krátky čas bolo priam až neuveriteľné. Vypozerala som všetky série Komisára Rexa po nemecky, kde komisára stvárňoval Gedeon Burkhard, teda Alex Brantner. Práve medzi Alexom a Rexom je vidieť to neobyčajné puto, ktoré môže vzniknúť medzi jeho pánom a psom.
To najlepšie z celého leta boli tri týždne v ADELI v Piešťanoch. Spoznala som tam Janku, Adama, Veroniku, Mišku a Jakuba. Zblížila som sa s bratom a bola som pri tatikovi po veľmi dlhej dobe. A boli sme spolu tri týždne vkuse, čo bolo takéto niečo naposledy, keď sme tam ešte bývali.
Našla som si nových priateľov v zmysle, že som bola medzi dospelými ľuďmi a zmenilo sa aj moje zmýšľanie. Nasmiala som sa, ale i naplakala.
Pochopila som, čo všetko pre mňa znamená Juraj Loj a začala som o ňom písať ako o Jurajovi. Našla som v ňom motiváciu ísť ďalej aj napriek bolesti, smiechu alebo plaču.
Zmenilo sa moje zmýšľanie na trochu dospelejšie. Vedela som, čo od seba môžem očakávať a naopak, čo je nad moje sily. Teraz už viem, že všetko je možné a čo momentálne nie je, tak bude. Začala som si postupne budovať svoju budúcnosť a plniť si sny. Dostalo sa to do dnešnej podoby, kedy viem, čo chcem. A ja viem, čo chcem!
Ľudia mi dali nádej. Nádej, že sa moja diagnóza dá potlačiť do určitej miery a hoci mám na ľavej strane odumreté bunky, tie na pravej strane sa dokážu naučiť tie veci. A preto som sa rozhodla od toho momentu obmedziť blog a začať cvičiť.
Zamilovala som sa do Adama a Jakuba, ale až o rok neskôr som zistila, čo naozaj pre mňa Adam znamená.

Hoci sa v priateľstve s Kristy nestalo nič prevratné, nestretli sme sa a ani sme sa nepočuli, ale zblížili sme sa ešte viac. Zblížilo nás niečo, čo je v dnešnom svete vzácne a to skutočné priateľstvo.

                  

Nasledujúca téma bude Najkrajšia spomienka posledného leta.

Dária.