LETO 2016
► Au Revoir
► Don't Be So Shy
► Don't Let Me Down
Trošku som sa obávala, keď som sa rozhodla pre prázdniny bez nejakého rehabilitačného zariadenia - či už kúpeľov alebo Piešťan. Či sa nebudem nudiť, predsa len, tak som mala aspoň mesiac prázdnin za sebou a rýchlo to zbehlo. Teraz však neľutujem. Boli to prvé 'dospelé' prázdniny a aj napriek tomu zbehli rýchlo a dokonca som sa nenudila
Stanovila som si pár vecí, ktoré som chcela splniť. Niektoré sa podarilo, iné nie. Ale aj tak som tieto prázdniny prežila naplno, užívala si ich do poslednej chvíle. Oddych som striedala prácou a učením. Splnili sa mi sny, o ktorých som ani nevedela. Splnil sa mi ten najväčší, ktorý je v mojom vnútri viac ako tri roky. A stretla som plno nových ľudí. Rovnako som sa opäť stretla s tým najúžasnejším človekom a dúfam, že si to na rok zopakujeme. Pochopila som pár vecí.
Tou prvou je rodina. Je to 11 rokov, čo sme sa presťahovali na východ. 11 rokov, čo sú moji rodičia od seba. Slovom jedenásť. A predsa som až teraz videla, aká je toto nenávisť. Nie sme rodina, nikdy už nebudeme a vôbec, pochybujem, že sme niekedy boli.
Tou druhou je môj cieľ. Nikdy som si nebola istejšia v tom, že chcem ísť študovať scenáristiku. A som ochotná pre to urobiť všetko. A nikto mi v tom nezabráni, už nie.
Aj tieto prázdniny mali situácie, kedy som musela ísť za hranice svojich síl. A vtedy som pochopila, aká som šťastná. Nikdy predtým som nebola taká šťastná, ako teraz. Nikdy. Myslela som si, že letné prázdniny 2014 budú zrejme navždy moje najlepšie - keď som spoznala Janku a Adama, keď som spoznala samú seba. Ale leto 2016 je zatiaľ moje najlepšie, stalo sa toľko vecí, že by som už mala prejsť ku konkrétnym zážitkom.
► Dokola
► Duele el Corazon
►Howling At The Moon
» 1 8 . R O Č N Í K K Y N O L O G I C K Ý C H D N Í «
• 25. , 26. jún
Vždy budem tieto dni spomínať v prázdninovom príspevku, aj keď to nebolo počas prázdnin. Nie je zaujímavé, že bol presne ten ročník, koľko mám rokov i ja? Mám pocit, že to je osudové. To, že sa venujem len teoretickej kynológii vo mne akosi vzbudzuje záujem. Strašne som potom túžila hľadať nové plemená, ich charakteristiky. Hoci som tam nevidela toho írskeho setra, čo minulý rok, užila som si to rovnako. Od deviatej do pol piatej počas oboch dní. Weight pulling a Agility. Neprítomnosť len počas obeda. Sama. Iba s tými chlpáčmi a ich majiteľmi. S iskričkami v očiach. Prvého psa, akého som tam videla bola Bradatá kólia, minulý rok by som ešte povedala, že je to Bobtail. Dnes už viem, že je to bradatá kólia. Videla som i nemeckého ovčiaka, ktorý mal popruh a na ňom napísané canisterapeut. Ja verím, že si túto záľubu splním, že budem pomáhať ľuďom. Iskričky v očiach, to je to, čo sa počas týchto dvoch dní u mňa dialo. Jediné, čo ma mrzelo a stále mrzí je, že som si mýlila a mýlim Borderskú kóliu s Austrálskym ovčiakom. Sú si tak podobní. Takže áno, strávila som so psíkmi, tými najúžasnejšími a najčistejšími dušami vo vesmíre, celé dva dni. ♥
► Hymn For The Weekend
► Cheap Thrills
» D O M A «
• 1. júl - 6. júl
Stanovila som si ciele na každý deň. Prvého to bolo upratovanie, najmä vecí zo školského prostredia. Prepísanie osnovy na maturitnú tému z angličtiny. Ale rovnako oddych. Zvyknúť si, že sú prázdniny a nestresovať sa. Druhého však prišla jedna rana za druhou, večerný plač a akosi sa samo na papierik, čo som dnes pekného zažila, napísalo: Dnes nebol dobrý deň. Tretieho mi bolo zle. Počas týchto dní som navštívila aj kino. Zálohovala som si mobil a skúsila som jesť každé tri hodiny. (haha) Zaujímavé, že nám dali nový rozvrh a ja som bola z neho taká nadšená. Zbližovala som sa s Marekom. A podľahla seriálu Odsúdené. V posledný deň prišla VÝHRA, ktorá ma veľmi potešila. Našla som soundtracky zo seriálov.
► Je nám teplo!
► Make My Love Go
► Nový svet
» U T A T I K A «
• 7. júl - 11. júl
Jediné, čo sa tam dá robiť, je sedieť vonku na zadku. Ešte sme len tam prišli a už ma pohltila nuda. Nedokážem nečinne sedieť, iba tak. Cez prvú noc som spala ako zarezaná. Neviem, kedy som zaspala a zobudila som sa až ráno. Tatik nám prichystal dosť bohaté raňajky, z každého niečo. Takéto hody nemám ani doma. Marek je mi tam veľmi oporou, pomáha mi, dôveruje mi, rozumie mi. A sem-tam vypije za mňa čaj, keďže ja pijem nesladené a tatik to pochopil až potom. Potom sme sa s bratom zahrali a počítali, koľko je bodiek na tanieri. Môžete počítať, koľko chcete, aj tak vám vyjde inak. 48? 49? Ale bola to príjemná zábava pri raňajkách. Z nudy som donútila Mareka hrať karty. A asi som videla Alexa. Samú ma to zaskočilo, ako ma to vzalo. Ako ma donútil premýšľať, či to bol on. Ak to vôbec bol Alex. Ale teraz to je už jedno. Neviem dlho vyspávať, ale tu, tým, že je tma, som sa zobudila raz o deviatej. A to je už u mňa niečo. Boli sme aj v Bratislave, kde na mňa istým spôsobom tatik tlačil. Tak som sa začala báť, že to nezvládnem, keďže tam chcem ísť študovať. Boli situácie, kedy som mu takmer povedala, čo chcem ísť študovať. Nechcem, aby to vedel, ešte nie. Ale malo to aj temnú stránku. Tatik sa ma raz večer spýtal, či som autista. Vtedy som sa v duchu opýtala: Je ti málo, ako to so mnou je? Vieš vôbec, čo znamená byť autistom?
• 13. júl - 15. júl
Alebo cesta za Nemeckom. Hoci hneď ráno som sa na mamu naštvala, nechcela som si pokaziť dovolenku. Ja nemám problém si vziať vodu, ale nie, keď už mám v ústach lieky! Počas cesty sme sa nasmiali, najmä, keď v rádiu bolo: „Čo som vyhral?" Dosť ma zaskočilo, že na Slovensku sa časť mesta volá Jakub, nikdy sa mi to meno ktovie ako nepáčilo, ale keď sa tak už volá časť dediny, teraz sa mi nepáči vôbec. Znova trocha zábavy, v rádiu hlásili, že vážia kamióny v mojej dedine. Museli sme ísť ešte k tatikovi a to, čo predviedla mama... Pred pol druhou sme boli konečne v Brne, boli sme sa pozrieť, kde študuje Marek. Takže som bola na vysokej škole, aj keď nie som vysokoškoláčka. Nastala milá situácia, keď sa majiteľ hotela snažil vysloviť slovo raňajky, keďže u nich to je snídane. Na druhý deň sme boli na zámku Karlštejn. Bolo to vlastne rozhodnutie o mne, bezo mňa. Keďže som vôbec nevedela, že mám nejaké väčšie medzipristátie v Česku. Tam som bola akosi bližšie k Bohu a odvtedy som k nemu bližšie a bližšie. Najedli sme sa v reštaurácii, kde som sa vážne dobre najedla. Po ceste na hotel Marek povedal: „Už sme boli v Srbsku, ešte do Ameriky pôjdeme.“ , ale neboli sme. Cesty som si prevažne krátila spánkom. A opäť sa mi potvrdilo moje motto: Žiaden kopec nie je strmý. Boli sme u mamkinej kamarátky, kde mi jej syn pekne, naozaj pekne, chytil ruku. Zarazilo ma to, vedeli o tom, ale ja som ich nepoznala. O siedmej sme prišli na hotel. Na druhé ráno, keď sme odišli pred deviatou, nás čakalo Nemecko.
» D E U T S C H L A N D «
• 15. Juli - 25. Juli
GER: Meine Liebe. Das war mein Traum. Dort habe ich verstanden, dass mein Deutsch ist sehr schlecht. Ich verstand mehr Englisch und jetzt habe ich Abiturängst. Um halb elf waren wir in Deutschland. Erste Stadt war Dresden. Wir sind ins Stadtzentrum gegangen. Ich hatte drei Eiskugeln. Um 17:00 Uhr sind wir nach Hotel gefahren. Wir sind spazieren Abend gegangen. Zweite Stadt war Berlin. Wir sind nach Berlin mit der S-Bahn gefahren. Ich habe Fahrtreppephobie und gleichsam bin gestürtzt. Wir haben das Brandenburger Tor, die Berliner Mauer, eine Kirche und der Fernsehrturm gesehen. Ich habe eine Deutscheflagge, eine Deutschetasche und ein Kuli gekaufen. Ich hatte der Füßeschmerz. Nächsten Tag waren wir in Zoo Berlin. Ich habe eine Ameisenjungfer gesehen möchte, aber sie waren nicht. Auch habe ich ein Polar Wolf gesehen möchte, aber war er nur ein und weit. Wir hatten gute Mittagessen in Schlossgarten. Letzten Tag in Berlin waren wir in Neuem Museum und in KaDeWe. Wir haben aber in Primark gekaufen. Nächsten Tag sind wir nach Potsdam gefahren und wir sind in den Park Sanssouci gewesen. Am Nachmittag sind wir in der Nähe von Leipzig gefahren. Wir sind ins Kaufzentrum gegangen. Nächsten Tag sind wir nach Leipzig mit der S-Bahn gefahren und mein Bruder hat seine Kamera vergessen. Wir sind ins Panometer und im Ausblick gewesen. Meine Mutti hat ein Völkerschlachtdenkmal
gesehen möchte. Nächsten Tag sind wir nach Bamberg gefahren und danach sind wir in der Nähe von München gefahren. Letzte Stadt war München. Wir waren zwei Ausblicke und wir sind in der U-Bahn gefahren. Nächsten Tag sind nicht wir nach München gefahren, weil das Attentat hier war. Wir sind nach Neuschwanstein gefahren und dort sind wir spazieren gegangen. Vorletzten Tag waren wir im Park in München. Letzten Tag sind wir nach Österreich gefahren und dort meine Mutti ist zur Arbeit gegangen. Ich, mein Bruder und meine Tante sind in die Slowakei gefahren. 
SVK: Konečne. Sama si už nepamätám, ako dlho som po Nemecku túžila. Ale som rada, že sa mi tento sen splnil práve v osemnástke. Mala som len dva cestovateľské sny - Španielsko sa splnilo minulý rok a Nemecko tento rok. A naozaj je pravda, že som viac rozumela anglicky ako nemecky, a naozaj ma to desí. Idem z nemčiny maturovať a s touto profesorkou sa obávam, že to dám. Celú dovolenku by som charakterizovala lepšie ako Španielsko. Rozhodne ma Nemecko tak nesklamalo, aj keď koniec veľmi. Napriek tomu by som rada videla aj zvyšné mestá, takže sa do Nemecka určite ešte pozriem. Stihla som tam byť aj prechladená a nakaziť brata i matku. Povedala by som, že navzájom sú tam veľmi mierumilovní ľudia. Často sme tam videli zamilované páriky a veľmi veľa psíkov. Takže vždy, keď som nejakého videla, tak som si v mysli povedala plemeno. Čím sa mi splnil ďalší sen, o ktorom som nevedela - videla som naživo Retrívera z Nového Škótska, moje najobľúbenejšie plemeno. Po večeroch sme hrávali karty a snažili sa aspoň do desiatej udržať pri vedomí. Každý deň sme sa nachodili, aj keď sme využívali S-Bahn, U-Bahn, Tram a Bus. Čo sa týka počasia, tak svietilo slnko, ale aj nám pršalo. Okrem nákupného centra v Dresdene (pretože ja ani neviem, že po slovensky to sú Drážďany) sme išli aj cez nejakú záhradu, kde bol nejaký Schloss. V tom nákupnom centre sa mama s bratom najedli, ale ja nie. Nebola som hladná, za to príležitosť dať si zmrzlinu som využila vždy. V Berlíne na stanici sa mi takmer mojou eskalafóbiou podarilo zabiť sa. Tam boli v podstate všade eskalátori, takže vážne raj pre mňa. (irónia) Ako pravá milovníčka nemčiny som si musela kúpiť nemeckú vlajku, tašku s nemeckou vlajkou a dokonca aj pero s nemeckou vlajkou. Čo mi pripomenulo, že som chcela ešte vtedy spraviť príspevok New in, prvýkrát v živote, a ukázať vám tú tašku, ale ako vždy, prešlo ma to. Keď sme boli v nákupnom centre KaDeWe, tak sme si rovnako mama ako aj ja od toho sľubovali asi až príliš veľa. Tie ceny, hmm. Dala som si zmrzlinu za 1,70€. Nebol zrejme najlepší nápad povedať mame o Primarku, keďže sme tam rovno zamierili a strávili tam dve hodiny. V Berlíne som dokonca mala ulicu! Dorotheenstraße a bola tam aj Georgenstraße, takže asi viete na koho som si spomenula. Doprava tam funguje tak, že si kúpite ráno celodenný lístok a funguje na každý druh dopravy. Lenže lístky sa kupujú v automatoch a ako v Berlíne sa ťažko kupovali lístky, tak aj v Lipsku. Brat ráno v Lipsku začal spievať: Dnes prišlo také teplo, že úplne všetkým treplo... Čím ma nabudil a ja som to vravela vždy, keď mi bolo teplo. Vždy, keď sme si chceli odfotiť nejakú budovu, tak tam museli byť postavené stánky, aby sa to nedalo ani len vidieť, nie to ešte odfotiť. Boli sme v takej panorame, ktorá ukazovala podmorský svet a čím ste išli vyššie, tým tam bola väčšia tma a ja som sa vážne toho žraloka zľakla. Keď sme išli v Lipsku na vyhliadku, tak nás výťah odviezol na 29. poschodie! Kým mama bola v Primarku, my s Marekom sme sa išli najesť. Objednali sme si pizzu a fakt som si pripadala, že ten, kto nás nepozná, že v akom sme vzťahu, tak si určite musel myslieť, že sme frajeri. Už mi to jedna povedala. Takže v detstve bitky a teraz k sebe máme až príliš blízko... V Mníchove sme boli na dvoch vyhliadkach. Na jednu sme sa vyviezli výťahom, ale na tú druhú sme si museli vyšliapať. Cestou späť mama s bratom počítali schody, 303. Takže dokopy 606. S maličkou prestávkou.Vtedy som pochopila znova moje motto: Žiaden kopec nie je strmý. Pri Mníchove sme bývali v Gasthofe, bola tam reštaurácia. Tak som si dala kačku, proste som zrazu mala chuť na kačku. V Mníchove sme boli v podstate iba jeden deň, pretože tam bol teroristický útok. A mrzelo ma to, a zároveň som si uvedomila, aké sme mali šťastie. Pretože sme na druhý deň chceli ísť do toho nákupného centra... Vyskúšala som si dať najsladšiu a najkyslejšiu zmrzlinu naraz, a tiež polievku so sklenenými rezancami. A posledná vec. V posledný večer sme sa išli najesť do jednej reštaurácie, kde bol čašník Slovák, a keď počul slovenčinu, tak sa nám prihovoril po slovensky, ale sem-tam používal aj slovíčka v nemčine. Keď šla okolo druhá čašníčka, tak sa nám pozdravila po slovensky, ale nebola Slovenka, ale Nemka. Po večeri som však zostala ešte hladná, takže nič moc. Toto bolo ešte k tomu, čo by som vážne po nemecky nenapísala. Aj tak tam sú určite chyby a tie vety by poskladal aj začiatočník.
» D O M A «
• 26. júl - 14. august
Automaticky som si pozrela zameškané diely seriálov. A začala pozerať Pokémonov. Určite ste začuli fenomén leta, a niektorí aj mu podľahli, hre POKÉMON GO!. Nie som tým človekom, jediné čo mi spôsobili bola neuveriteľná túžba to znova vidieť. A tak som začala. Našla som to aj po slovensky, takže kým boli diely. Potom som prešla na češtinu kde, keď mi skončili diely, tak som to prestala pozerať. A čuduj sa svete, naozaj som sa k tomu nevrátila. Za to som si našla Medicopter 117 a toto ma držalo až do odchodu. Obľúbila som si znova Marka a Ginu a pochopila, prečo tak milujú Enrica a Biggi. Robila som si maturitné testy z angličtiny. A tiež panikárila, lebo zrazu som mala plnú pamäť v notebooku. Bolo to o oddychu, učení a nič nerobení. O stereotype, ktorý mám rada. O úplnom vypnutí. Prečítala som knihu za mesiac júl a rovno aj august. A tiež som bola trikrát v kine. Fúha, asi mám zase na rok kina dosť.
► Ozaj ty vieš???
► Renegades
» U T A T I K A «
• 15. august - 29. august
Tento pobyt rozdelím na dve časti. Chodili sme do nákupného centra, spoločne sme s Marekom nakupovali. Práve tu viem pochopiť, ako veľmi mám Mareka rada, ako veľmi mi chýba. Ako veľmi mi rozumie, akým je úžasným bratom. Či už situácia s Horalkou alebo pozretie sa na seba a vieme, že myslíme na to isté. Pozeranie celý deň TV Markíza spolu s babkou, pretože je DOD. Vidieť Nelu bolo krásne, ale vidieť odviazaného Juraja v tom klipe, On tancoval, ale mňa nabil energiou. Konečne som si pozrela film, ktorý som tak dlho odkladala. Ale rovnako hranie hry na notebooku, či prekvapivo, pozeranie Búrlivého vína. Ide o to, že tatik bol večne v práci. Nemal ani deň voľna, videla som ho väčšinou v noci, keď som sa zobudila, ako otvára okno. K tomu aj viedla hádka. Nepohádali sme sa, on sa pohádal so mnou. Dôvody je zbytočné hovoriť, ani to tu nechcem mať. Jedno dôležité povedal, že mi nepríde na stužkovú. To mi stačí.
» P O R O Z U M E N I E A S P L N E N Ý S E N «
• 17. august - 18. august, 22. august - 23. august
Keďže to nechcem veľmi konkretizovať, rozhodla som sa to napísať všeobecne a pomocou slov z mojej pyramídy, ktorú nájdete na instagrame. Boli to štyri dni plné poznania. Spoznala som plno nových ľudí a presvedčila sa, že chcem ísť študovať scenáristiku. Dosiahla som snáď svoj vrchol zmýšľania a naozaj som spoznala skutočné hodnoty. Veď tiež iba ľudia sme či nie? Obľúbila som si tam dosť veľa ľudí a splnil sa mi jeden vyše trojročný sen. Teda, ak sa to dá nazvať snom. Na ten deň nikdy nezabudnem a ovplyvnil jednu vec. Okrem tohto 'väčšieho sna' som v tomto období objavila ďalšie, o ktorých som nevedela. Použijem pár slov z dvoch piesní. Dýcham jen pro tebe. Ale to, čo ma tieto dni naučili je: Vzpomínky si ničím nekoupíš. Doufáš, navěky zastavit tenhle čas. A spoznala som ďalšieho Juraja.
► Treat You Better
► Wherever I Go
» S T R E T N U T I E S K R I S T Y «
• 27. august
Znova som ju navštívila v jej meste. Stretli sme sa v inom parku, pretože v tom minuloročnom bola jej mama, asi som ju videla, z fotiek viem ako vyzerá. Tiež som nechcela, aby nás niekto počúval, aj keď sa Marek o to veľmi snažil. Vôbec som nemala trému. Veď už sme sa stretli a poznáme sa. Lenže, keď som ju zazrela, ako kráča po chodníku... Srdce si zmyslelo, že začne silno búšiť. Pozdravili sme sa, vymenili darčeky, zoznámila som ju s bratom (čo mi pripomína, že o chvíľu bude poznať celú moju rodinu :D ) a šli sme do toho druhého parku. A sama som prekvapená, čo sa dialo potom. Čo sa dialo s mojimi ústami, pretože sa nezastavili. Čím sa ti chcem, Kristy, ospravedlniť, keď si cítila úzkosť, že ťa vytláčam, keďže si toho veľa nenarozprávala. Snáď nie. Objali sme sa, dvakrát. Lenže to objatie znamenalo oveľa viac, ako to, že vedecky predlžuje život. Nabila ma energiou. A to, čo povedala o mojej diagnóze.♥ Skutočne neviem, či si ju zaslúžim. Vernosť je zrejme moja silná stránka, buď jeden alebo žiaden. Na dobrého priateľa ťažko natrafiť a ešte ťažšie zabudnúť. Psíkovi som dala meno Ben, pretože aj ja som jej dala minulý rok psíka a dala mu meno Ben. Obe máme Benov, pripomína nám to navzájom. A vždy, keď sa naň pozriem, viem, že je Kristy so mnou. Odfotili sme sa. Boli sme aj ticho, ale to skôr preto, aby ostatní okoloidúci nepočuli o čom sa rozprávame. O nás, o škole, o Jurajovi, o rodine. Takže milá, najdrahšia Kristy, ja ti ďakujem, že sme sa mohli znova stretnúť. Dúfam, že na rok si to zopakujeme. Si mojou jedinou priateľkou, skutočnou priateľkou, staršou sestrou, oporou, spriaznenou dušou a strážnym anjelom.
» D O M A «
• od 29. augusta večer
Večer som si ešte pozrela film a už v hlave som si zosumarizovala, ako to bude počas školského roka. Kedy budem, čo pozerať. Na druhý deň začalo dobiehanie - pozretie dielov mojich seriálov, vecí na internete. Oddych. Pripomenutie si Juraja v seriáli Doktori, ale rovnako upratovanie súborov na hardiskoch. Zmenili nám rozvrh, teraz je strašný. Písanie s Kristy. Počúvanie piesní a písanie tohto príspevku. Pozretie si dvoch rozprávok. Prvého septembra sme boli u babky na oslave.
Ďakujem, že ste si prečítali, aké boli moje prázdniny a čo vaše?
Dária.
Komentáre
Zverejnenie komentára