RECENZIA KNIHY: VŠADE SAMÉ KORYTNAČKY

                   
                                                   
              Slovenský názov: Všade samé korytnačky; Originálny názov: Turtles All the Way Down
                                          Autor: John Green; Preklad: Diana Ghaniová
                                               Vydavateľstvo: Ikar (YOLi); Rok: 2018
                                                         Trvanie prečítania: cca 10, 5 hodín

O knihe:
Šestnásťročná Aza Holmesová nikdy nemala v úmysle riešiť záhadný prípad zmiznutia miliardára Russella Picketta. Lenže keď sa jej najlepšia kamoška Daisy Ramirezová dozvie, že v hre je odmena stotisíc dolárov, s nadšením sa vrhne do vyšetrovania. Aza sa jej rozhodne pomôcť, keďže z detstva pozná Pickettovho syna Davisa. Zoznámili sa kedysi v tábore pre deti, ktorým zomrel jeden z rodičov. Dievčatá stoja pred zásadnou otázkou: Stal sa miliardár obeťou únosu, alebo utiekol pred políciou, ktorá ho chcela obviniť z úplatkárstva?
Aza sa snaží byť dobrou dcérou, dobrou kamarátkou, dobrou študentkou a možno aj dobrou detektívkou, no pritom musí bojovať s vlastnou úzkosťou a ustavične padá do špirály obsesívno-kompulzívnych myšlienok.
Spisovateľ John Green, autor bestsellera Na vine sú hviezdy, ktorý sám trpí obsesívno-kompulzívnou poruchou, s drsnou úprimnosťou rozpráva svoj doteraz najosobnejší príbeh o láske, vytrvalosti a sile ozajstného priateľstva.
(zdroj: martinus.sk)

Názor na knihu:
Odkedy mi začala vysoká škola, tak som upustila od čítania jednej knihy za mesiac. Sama som vlastne tento zvyk vytvorila preto, pretože som našla mnoho kníh, ktoré som chcela prečítať. Tým, že už nechodím po stránke (neklam) a nevyhľadávam si priamo nové a nové knihy, tak mi to je aj zbytočné. Ale musím povedať, že mi to chýba. Zahrabať sa raz za mesiac do knihy a čítať.
S nedočkavosťou som čakala, kedy sa dozviem, že tento spisovateľ vydá knihu. Stalo sa. A čakala som na preklad. Hoci mám v poličke knihy, ktoré som objavila skôr, hneď po kúpe tejto som vedela, že len čo ukončím semester, tak sa do nej pustím ako do prvej.
Viem, že mnohé myšlienky sa prekladom stratia, ponáchádzate tam pár preklepov, ale i tak som si túto knihu užila.
Keďže sama som skúsila scenáristiku, vnímam všetko ináč. Už to nie je iba o prečítaní knihy a posúdiť, či sa mi páčila, či mi sadla téma alebo nie. Naozaj ma zaujíma, prečo si John Green vyberá aj dievčenské pohľady. Prečo sú jeho knihy tak obľúbené, možno tak úspešné. Ako píše a všetko okolo toho. Čítanie je pre mňa od prvého pokusu niečo nové, záživnejšie. Snažím sa čítať medzi riadkami, aby mi kniha priniesla obrovský zážitok. A keďže som sa dozvedela o autorovi niečo nové - že sám touto poruchou trpí, bolo to o to silnejšie.

„Do očí vám môže pozrieť každý, ale len zriedka nájdete niekoho, kto vidí rovnaký svet ako vy.“

 Povedzme, že John Green to s mladými ľuďmi vie. Hoci tento príbeh nie je nejako zvlášť napínavý, nebola to pre mňa kniha, od ktorej som sa nedokázala odtrhnúť. Slovenský názov knihy nemá s tou knihou nič spoločné. Je to použité ako metafora, ktorá sa tam spomína iba raz. Čo mi príde čudné, pomenovať podľa toho knihu. Ale neviem. Bolo to každopádne zaujímavé čítanie, a kniha sa mi páčila.

Hodnotenie:


Čítali ste túto knihu?
Akú knihu ste naposledy čítali alebo čítate teraz nejakú?
Dária.