NAJKRAJŠIA SPOMIENKA POSLEDNÉHO LETA


V prvom rade je strašne divné písať o poslednom lete, keď o chvíľu tu máme ďalšie.

Kým v tom predošlom som len zhrnula, čo sa v ňom odohralo, teraz sa zameriam len na jednu, tú najkrajšiu, spomienku. Na jeden deň, ktorý mi zmenil život, ktorý bol môj najúžasnejší deň môjho života.

                                            19.07.2015


Presne v tento deň skončili moje predstavy o stretnutí s Kristy. Nedeľa, ktorá mala byť moja oddychová po náročnom cvičiacom týždni v Piešťanoch. Po sms, že sa môžeme stretnúť, mi začalo búšiť srdce. Kristy je pre mňa až príliš dôležitý človek na to, aby som sa s ňou stretla a sedela vedľa nej potichu. Ja, introvert, nedokážem len tak bezcieľne konverzovať. Trasie sa mi hlas, je mi na odpadnutie, potia sa mi ruky a srdce mi bije, akoby sa niekam ponáhľalo.
Keď sme sa stretli, nechcela som nič pokaziť. Povedala som tatikovi, kedy má po mňa prísť, potom odišiel a zostali sme samé. Áno, bol to taký šok, keď som ju počula rozprávať a vyviedlo ma z miery, keď som ju zazrela v diaľke. No, pocítila som čosi zvláštne, bezpečie, aké nemám ani pri svojej rodine. Môj hlas so mnou spolupracoval, moja pravá ruka sa neuzavrela v "päsť", ako to pri stresových situáciach robí. Netriasla sa mi ani ľavá. Rozprávali sme sa úplne prirodzene, akoby sme si písali na facebooku. O našich rodinách, o tom, čo máme rady. Čo sa nám za posledné obdobie stalo a čo nás ešte čaká. Odfotili sme sa. Dobre, boli chvíle, kedy sme boli obe ticho, ale strávila som dve a pol hodiny s človekom, ktorého beriem do rodiny. Rozprávalo sa mi s ňou lepšie, ako s mojou rodinou na oslave. So sesternicou sa takmer nerozprávam, aj keď ju mám veľmi rada. A s Kristy to šlo. Nabila ma energiou. A nádejou, že normálny človek ešte existuje. Tatik nás ešte pofotil, rozlúčili sme sa a šli sme domov. Až v aute som si uvedomila, že som ju ani raz nevidela, ako mi zíza na ruku, nevypytuje sa na ňu, ale ani nemlčí. Brala ma prirodzene.
Odvtedy ma rodina neodcudzuje, že si kto-vie s kým píšem. Pýtajú sa, ako sa má Kika, čo študuje, ako sa jej darí. Ja verím, že sa znova stretneme. A zažijeme opäť super chvíle. ♥

Naša prvá fotka
                                                                        
Posledná téma bude Aká je tvoja história blogovania, a prečo si začala blogovať?
Dária.


Komentáre

  1. Pred necelým rokom som šla za Michelle do Bratislavy a ona bola prvá blogerka, ktorú som naživo stretla, tak to bola Saška s Lily a pred mesiacom aj Dianka (s ktorou som sa však veľmi neporozprávala), takže presne viem, aké je to čudné zrazu vidieť niekoho, koho poznáš iba cez internet :D Ale aj chápem, čo všetko to pre teba znamenalo, pretože niekedy sú práve takéto kamarátstva ešte lepšie ako tie "tradičné", kedy sa s človekom vidíš každý deň - vidieť danú osobu, ktorá o tebe vie všetko, zrazu naživo, je o čomsi úplne inom ♥
    Ja verím, že sa čo najskôr uvidíte s Kristy znova ♥ a že sa v blízkej dobe stretneme aj my dve! ♥♥
    BEELIEVIN

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára