💔 JE KONIEC, LÁSKA BOLÍ...
... alebo aj nie. Je to z pesničky a každý koniec predsa bolí.
Včera by to bolo osobnejšie, ale prišla som len nedávno domov. Takže 4 roky a 3 mesiace. Zaujímavé. Presne toľko trvalo moje zamilovanie do Juraja Loja. Chcela som napísať vzťah, ale to nebol vzťah. Bolo to oveľa viac.
A takto nejako sa zmenil. Vôbec to nie je o tom, že by sa mi prestal páčiť, ale už ho mám iba rada. Už ho nemilujem. To však neznamená, že zabudnem na to, čo mi dal.
Čo sa týka dĺžky, neviem kto ma to naučil, ale všetko u mňa trvá dlhší čas. So Samom som sa priatelila 5 rokov. S Kristy onedlho oslávime 7 rokov. Mira som ešte donedávna registrovala (a možno kebyže sme v kontakte alebo ho stretnem, tak pochopím, že ešte to stále trvá) a teraz Juraj.
Dôvodom, prečo som sa tak rozhodla 29. apríla 2017 je to, že sa mi stratil. Stratil z obrazoviek, zo života, zo srdca. Viem, že tam ešte niekde je, ale už to nikdy nebude také silné. A viem, že on za to nemôže, že môžem za to ja. A hnevám sa na seba, štve ma to.
Pravdepodobne viem, kedy sa to celé dokašľalo. Presne 23. augusta 2016. Hej, presne vtedy, keď som ho uvidela. Keď som ho po prvýkrát, a zrejme poslednýkrát uvidela. A akosi tomu dopomohla babka, keď som potrebovala obrázky na angličtinu a babke som dala časopisy, nech pohľadá a vystrihne. Časopisy si kupujem iba keď tam je niečo s hercami alebo seriálmi. Babka obrázok vystrihla, otočila som na druhú stranu a tam bola časť rozhovoru s Jurajom. Ona to už iba dokončila. Rozstrihla moje srdce na dve polovice.
Dal mi neuveriteľné množstvo spomienok, pohľadov. Naučil ma milovať človeka na dlhšiu dobu (kiež by to bolo na celý život). Naučil ma milovať človeka od prstov na nohách až po končeky vlasov. Dal mi motiváciu. Dal mi život. Dal mi rodinu. Dal mi záľubu. Dal mi vedomosti. Dal mi pocítiť úplne všetko. Dal mi povolanie. Dal mi lásku. Ale najmä, dal mi seba.
Niečo som si však uvedomila len nedávno. Presne vtedy, keď som bola na EEG. Ak si dobre spomínam, tak na tom poslednom som bola už v čase môjho zamilovania, lebo sa mi marí, že som si v duchu vravela jeho meno. A presne vtedy si spomínam, ako mi lekár vravel, že sa rast cysty v mojom mozgu zastavil. Že už sa to zhoršovať nebude ani zlepšovať. Pamätám si iba to, že som si vravela jeho meno. Čiže už to muselo byť v tom čase. Viem, že vtedy s nami bola babka. A teraz neviem či je to pravda, ale ak áno... Juraj to zastavil. Juraj ma vyliečil. Už len preto ho nemôžem zo svojho života vyhodiť úplne. Navyše minule bol taký článok, že Juraj a Zuzka nespia spolu v spálni, ale Juraj spí v detskej izbe spolu s Lucasom a Zuzka v spálni spolu s Izabellou. A ja som si začala predstavovať veci zakázané. Pre mňa zakázané. Možno viete čo tým myslím. Že by sme neboli prepojení iba dušou... Je koniec. Lenže možno postačí iba jeho návrat do Búrlivého vína alebo jednoducho na obrazovky a ja budem v tom znova. Nemôžem ho nenávidieť, pretože ak ste raz už niekoho milovali, nikdy sa "neodmilujete" na 100%. Vždy tam niekde hlboko hlboko zostane kúsok lásky. Nikdy nezahodím nič, čo som s ním prežila. Nikdy. Avšak. Nikdy a navždy sa nemá vravieť.
Je to celé akési čudné. Teraz som to skončila s Jurajom, dávnejšie to bol Matúš, pretože sa mi tiež stratil z očí. Posledné dva týždne som ho mohla vidieť v jednej relácii v úlohe herca a nič to so mnou neurobilo. Aj Heda pre moju dcéru ma prešla. Aj Kukučka je kdesi v zabudnutí. A pomaly, ale isto asi prechádza aj meno Juraj. V pondelok mal meniny a snažila som sa nejako k nemu dostať, nič to neurobilo. Akoby všetci prestali pre mňa existovať.
Lucas a Izabella budú naďalej aj mojimi deťmi. Na tomto sa nikdy nič nezmení.
Boli to najkrajšie štyri roky a tri mesiace môjho života.
"Nie je fér niečo začať a nedokončiť." - Martin Rozner, s2d1
Dária.
Čo sa týka dĺžky, neviem kto ma to naučil, ale všetko u mňa trvá dlhší čas. So Samom som sa priatelila 5 rokov. S Kristy onedlho oslávime 7 rokov. Mira som ešte donedávna registrovala (a možno kebyže sme v kontakte alebo ho stretnem, tak pochopím, že ešte to stále trvá) a teraz Juraj.
Dôvodom, prečo som sa tak rozhodla 29. apríla 2017 je to, že sa mi stratil. Stratil z obrazoviek, zo života, zo srdca. Viem, že tam ešte niekde je, ale už to nikdy nebude také silné. A viem, že on za to nemôže, že môžem za to ja. A hnevám sa na seba, štve ma to.
Pravdepodobne viem, kedy sa to celé dokašľalo. Presne 23. augusta 2016. Hej, presne vtedy, keď som ho uvidela. Keď som ho po prvýkrát, a zrejme poslednýkrát uvidela. A akosi tomu dopomohla babka, keď som potrebovala obrázky na angličtinu a babke som dala časopisy, nech pohľadá a vystrihne. Časopisy si kupujem iba keď tam je niečo s hercami alebo seriálmi. Babka obrázok vystrihla, otočila som na druhú stranu a tam bola časť rozhovoru s Jurajom. Ona to už iba dokončila. Rozstrihla moje srdce na dve polovice.
Dal mi neuveriteľné množstvo spomienok, pohľadov. Naučil ma milovať človeka na dlhšiu dobu (kiež by to bolo na celý život). Naučil ma milovať človeka od prstov na nohách až po končeky vlasov. Dal mi motiváciu. Dal mi život. Dal mi rodinu. Dal mi záľubu. Dal mi vedomosti. Dal mi pocítiť úplne všetko. Dal mi povolanie. Dal mi lásku. Ale najmä, dal mi seba.
Niečo som si však uvedomila len nedávno. Presne vtedy, keď som bola na EEG. Ak si dobre spomínam, tak na tom poslednom som bola už v čase môjho zamilovania, lebo sa mi marí, že som si v duchu vravela jeho meno. A presne vtedy si spomínam, ako mi lekár vravel, že sa rast cysty v mojom mozgu zastavil. Že už sa to zhoršovať nebude ani zlepšovať. Pamätám si iba to, že som si vravela jeho meno. Čiže už to muselo byť v tom čase. Viem, že vtedy s nami bola babka. A teraz neviem či je to pravda, ale ak áno... Juraj to zastavil. Juraj ma vyliečil. Už len preto ho nemôžem zo svojho života vyhodiť úplne. Navyše minule bol taký článok, že Juraj a Zuzka nespia spolu v spálni, ale Juraj spí v detskej izbe spolu s Lucasom a Zuzka v spálni spolu s Izabellou. A ja som si začala predstavovať veci zakázané. Pre mňa zakázané. Možno viete čo tým myslím. Že by sme neboli prepojení iba dušou... Je koniec. Lenže možno postačí iba jeho návrat do Búrlivého vína alebo jednoducho na obrazovky a ja budem v tom znova. Nemôžem ho nenávidieť, pretože ak ste raz už niekoho milovali, nikdy sa "neodmilujete" na 100%. Vždy tam niekde hlboko hlboko zostane kúsok lásky. Nikdy nezahodím nič, čo som s ním prežila. Nikdy. Avšak. Nikdy a navždy sa nemá vravieť.
Je to celé akési čudné. Teraz som to skončila s Jurajom, dávnejšie to bol Matúš, pretože sa mi tiež stratil z očí. Posledné dva týždne som ho mohla vidieť v jednej relácii v úlohe herca a nič to so mnou neurobilo. Aj Heda pre moju dcéru ma prešla. Aj Kukučka je kdesi v zabudnutí. A pomaly, ale isto asi prechádza aj meno Juraj. V pondelok mal meniny a snažila som sa nejako k nemu dostať, nič to neurobilo. Akoby všetci prestali pre mňa existovať.
Lucas a Izabella budú naďalej aj mojimi deťmi. Na tomto sa nikdy nič nezmení.
Boli to najkrajšie štyri roky a tri mesiace môjho života.
"Nie je fér niečo začať a nedokončiť." - Martin Rozner, s2d1
Dária.
Úprimne, nečakala som takýto silný článok, preto som v takom menšom šoku a veľmi neviem, čo povedať.
OdpovedaťOdstrániťVeci sa menia. Ľudia sa menia. A je to v poriadku. Ja som niekedy žila v predstave, že si jedného dňa vezmem Joa Jonasa a budeme spolu bývať na pláži. A akosi ma to prešlo; vyrástla som. Ako... nesťažovala by som sa, keby teraz prišiel Joe a povedal mi, nech si zbalím všetky veci, len to už nie je môj najväčší životný sen.
Verím v to, že každý, kto nejakým spôsobom vojde do nášho života, v ňom je z nejakého dôvodu. Ja momentálne za takéhoto svojho "Juraja" vnímam Harryho, no tým, že má stále veľký vplyv na môj život, ho akosi neviem "odstrániť".
V čom si však som istá je to, že onedlho do tvojho života určite vstúpi niekto, pre koho sa tvoje srdce opäť naplno otvorí, niekto, kto ťa bude robiť šťastnou každú sekundu každého dňa ❤