JURAJ LEVICKÝ - ŠTVRTÁ ČASŤ

Ďakujem Kristy za podporu.

Zapla som si pesničky na notebooku. Snažila som sa na nič nemyslieť, keď mi to nedalo a šla som do obývačky k babke pozerať seriál. Sadla som si na gauč. „Ideš pozerať?" opýtala sa ma. „Áno, nemám čo robiť." Keď som uvidela, ako tam raňajkujú, poprosila som babku, či mi nedá jesť. Najedla som sa za stolom. Seriál skončil. Šla som na wecko a potom som sa naspäť zavrela do izby. Otvorila som notebook a prihlásila sa na facebook. Chcela som vedieť, či tam nie je Kristy. Mala som od nej správu.
18:48 Kristína Sedláková: asi som si pokazila známku z matiky
19:02 Dária Voková: Neboj, bude to dobré.
19:05 Kristína Sedláková: nechcem mať solovú trojku :(
19:06 Dária Voková: Tak to dúfam, že nie je taká zlá. 
19:09 Kristína Sedláková: to dúfam :/
19:12 Dária Voková: Dnes som napísala Jurajovi, že si s ním nechcem písať. A on to, na počudovanie, akceptuje. Odvtedy mi nenapísal.
19:15 Kristína Sedláková: prečo? :o
19:16 Dária Voková: Ja už mám Juraja. Nemôžem chcieť ďalšieho, to nie je fér.
19:18 Kristína Sedláková: možno priťahuješ Jurajov? :D
19:19 Dária Voková: Mne do smiechu nie je... poslal mi 💔
19:22 Kristína Sedláková: čo presne si mu napísala?
19:23 Dária Voková: Že si s ním nechcem písať, lebo ma aj tak začne šikanovať...
19:26 Kristína Sedláková: možno taký nebude
19:28 Dária Voková: Čo ak áno? :/
19:32 Kristína Sedláková: to nemôžeš vedieť. Uvidíš :)
19:33 Dária Voková: Neuvidím :( Počúvaj, čo ak som mu ublížila? :o 💔
19:36 Kristína Sedláková: tak mu napíš :)
19:37 Dária Voková: Nie
.
.
.
Vyskočilo mi okno so správami s Marekom. Poslal mi fotku.
Dokelu, domáca.
Klikla som na fotku. Bolo to vyriešené. Položila som notebook na stôl a išla po tašku. „O, o, čo sa deje?" spýtala sa ma babka, keď som sa chystala s taškou do izby. „Marek mi poslal spravenú domácu." povedala som jej a zavrela dvere. Vybrala som zošit z matiky a stiahla obrázok. Zväčšila som si to vo Windows Photo Viewer. Obkreslila som to, prepísala a zbalila som si tašku.
19:52 Dária Voková: diki
19:54 Marek Voko: neviem ci to je dobe
19:55 Dária Voková: to nevadí, stačí mi
Už mi neodpísal. Kristy tu už nebola, tak som odpísala mame. Rozklikla som okno so správami s Jurajom. Kurzor blikal. Zavrela som okno a odhlásila sa.

Na druhý deň.
Snažila som sa vtrepať do hlavy pojmy z biológie. Sústreď sa, zajtra je písomka. Pozrela som sa na mobil, potom späť do zošita. Na mobil, späť do zošita. Vzala som ho do ruky a pustila si potichu Neviem sa nájsť. Ak už chceš myslieť na Juraja, tak na toho správneho. Keď skončila pesnička, vypla som ju a odložila mobil na miesto. Vrátila som sa  k biológii. Prečítala som si ešte slovíčka z angličtiny. Potom som chytila mobil do ruky. Prihlásila som sa na facebook. Žiadna nová správa. Vážne ma poslúchol? Klikla som na naše správy. Začala som si ich čítať. Ešte stále si myslíš, že ťa chcem šikanovať? Rolovala som ďalej. Čo ak potrebujú teba? Zabolelo ma brucho. Stop! Odhlásila som sa z facebooku a odložila mobil nabok. Zavrela som všetko a dala to do tašky. Tašku som šla odniesť na chodbu a vzala som si čokoládu z poličky. Zapla som si pesničku Zoči Voči - Neverím v zázraky a ležala na posteli.
Nemôžem sa doňho zamilovať. Mám Juraja, nemôžem chcieť viac. Najmä nie, keď som sa tak dlho pozerala na Denisa. A vydržalo mi to, kým nepovedal prvé neslušné slovo. Nič o ňom nevieš. Tak ako môžem chcieť viac?