JURAJ LEVICKÝ - PIATA ČASŤ

Ďakujem Kristy za podporu.

Nasledujúci pondelok
Stratila som sa vo svojich myšlienkach na ceste do školy. Vážne sa mi týždeň neozval? Pozrela som von oknom. Autobus práve prešiel značku Gmelica. Veď si mu povedala, nech sa neozýva. Autobus zastavil na zastávke, nastupovali dvaja ľudia. Znamená to, že si už užíva s niekým iným? Prečo ma to tak trápi? Prešli sme priecestie, autobus zabáča doľava. Pomaly brzdí. Keď som vystúpila prednými dverami, pozerala som sa pod nohy. „Dária." Ten hlas. Dvihla som hlavu. Bol to Juraj. Prišiel ku mne, ale ja som pokračovala v chôdzi. „Počkaj." Cítila som, ako na mňa vyvíja tlak tým, že ma ťahá. Nevedela som však za čo, ani kde. Otočila som k nemu hlavu. „Čo tu robíš?" Uvidela som, ako ma drží za bundu na pravej ruke. Za triceps, kebyže nejaký mám. Snažila som sa trhnúť rukou, ale pravdepodobne ma držal silno. „Pusti ma." Začínala som cítiť bolesť. „Chcem sa iba porozprávať." vysvetľoval. „Pusti ma, inak začnem kričať." snažila som sa znieť vážne. Pustil ma. Úprimne, neverím, žeby sa niekto otočil, že kričím. Pošúchala som si ľavou rukou po bunde pravej ruky. „Chcel by som s tebou chodiť von." Neznelo to ako žart. „Celý týždeň si mi nenapísal, a teraz chceš so mnou chodiť von?" spýtala som sa, nevediac, o čo mu ide. Pozrel sa na mňa nechápavo. Spravil krok dozadu. „Počkaj, to ty si chcela, aby som ti nepísal." používal pri tom silnú reč tela. „Ty... ty si čakala, že napíšem?" Dokelu. Otočila som sa a chystala sa na odchod. „Dária!" Pridala som do kroku. Čo to robím? Myslela som si, že ho už v živote neuvidím a teraz si tu príde? Až teraz som zistila, ako veľmi ma držal.
S Domčou sme išli k jazykovke ešte pred zvonením. Sedeli sme na lavičke pred ňou. Keď som sa otočila doľava po slovník, Dominika sa spýtala: „Čo tu máš, ukáž." Začala sa oháňať rukami po mojej pravej ruke. „Kde?" Snažila som si otočiť ruku na miesto, kde ukazovala. „Máš tam niečo modré." Vtom som ju uvidela. „Veď to je modrina." Sťahovala som si tričko na to miesto. Prečo som si práve dnes vzala tričko s krátkym rukávom? „Asi som sa len niekde buchla a necítila to." vravela som. Mykla plecami a obe sme sa vrátili k slovíčkam, ktoré sme mali písať. Na dejepise som si spomenula. Juraj ma držal za pravú ruku. To on mi spravil tú modrinu. Och, nie.
Mojou úlohou bolo, napísať mu hneď, ako prídem domov. Vystúpila som z autobusu a rýchlym krokom som prišla domov. Vyzula som sa, vyzliekla si bundu, a keď som ju vešala, zacítila som cigaretový dym. Čo mi šibe? Šla som na záchod. Umyla som si ruky a šla sa prezliecť do teplákov a trička. Vybrala som si mobil z tašky a prihlásila sa na internet.
Práve teraz, Dária Voková: Tajomstvo cislo jeden: nechodim von. A sama uz vobec nie
Čakala som, ale neodpísal. Odhlásila som sa a šla som k babke do obývačky. „Tak, čo bolo v škole?"  spýtala sa a vytočila sa smerom ku mne. „Neviem, na čo som sa učila tie slovíčka, keď si vybrala iba dvoch." snažila som sa rozčuľovať nad školou, aj keď myšlienkami som bola niekde inde. Hypnotizovala som svoj mobil položený na stole. „Musím sa ísť učiť, zajtra zase písomky." vyhovorila som sa. „Choď, choď." Vôbec ma nebralo do spánku, ako to so mnou lomcuje každý pondelok. Vzala som si mobil zo stola a tašku z chodby. Šla som do izby. Posadila som sa za stôl a prihlásila sa na facebook.
Pred pätnástimi minútami, Juraj Levický: Ja som si kvoli tebe isiel vybavit ospravedlnenku na cely tyzden
Čo? Nie.
Práve teraz, Dária Voková: To si neurobil...
Práve teraz, Juraj Levický: Urobil
Nepoužíva smajlíky.
Práve teraz, Dária Voková: PREPAC :(
Cítim sa hrozne.
Práve teraz, Juraj Levický: Chcel som byt s tebou
Stále nepoužíva smajlíky.
Práve teraz, Dária Voková: Ako si vlastne vedel ze pridem autobusom? :o
Práve teraz, Juraj Levický: Napisala si mi to nepamatas si?
Aha, jasné. Naša štvorhodinová konverzácia.
Práve teraz, Dária Voková: Uz ano :)
Práve teraz, Juraj Levický: Ja by som prisiel hned v stredu ale vies ze mam skolu v kosiciach. Zdalo sa mi vyhodnejsie ist az od buduceho tyzdna aby sme mohli byt dlhsie spolu...
To myslí vážne?
Práve teraz, Dária Voková: A uz sme stratili den :( prepac
Práve teraz, Juraj Levický: Hej...
Stále žiadny smajlík.
Práve teraz, Dária Voková: Ak... Ak chces tak sa mozeme stretnut zajtra
Hej, jasné. Len tak ti odpustí.
Práve teraz, Juraj Levický: Chapes ze ma to dnes zranilo? :( ale co uz mam robit s celym volnym tyzdnom :)
To bolo áno?
Práve teraz, Dária Voková: To bolo ano? :) a chapem...
Práve teraz, Juraj Levický: Ano :)
Práve teraz, Dária Voková: V tom pripade je tu tajomstvo cislo dva...
Vážne mu to chceš teraz napísať?
Práve teraz, Juraj Levický: Takze je ich viac... :)
Nie, nesmieš mu to napísať.
Práve teraz, Juraj Levický: Halo? :)
Dýchaj. Pozrela som sa na roh obrazovky, už prešlo päť minút.
Práve teraz, Dária Voková: Asi to bude lepsie osobne...
Práve teraz, Juraj Levický: Ty si dnes predomnou utiekla :(
Nevieš, ako veľmi ma to mrzí.
Práve teraz, Dária Voková: PREPAC
Práve teraz, Juraj Levický: A to som musel stavat o piatej lebo akoze chodim do skoly 😴
Práve teraz, Dária Voková: VELMI MA TO MRZI :( to akoze blicujes kvoli mne?
Nenamýšľaj si.
Práve teraz, Juraj Levický: Kvoli nam. Cely cas sa musim tvarit ze chodim do skoly ranajkoval som v meste cely den som bol v meste a citil som sa mizerne lebo som ta odohnal
Do rite.
Práve teraz, Dária Voková: Som hrozna... Slubujem ze zajtra neujdem :(
Práve teraz, Juraj Levický: Nie si :) To dufam. Naozaj si cakala cely tyzden ze napisem? :o
Do rite.
Práve teraz, Dária Voková: Ja... Dufala som pretoze si vravel ze si iny. Kazdy den som si citala nase spravy a mnohokrat som ti chcela napisat :(
Chvíľu som čakala, kým mi odpísal.
Práve teraz, Juraj Levický: Teraz sa citim zle ja. Sme si vyrovnany :)
Vôbec mi nevadí, že používa toho smajlíka. Vôbec mi nevadí, že použil ypsilon. Len nech píše.
Práve teraz, Juraj Levický: Tiez som ti kazdy den chcel napisat
Používaj smajlíkov! Prosím.
Začalo mi škŕkať v bruchu. Musím si ísť dať niečo jesť. Zablokovala som mobil a položila ho na stôl. Vyšla som z izby a otvorila som chladničku. Vybrala som si jogurt, lyžičku a chystala som sa späť do izby. „Nechceš jesť normálny obed?" opýtala sa ma babka tesne pred vstupom do izby. „Nie, jogurt mi stačí." Usmiala som sa na ňu a šla som do izby. Zakopla som o svoju tašku, keď som si sadala na stoličku. Jasné, škola. Zobrala som mobil do ruky a odomkla ho.
Pred troma minútami, Juraj Levický: Si tu? :)
Dokelu, ja som mu neodpísala.
Práve teraz, Dária Voková: Prepac musim sa ist ucit. Mozeme si pisat vecer?
Práve teraz, Juraj Levický: Ok ja si tiez musim zistit co sa dialo v skole tak vecer :)
Práve teraz, Dária Voková: Este raz prepac :(
Cítim sa mizerne.
Práve teraz, Juraj Levický: Ak zajtra predomnou neujdes tak bude vsetko v poriadku :)
Prečítala som si to ešte raz. Nenamýšľaj si.
Odhlásila som sa a z tašky som vybrala fľašku aj fóliu od zjedeného rožka. Šla som do kuchyne. „Akurát som išla pýtať od teba fľašku." povedala babka. Vrátila som sa späť do izby. Vybrala som si veci z tašky a chystala sa na zajtra.
Keď som skončila s učením, poprosila som babku, nech mi uvarí dve párky. Medzitým som si zapla notebook a prihlásila sa na facebook.
17:18 Dária Voková: Si tu? :)
Prečo by tu mal vždy byť, keď si zmyslíš.
17:20 Juraj Levický: Uz si sa naucila? :D
Sme v pohode?
17:21 Dária Voková: Áno. Čo ty? Máš zistené čo robili? :o
17:22 Juraj Levický: Hej... Takze sa zajtra vidime? <3
Juraj, prosím.
17:23 Dária Voková: Sľubujem, že neujdem. Ja... vlastne neviem, prečo som to spravila :(
17:25 Juraj Levický: Ako si to vlastne myslela s tym ze nechodis von? :o
Dokelu.
17:27 Dária Voková: No... Nemám rada ľudí, takže nechodím medzi nich. Ak idem von, tak s mamou alebo iným členom rodiny...
17:29 Juraj Levický: Co robis potom cely den? :o
Prečo mám pocit, že to skončí tým, že sa zajtra nestretneme? A že sa už v živote nestretneme?
17:31 Dária Voková: Som doma, chodím do školy, prídem domov, tak sa učím. Pozerám seriály, píšem si s kamarátkou. A tak...
Nemusí zase vedieť všetko.
17:33 Juraj Levický: A cez vikend? :o
Ach.
17:35 Dária Voková: Som na notebooku.
Vošla mi babka do izby, že prečo sa nejdem najesť. Ostala som prihlásená a šla som sa najesť.
17:51 Juraj Levický: Zaujimave...
17:51 Dária Voková: Prosím, neodcudzuj ma. Ja... proste som taká :/
17:53 Juraj Levický: Nie ved je to vlastne tvoja vec. To preto sa nemozeme stretnut?
17:55 Dária Voková: V podstate hej. Nemôžem zmeniť svoj režim zo dňa na deň. Mama a babka by sa čudovali. :/
17:57 Juraj Levický: Chapem. Ved aj ja nesmiem dat najavo ze nechodim do skoly :D
17:59 Dária Voková: Inak... ty chodíš von? Lebo akosi si tu vždy, keď aj ja :D
18:01 Juraj Levický: Aj teraz som von mam data
Čo?
18:03 Dária Voková: Ty si platíš navyše internet kvôli mne?
Strašne si namýšľaš.
18:04 Juraj Levický: Nie mam internet v mobile nestahuje mi kazdy den data. Kazdy mesiac mam nove MB :)
Aha.
18:06 Dária Voková: Takže máš celý deň zapnutý internet kvôli mne? Aby si si mohol písať so mnou?
Prestaň si už konečne namýšľať.
18:08 Juraj Levický: Povedzme ze teraz ho mam zapnuty castejsie kvoli tebe. Pouzivam ho do skoly na spoje atd :)
18:10 Dária Voková: Stále nechápem, prečo si si vybral práve mňa na písanie si. Na tej oslave bolo plno ľudí :D
Skutočne to chceš vedieť?
18:12 Juraj Levický: Lebo som si vybral. Rozpraval som sa s tebou nie s nimi. Oni boli zaneprazdneny :)
Zaneprázdnení je s mäkkým i. Takže si začal písať so mnou iba preto, že som sa nemala s kým baviť?
18:17 Juraj Levický: Si online. Napisal som nieco zle? :/
Nemala si sa naňho namotať. Tak vidíš. Tu to máš. Ľutoval ťa, že tam len tak stojíš. Tak ti treba. Tebe nemôže byť s nikým dobre. Nikoho si nikdy nenájdeš. Máš svojho Juraja, máš Kristy, tak tomuto daj pokoj.
18:21 Juraj Levický: Viem ze si tu. Ak som sa ta nejako dotkol tak prepac. Len prosim nerus ten zajtrajsok :(
Zajtrajšok. Musím si prichystať veci. Čo si oblečiem?
Odhlásila som sa. Sadla som si na kraj postele. Odsunula som posúvacie dvere. Prešla som si nohavice očami. Otočila som pohľad na nohavice, ktoré som mala dnes v škole. Mala som ich iba dnes. Vstala som k nim a poobzerala si ich, či nie sú niekde špinavé. Sú v pohode. Vrátila som sa späť ku skrini a pozerala sa na kôpku tričiek s dlhým rukávom. Prešla som si v tej kôpke kúsok po kúsku, ale nepáčil sa mi ani jeden. Vstala som z postele a vtom mi udreli do oka moje košele. Áno. Vybrala som si košeľu a prichystala som si ju k nohaviciam.Vrátila som sa späť na notebook. Mala som novú správu od Kristy.
18:47 Kristína Sedláková:

čo povieš?
18:49 Dária Voková: Je naozaj nádherný :) Neuveríš, čo sa mi dnes stalo :o
18:52 Kristína Sedláková: čo? :o
18:53 Dária Voková: Juraj ma ráno čakal na autobusovej stanici. :o
18:56 Kristína Sedláková: a čo si mu povedala?
18:58 Dária Voková: Ušla som pred ním :D :D Už sme si písali. Sme v pohode a zajtra ráno sa máme stretnúť, na autobusovej stanici. :o
Vyskočilo mi okno s Jurajovými správami.
18:59 Juraj Levický: Si tu?
Klikla som na okno s Kristy.
19:00 Dária Voková: A teraz mi píše. :o
Opäť som klikla na okno s Jurajom.
19:02 Dária Voková: Som. Prepáč, zajtra sa vidíme. :)
19:04 Juraj Levický: Bal som sa ze som sa ta nejako dotkol :/ prosim toto mi uz nerob
Dokelu.
Odpísala mi Kristy.
19:04 Kristína Sedláková: čo píše? :)
19:05 Dária Voková: tak normálne
Šla som odpísať Jurajovi.
19:06 Dária Voková: prepáč
Nezdá sa ti, že sa až príliš často ospravedlňuješ?
19:07 Juraj Levický: O kolkej vlastne prichadza tvoj autobus do gmelice? :)
19:09 Dária Voková: asi o 7:10?
Odpísala mi Kristy.
19:09 Kristína Sedláková: sms-ka: na jednej strane si mala šťastie, že ťa nevyvolala :)
Odpísal mi Juraj.
19:10 Juraj Levický: Dobre :)
.
.
.
Ráno, keď som šla do kúpeľne, prekvapila ma moja tvár. Spravila sa mi vyrážka. Dokelu. Nie. Nie. Nie. Dala som si tabletku a vrátila sa späť do kúpeľne, umývať si zuby. Celý čas ma tá vyrážka otravovala. Prečo práve dnes. Pootočila som hlavu doprava. Pozerala som sa na BB cream. Vzala som si vatový tampónik a snažila sa na tvár naniesť krém na akné. Nevedela som, čo robím. Babke som v izbe povedala: „Dnes si nechám rozpustené vlasy." „Ale v rozvrhu máš telesnú." odpovedala mi a uvedomila som si, že dnes s rozpustenými vlasmi ísť do školy nemôžem.
Autobus sa blížil na stanicu. Málokedy pozerám von oknom tesne predtým, ako mám vystúpiť. Dnes to bolo inak. Chcela som sa uistiť, že sa nemýlim. Juraj tam však nestál. Vystúpila som z autobusu a hľadala ho očami dookola.