JURAJ LOJ MA NAUČIL MILOVAŤ A DOSIAHNUŤ SVOJ CIEĽ

Posledné týždne som premýšľala, či to má ešte zmysel. Začala som totiž vidieť v tom všetkom niečo, čo povedala kedysi dávnejšie moja mama, pretože som zrazu zistila, že má asi pravdu. A sama neviem, na čom som teraz, ale pokúsim sa tu nechať maximum zo seba a svojho srdiečka, kde je už ŠTYRI ROKY miesto pre môjho najmilovanejšieho - Juraja Loja.

Minulý rok som napísala dosť obsiahly príspevok o nás dvoch, preto už to tu nebudem písať stále znova a znova. Obhliadnem sa len za týmto jedným rokom - 29. január 2016 - 29. január 2017.

Ešte predtým pár zvláštnych čísel súvisiacich s ním.
29. január 2013        21. diel prvej série seriálu Búrlivé víno, Nina a Martin sa dali dokopy, strávili svoju prvú spoločnú noc. Uvedomila som si, že som sa doňho zamilovala.

29. diel      Juraj ako Martin Rozner prvýkrát plakal práve preto, že za Petrovu nehodu môže Nina a nevedel sa rozhodnúť, či ju nenávidí alebo miluje.
29 rokov    Toto je Jurajov vek, kedy som oslavovala po prvý raz jeho narodeniny. Kedy som vedela, že práve ten deň je iba jeho a nikto mu ho nemôže zobrať.
29. marec 2013      Je deň, kedy som sa definitívne zbavila seriálu Panelák a rozhodla sa pre Búrlivé víno, aj vďaka nemu som sa tak rozhodla.

29. január 2014     Nejde o to, že to bol môj prvý rok s ním. No v tento deň sa aj definitívne rozišli Nina a Martin a zrušili svadbu. Martin sa dáva dokopy s Ritou.
29. september 2014    Paradox, presne 8 mesiacov boli Nina a Martin od seba a v tento deň nielen, že sú moje narodeniny, ale aj sa dali znova dokopy a Martin sa rozhodol za svoju lásku bojovať.

29. január 2015   Nejde len o dva roky. Ale už v tomto dni boli konečne Nina a Martin svoji. Nosili spoločný prsteň ich lásky a začínali čeliť rodičovským povinnostiam. Museli Jurkovi vysvetliť, že jeho rodičia už nie sú živí.
29. november 2015  Boli vydané soundtracky k seriálu Búrlivé víno. Ktoré rozprávajú všetko a zároveň nič. Ktoré ma pohladia po duši, ale ničia svojou dokonalosťou a spomienkami. Tiež soundtrack, ktorý možno tiež prispel k môjmu zamilovaniu do neho.

29. január 2016     Neuveriteľná spoveď z toho, čo sme prežili. Aj teraz, keď si to čítam, tak som sama prekvapená, čo všetko sa vtedy v mojom vnútri skrývalo. Nielen to. Vtedy som sa definitívne rozhodla nepodriaďovať sa ľuďom, neprispôsobovať svoje potreby na úkor iných.
 

   

                                                                                  
Tento rok bol naozaj nabitý nielen čo sa týka mojej lásky k nemu alebo zážitkov s ním, ale celkovo sa mi zdal rok 2016 vedomý. Až sa mi nechce veriť, že sa to stalo v jednom roku. Ale to čo sa skutočne stalo, najmä od tých čias, kedy som prestala byť aktívna na blogu, mi len pomohlo uvedomiť si, prečo som sa vtedy rozhodla milovať niekoho cudzieho a zároveň známeho. Vzdialeného a zároveň blízkeho. Populárneho a zároveň obyčajného človeka, ktorý ma rodinu a svoje súkromie. Staršieho a zároveň akoby bol len o pár rokov starší.
Vetu, ktorú som obsiahla aj do názvu príspevku som napísala v roku 2013 v časti naučili ma. Nenaučil ma milovať len telo človeka, ale celú schránku od vlasov, očí, hlasu, slov, smiechu, plaču, hrude až po dušu a jeho srdce. Pomohol mi, uvedomiť si, kto sa skrýva za postavou, za hercom. Za človekom. Preniesol ma cez horu, ktorá bola strmá a vysoká plná búrok, ale aj svietiaceho slnka. A je si vedomý, že ma ešte za tie štyri roky nenaštval ani raz. Aj vďaka nemu som sa rozhodla dosiahnuť svoj cieľ a cestu k nemu mi pomáha šliapať. Motivuje ma a on je jeden z tých, vďaka ktorému verím, že to dokážem. Veríme v to spolu, aj keď ma vtedy nevidel. Pomohol mi vybrať dýku z môjho srdca a naozaj prepáč, že som pochybovala.

Vždy som si predstavovala, ako by som reagovala, kebyže ho stretnem. Čo by som mu povedala (ak by sa to dalo) alebo čo by som cítila. Ale ani vo sne by mi nenapadlo, že naše stretnutie nazvem trojročným snom. Stretnutie s ním nebolo vôbec mojim snom, skôr túžbou, ktorá sa nikdy nesplní, pretože sa na Deň otvorených dverí Televízie Markíza nedostanem. Ale kto by bol povedal, že o prvom nie začnem pochybovať a zároveň po tom prahnúť a báť sa, že sa niečo také splní. Sny sa neplnia, sny sa realizujú. Ako mne 23. augusta 2016 :
Ale vtom som ešte pri vchode zvonku zastala a potom tam stála ako prikovaná. Bol otočený chrbtom, rozprával sa s nejakou ženou. Len v tú jedinú chvíľu sa pozrel šikmo, spoznala som jeho nos. Jeho tvár. Prezrela som si ho od hlavy po päty. Tá čiapka. Jeho hlas. Musí to byť On. Nedokázala som sa pohnúť, iba som tam tak stála. Poviem to tak, ako to povedal On. V tých očiach bol celý vesmír. Tá žena sa na mňa pozrela, tak som odvrátila zrak. Bol to On. Bol to Juraj Loj. Pozerala som sa naňho z boku, pozrel sa mimo. Všimla som si, že má na tvári škrabanec. Počúvala som Jurajov hlas. Juraj odišiel. Stála som tam. Srdce mi išlo ako splašené.
Paradoxne možno práve to pokazilo moju lásku k nemu. Odvtedy som naše stretnutie už nemohla brať ako nesplniteľný sen. Stretli sme sa, aj keď o mne nevedel. Stačilo mi to. Prestala som pozerať Búrlivé víno, už som ho len počúvala a teda som nevidela ani jeho. Jednoducho mi vadí, že jeho postava Martina Roznera je s Ritou. Nepáči sa mi jej správanie k nemu, že ho bozkáva, objíma. Nepáčia sa mi ich spoločné dialógy, akoby sa Martin zmenil. Juraj je stále rovnaký, ale Martinovo správanie sa zmenilo.

Dali mu šancu zahrať si aj v novom seriáli televízie JOJ Za sklom. Tešila som sa, že ho konečne uvidím aj v inej postave, nielen ako kladnú ale i zápornú postavu. Po prvom dieli ma veľmi-preveľmi sklamali, keď ho zabili. Vraj sa neskôr ešte objaví, hm... v dvoch retrospektívnych záberoch bol, ale inak nič.
Juraj sa mi prestal vyvíjať a formovať pred očami, preto akoby moja láska k nemu vymizla. Ale stačí jediný maličký impulz a ja sa v celej tej láske znova topím. Naučil ma trpezlivosti, keďže Zuzku, Lucasa a vôbec Izabellu som nevidela veľmi dlho. Chýbajú mi, ale naozaj rešpektujem jeho súkromie. Možno preto si nedokážem na Ritu pri ňom zvyknúť, pretože si často predstavujem ako je so Zuzkou šťastní. Vymieňam si tieto dve osobnosti - Zuzku Kanócz a Kristínu Turjanovú len, aby som nejako pretrpela scény. Čím ďalej, tým viac si viem predstaviť iba Zuzku po jeho boku spolu s ich dvoma ratolesťami. A teraz už úprimne neviem, či by som si ho vedela predstaviť znova s Nelou Pociskovou. Nemusel sa ani z tej obrazovky vytratiť a už to šlo dole z kopca. Niekde tam, ale stále je a ja naozaj dúfam, že sa tá láska nestratí ako pri Matúšovi.

Presne o takýchto momentoch hovorím.

A preto, či sa mi to páči alebo nie, ja sama ho zo svojho života vyhodiť nedokážem. Nočné sny, skutočný úsmev, jeho hlas sú iba ďalšími impulzmi, ktoré ma robia šťastnou.

Neviem, či piaty rok vydržím, už teraz to bolo s prestávkami a len vďaka tým impulzom. Ale aj keby nie, môj syn bude Juraj a nezáleží mi na názore ostatných. Minule som otvorila náhodne mini kalendár a otvorila som práve na stranu, kde bol 24. apríl a teda Juraj. Nikto mi toto meno nevezme, teda jedine jeho otec s rovnakým menom. Bude pre mňa hrdinom.                                                    

Nechcela som nejaký dlhý príspevok, keďže neblogujem.

Sľúb mi, že budeš Juraj Loj akého milujem.

S láskou k Jurajovi Lojovi,

Dária.