ČO MA UROBILO ŠŤASTNOU V ROKU 2017

Ďalší rok môjho života je za mnou. Rok 2017. Netreba však zabúdať, že naša republika dnes oslavuje 25. výročie. Prišla som sa sem obhliadnuť za tým, čo som zažila - slasti i strasti. Rok 2017 bol pre mňa lepší ako rok 2016 a zároveň verím, že horší ako bude rok 2018.

Zažila som toho neskutočne veľa. Boli dni, ktoré zbehli strašne rýchlo a zase boli tu aj dni, ktoré sa neskutočne vliekli. Niektoré dni by som si najradšej zopakovala a iné najradšej vymazala zo svojho života. Ale o tom to je, musíme si prejsť aj tým zlým, pretože inak by sme neboli skutočne šťastní.
Som šťastná v aktuálnej chvíli, ale v globále by som sa šťastnou osobou nenazvala. Posledné mesiace mi nedali to, čo som očakávala a iba zo mňa sali energiu a život. A to myslím doslova. O to bolo vzrušujúcejšie nájsť na každom jednom dni niečo, čo ma urobilo v tomto roku šťastnou.

Je to ten najúžasnejší nápad. Vždy večer si premietnuť celý deň v hlave a napísať si na papier, čo ma urobilo šťastnou, ale rovnako som tam písala aj zlé veci, ktoré skončili dobre. Pretože pamätajte si: Vždy môže byť horšie. :) Tento rok sa mi tento projekt formoval a od 29. septembra som vytvorila myšlienku, že každý deň musím napísať aspoň jedného človeka, ktorý ma potešil a verte mi, našli sa aj dni, kedy som tam napísala nikto. Sama som totiž v ten deň cítila, že som celý deň premárnila. A neznášam sa za to, pretože doteraz som si to neuvedomovala. Niekedy ma potešil iba film či prečítanie knihy, ale cieľom je každý deň tam aspoň niečo napísať. Na druhej strane, niekedy som mala aj ten papierik málo a musela som tam tlačiť.
Z 365 dní som si nechala 60 papierikov, z toho najmenej bolo z marca a novembra a najviac zostalo z mája a augusta. Neznamená to však, že ten mesiac bol najhorší či najlepší.

Čo ma štve z celého roka najviac je moje pozeranie seriálov, keďže vďaka tomuto som prišla na to, že som za celý rok pozrela asi 22 seriálov a je mi z toho do plaču. Je to veľa, príliš veľa. Neviem ani ako sa to dá stihnúť. Veď som chodila do školy, mala som prijímačky, maturitu, pozerala som filmy, bola v kine, v divadle, čítala aj knihy, bola mimo domu.

Napíšem sem plusy a mínusy roku 2017
+ štyri roky zamilovania do Juraja Loja
+ výpis klasifikácie
+ začala 2. séria seriálu Tajné životy
+ prijímačky na VŠMU
+ spoznala som seriál 1890
+ dostala som sa po aktuálnu sériu seriálu Pokémon
+ 7 rokov priateľstva s Kristy
+ ústna maturita
+ ostrihala som si vlasy
+ bola som v Prahe
+ bola som na koncert Elánu
+ definitívne skončil seriál Búrlivé víno
+ oslávila som dvadsiate narodeniny
+ dostala som nový mobil

- písomná maturita
- prestala som milovať Juraja Loja
- začala deviata séria seriálu Búrlivé víno
- vysoká škola
- vytkla som si členok
- nestretla som sa s Kristy

Navyše som sa opäť znížila k tej úbohej sprostosti, čo v roku 2014 a chcela som to opäť spraviť. Paradox je, že opäť v ten istý deň. Lenže som pravdepodobne až tak zničená, že už ani to nedokážem. Teraz som v pohode, neopätovne zamilovaná, ale v pohode.

K blogu: K blogovaniu sa už nevrátim, nie žeby som nemala nápady, práve naopak. Vždy mi niečo napadne, ja si to zapíšem, ale nedokážem písať. Nedokážem zo seba nič dať, pretože chcem iba pozerať. Pretože žijem v inom svete - v Pokémonskom svete.

Chcem sa poďakovať všetkým ľuďom, ktorý zostali v mojom živote aj po veľkej vymazávačke. Spoznala som nových ľudí, ktorí ma občas prekvapia a ďakujem.

Šťastný nový rok 2018!

Dária.