3 ROKY, ČO SME RODINA

Pamätám si na to, akoby to bolo včera. Možno to nebude vôbec dlhý príspevok, ale cítim povinnosť to niekde zdieľať, a blog, je tým miestom.

Doteraz ma mrzí, že som sa to nedozvedela sama. Že mi to musela povedať v podstate cudzia osoba, aby som to vedela. Boli sme u maminej kamarátky na juhozápadnom Slovensku a spolu s ďalšou maminou kamarátkou a jej dcérou, sme išli na kúpalisko. Tam, keď sme boli v teplom bazéne, mi to mamina kamarátka povedala: Zuzke Kanócz sa už narodil syn, volá sa Lucas.
Trápilo ma to a doteraz ma to trápi, že som si to nezistila z médii sama. Ako vysvitlo, v ten deň sa narodila aj dcéra Marte Jandovej. V Teleráne sa pýtali, že čo si tie deti vybrali taký pekný dátum. 8. 8. Sama som prekvapená, aký odpor som dostala k tomu menu, Lucas. Premýšľala som, prečo mu nedali normálne, Lukáš, ale po istom momente, ktorý som už na blogu spomínala, sa to zmenilo. Ešte má aj krásne iniciály LL, Lucas Loj.
Zmenilo sa to presne od momentu, keď som sa o Lucasa začala báť. A vtedy som nielen, že začala akceptovať jeho meno, ale aj jeho samotného. Sama som začala premýšľať, či nedám svojmu synovi také meno. Čo ma však zarazilo, že neexistuje to meno ani na veľkej dómene všetkých mien, vtedy. Teraz, keď som sa tam pozrela, tak už tam je zapísané, a nesie význam, nositeľ svetla. Zaujímavé, pretože mne to svetlo priniesol. Babka si zase myslela, že je to maďarské meno, pretože Zuzka má aj maďarské korene.
Už to nebolo len o akceptovaní Zuzky, že ju musím rešpektovať, a že Juraj nepatrí len mne. Akceptovaním Lucasa sa mi ho podarilo prijať za svojho syna. Znie to zvláštne, ale vždy ma zaujíma informácia, ako sa má, ako sa mu darí. Nemám priateľa, nie to ešte deti. Ale ja ich už mám, odvtedy prijímam každé narodené dieťa v Búrlivom víne, ale teraz už aj všeobecne v médiach, ktoré sa ma týkajú, za svoje. Sme rodina. Veľká rodina. Lucas, Izabella, Felix, Hektor, Amália. Každé jedno dieťa je aj moje. Samozrejme, Lucas, Izabella a Hektor špeciálne. Som zrejme trpezlivá matka, keďže Lucasa som videla prvýkrát v apríli tohto roku. Dovtedy som o ňom vedela len z Jurajovho krásneho rozprávania. To sa nedá pochopiť, ako Juraj rozpráva o Lucasovi. Ako sa s ním hrá, že lozí všade, kde sa dá. Ale najmä, že cítil, že je Zuzka znova tehotná a potom začal listovať v diári s kalendárom a stopol až na dni v čase, kedy sa mala Izabella narodiť. Veľmi ma zaujíma, či sa trafil. Keď Lucas z ničoho nič na balkóne ukázal na nebo a povedal, že je tam jeho sestrička. Už len z toho, čo Juraj rozpráva, cítim, že je dobrý otec. A aj Zuzka ako o ňom rozpráva.
                                       

Prvá fotka Lucasa, ktorú som kedy videla. Lucas, prajem ti všetko najlepšie k tým trom rôčkom! ♥

 

Okrem toho som ho videla ešte asi po polroku v kočíku, ale vedela som iba, že je v tom kočíku, ale nevidela som jeho tvár, pretože mal tam plachtu.
Je to zvláštne, ale aj dodnes rána sa mi okrem iného snívalo s Jurajom. Pamätám si z toho sna vetu: Juraj Loj operoval zadarmo! A zvyšok opisovať nebudem, pretože už takto je to krásne, a keď si ešte predstavím pokračovanie toho sna, tak mi nezostáva nič iné, ako sa usmievať. :) 
Navyše tento deň nie je o mne a o Jurajovi, ale o našej rodine, ktorá sa pred deviatimi mesiacmi rozrástla. A ja dúfam, že našu rodinu čakajú krásne dni plné lásky a šťastia.

Ale najviac ma prekvapilo, koľko mám v sebe lásky. Lucasa som iba zopár dní po pôrode držal v rukách a stretli sa nám pohľady. Povedal som mu, že ho veľmi ľúbim a on sa usmial. V tých očiach bol celý vesmír. Aj teraz mám zimomriavky.

Ďakujem za túto rodinu.

Dária.