RECENZIA KNIHY: RUKA NA ZRKADLE

                         
                          Slovenský názov: Ruka na zrkadle; Originálny názov: The Hand on the Mirror
                                         Autor: Janis Heaphy Durhamová; Preklad: Zora Ličková
                                                    Vydavateľstvo: Ikar; Rok: 2015
                                                          Trvanie prečítania: 4 dni

O knihe:
V roku 2004 Max Besler, manžel Janis Heaphy Durhamovej, zomrel na rakovinu pažeráka vo veku 56 rokov. V čase trúchlenia sa Heaphy Durhamová začala stretávať s fenoménmi, aké nikdy nezažila: s blikajúcimi svetlami, otvárajúcimi sa a zatvárajúcimi sa dverami. Hodinové ručičky zastali na 12.44, čo bol presný čas Maxovej smrti. Potom sa však udialo niečo alarmujúce, čo nadobro zmenilo jej život. Na prvé výročie Maxovej smrti sa na kúpeľňovom zrkadle z ničoho nič objavil odtlačok ruky z poprašku. Je to neuveriteľné, ale podobné obrazce sa objavili aj na druhé a tretie výročie Maxovej smrti. Bolo jasné, že ide o niečo nadprirodzené.
Tak sa začala cesta Heaphy Durhamovej vedúca k transformácii jej duchovnosti, ktorá navždy zmenila jej spôsob nazerania na realitu. V jej priebehu sa autorka rozprávala s vedcami a s ľuďmi praktizujúcimi duchovný život. Objavila, že hranica medzi týmto a oným svetom nie je vôbec pevná a že tieto dva svety môže premostiť láska.
(zdroj: martinus. sk)

Názor na knihu:
Január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november, december. Nič som od tejto knihy neočakávala, ale vedela som, že je to skutočný príbeh. Nebolo to umelecky napísané, ale opäť to vo mne niečo pohlo. Ešte spomeniem, že ma táto kniha doslova uspávala. Preto som to čítala tak dlho, totiž, prečítala som jednu kapitolu a musela si ľahnúť a zaspala som na dve aj viac hodiny. Nájdeme tam aj slušné myšlienky. Je to síce len vyrozprávanie skutočného príbehu, ale keďže od decembra som začala veriť v Boha, bolo to pre mňa čosi viac. Verím na onen svet a už si aj uvedomujem, aká je hranica medzi týmito dvoma svetmi tenká. Že ak tu duša uviazne, tak na to musí mať veľmi veľký dôvod. V tomto prípade je to láska. Max je tu, jeho duša je tu. A verím v to. Tiež som sa prvýkrát s duchmi stretla v seriáli Stratené duše, ako spomenula autorka, a rovnako kniha Nebo nie je výmysel, ktorá toto celé v mojom prípade spustila. Nie je to oddychová kniha, ani náhodou, vysvetľovania o podvedomí vedomia, mozgu, ale aj fyzike je tam mnoho. A ja ďakujem, pretože aj touto cestou som sa dostala bližšie k Bohu, ale aj k sebe samej. Našla som sa, tak ako autorka.

Hodnotenie:


Čítali ste túto knihu?
Akú knihu ste naposledy čítali alebo čítate teraz nejakú?
Dária.