VERÍM V BOHA A ČO?

Chcem sa Ti poďakovať za to, že som sa dnes ráno mohla zobudiť. Ďakujem.

Od posledného príspevku, keď som písala o svojej viere, prešiel už nejaký čas. Hľadala som sa a učila, aké je to v niečo veriť, čomu neverí každý. Pohrávala som sa s myšlienkou, či som kresťan, ale ani zďaleka som nevedela, čo to znamená.
Asi sa spýtate, na čo to píšem, veď je plno ľudí, ktorí v Boha veria. Ibaže v tých rodinách viera spája, kým v tej našej - viera rozdeľuje.

Moja fotka, ktorú môžete vidieť aj na dizajne.
Je z roku 2015. Z čias, keď som ešte neverila, ale v roku, keď som uverila. Obyčajné nebo, ktoré pre mňa tak veľa znamená.

Som pokrstená, ale to je tak všetko. V kostole som bola iba v rámci výletov v zahraničí - ako kultúrne vyžitie a vraj raz na svadbe mamkinej kamarátky, keď som mala pár rokov a zlomila som si nohu (vraj). Zo školy, keď sme išli v rámci hodín. V škole som chodila na etickú výchovu a doma mi nebola čítaná Biblia. Mama povedala, že máme ten základ - krst, a že zvyšok sa sami rozhodneme, keď vyrastieme a budeme sa chcieť vziať. Jediný, ktorí veria, sú babka z maminej strany, a mamin brat s rodinou - chodia do kostola. Obe sesternice majú aj prvé sväté prijímanie a aj birmovku. Ach, keby som toto povedala Zuzke z gymnázia v prvom ročníku. Moja odpoveď na jej otázku - prečo nechodím do kostola, je hlúpa. A teraz sa za ňu hanbím. Mala som jej povedať, že ma rodičia k tomu neviedli. A teda som to nepoznala. Nepoznala som Boha a ten úžasný pocit Jeho lásky. Prepáč.

Ale našiel si ma. Vo februári 2015 som si prečítala knihu Nebo nie je výmysel (Heaven is for real), jej nové vydanie, keď nakrútili podľa toho aj film. Podarilo sa mi prelomiť tú hranicu, že odmietam kresťanstvo a vieru v Boha. Po pozretí filmu, kde som možno na konci videla skutočný obraz Ježiša, sa všetko vo mne pohlo. Začala som rešpektovať ľudí, ktorí veria a snažila sa k tomu dostať aj ja. Ako som už spomínala miliónkrát a budem to spomínať - Kukučka ma naučila povedať ďakujem, prepáč a prosím. Od 24.decembra 2015 som večer pred spaním vravela za koho/čo ďakujem, ospravedlňovala som sa, ak som spravila niečo zlé a prosila o dobré životy pre ľudí. Nechcela som to nazývať modlením, pretože som nevravela žiadne modlitby, ktoré sa vravia v kostole. No potom som presmerovala rozprávanie o mne, na rozprávanie o Ňom. A robím to tak doteraz. S tým, že sa každý deň učím o viere nové a nové informácie - čo je proti kresťanstvu? a čo vôbec znamená veriť v Boha?

Na počudovanie - tiež v roku 2015 som objavila slovenskú hudobnú kapelu Metropolis. Mala pár albumov, ale väčšina bola anglických piesní - a keďže neznážam, keď slovenskí interpreti spievajú v inej reči - vypočula som si iba tie slovenské. A všetky, ktoré som v tom čase našla - sú s kresťanskou tématikou. Pár slov z Biblie a vytvorili piesne, ktoré sú pravdivé. Lenže ja som o tom nevedela. Až postupne, celé tie roky som sa učila o ich textoch, a prišla som zrazu na to - hoci som rešpektovala veriacich, sama som sa k viere snažila nejako dostať a nevedome som sa k nej dostala cez hudbu.

                                   

V januári tohto roku som sa pridala do komunity, ktorá sleduje YouTuberov. A neviem prečo, ale všetci sú silno veriaci. Práve oni mi ukázali ďalšiu hudbu - od amerických spevákov a kapiel. Keď začal letný semester, tak som sa rozhodla, že začnem čítať Bibliu - ku koncu týždňa som ochorela a po víkende preležanom v horúčkach, som s tým prestala. Nikomu z mojich blízkych som nepovedala, že verím. Takže počúvam contemporary christian music a cez tie piesne sa stretávam s Bibliou a čítam si ju potom, po anglicky a po slovensky. Viem, že seriál Ghost Whisperer (Stratené duše) sú proti kresťanstvu. Viem, že Pokémoni sú proti kresťanstvu. Viem, že jóga je proti kresťanstvu. Ale stále nemôžem žiť plnohodnotne kresťanský život - v piatok nejesť mäso, chodiť na omše... Aj napriek tomu vďaka YouTuberom som začala chodiť do kostola. Bola som už 25-krát. Viem, možno to nie je veľa, ale chodím tam iba počas školy sa pomodliť - mojou modlitbou pre druhých. Raz ma zaskočil chlapec, ktorý ma poprosil, či by som sa nemohla pomodliť aj za neho. Doteraz som z toho mimo. Bola som v kostole so spolužiačkou. Doteraz som mimo. Ale je to lepšie, pretože mám ako svoju vieru v Boha zdieľať a každý deň získavať niečo nové. Učím sa nežiť pre seba, ale pre Neho.

Fotografia je moja. Pieseň: Chris Tomlin - Waterfall

Dnes už viem, že chcem mať syna Daniela (Boh je môj sudca) alebo Juraja (alebo oboje) a dcéru Kristínu (kresťanka) alebo nejaké iné kresťanské meno. Že ich dám pokrstiť a budem ich viesť v kresťanský život. Nebudem im vravieť, že darčeky pod stromček nosí "Ježiško". Poviem im pravdu - Boh sa o nás stará inak, dáva na nás pozor a ľúbi nás. Viem aj, že ak sa rodičia rozvedú, tak to nebude nič platné, ak sa vzali v kostole (neviem či sa brali v kostole). A rovnako viem, že veriť cez piesne, nechodiť do kostola na omše a nepovedať o tom rodine je smiešne na to, čo tu píšem. Viera nepotrebuje divákov, ja milujem Boha a On miluje mňa. A nikdy nikto ma nebude milovať viac ako On.

Asi vážne musím najprv niečo ukončiť - zamilovanie do Juraja, aby som získala viac a lepšie.

Ak tento príspevok číta niekto s menom Viera, tak prepáč.

Prosím, skúste si jeden deň spočítať, koľkokrát ste niekomu poďakovali.

Ďakujem za všetkých,
Amen.

Dária.