PREČO NIE SI NA INTRÁKU?

Ahojte,
s touto otázkou sa stretávam pomerne často. Spolužiaci ma bombardujú touto otázkou snáď od prvého dňa.

Dôvodov, prečo nie som v internáte v Košiciach a radšej dochádzam, je hneď viacero.

NIE JE TO ĎALEKO.
a zároveň je to nekonečná cesta. Pochopte ma, ja milujem cestovanie, ale neznášam dochádzanie. Vlaky a moje zážitky s nimi sa vedia rozdeliť do týchto skupín:
- Sedím v smere jazdy pri okne.
- Sedím v smere jazdy.
- Prosím, nech sedím.
- Prosím, nech sa vojdem do vlaku.
- Prosím, nech ide vlak načas.
- Prosím, nech mešká vlak, aby som ho stihla, keď idem zo školy.
- Prosím, nech mešká iba tak, žeby som stíhala prísť do školy.
- Prosím, nech ten vlak ide.
- Ďakujem, že som nebola vo vlaku, ktorý zrazil toho, čo sa rozhodol spáchať samovraždu.
Mám odskúšané všetky možnosti. A aj napriek tomu, že na lístku je napísaných iba 35 km, JE to ďaleko. Som najbližšie dochádzajúca osoba v mojej kombinácii. Keď musíte vstávať o piatej, aby ste boli o ôsmej v škole. A keď musíte čakať do pol ôsmej na stanici, lebo vám pred piatimi minútami odišiel vlak o šiestej. Napriek tomu, som nesmierne vďačná, že bývam tam, kde bývam. Vlaky idú približne každú pol hodinu (až na večerné hodiny). Skôr ako o ôsmej sme ešte nezačínali, ale kto vie, o koľkej by som musela vstávať, kebyže začínam 7:05. Nie, nechcem to vedieť. Práve preto Samko musel pristúpiť na bývanie v Košiciach, napriek tomu, že mu to mama nechcela dovoliť. Byť tam predsa od siedmej a aj tak do ôsmej nechce nikto. A aj keď tento semester končím najneskôr 16:50 (najneskôr som končila zatiaľ 18:40), je to hrozné - po fyzickej ako aj po psychickej stránke.

DIAGNÓZA.
Toto je ten najväčší problém. A nevysvetľuje sa to spolužiakom ľahko, keďže ešte som nikomu nepovedala, že mám DMO. Ja nevravím, že to nevedia. Samozrejme, že niečo tušia, ale nevedia to pomenovať. Mnohokrát sa mi stávajú situácie, že mám spolužiačke pomôcť zaviazať obväz či otvoriť fľašu. Takže to skrátka nevedia. Pretože ak by to vedeli, tak to odo mňa nežiadajú. Ja si neviem zaväzovať šnúrky, ako mám vedieť zaviazať obväz. Zazipsovať bundu si síce viem, ale iba keď sa poriadne sústredím. Neviem sa sama osprchovať, umyť si vlasy. Neviem si navariť. A toto sú podmienky, ktoré musím ovládať, ak chcem byť niekde sama, týždeň.

ZLAJDÁČIM.
Verte mi, počúvam to od svojich spolužiakov. Neviem, či by som sa vedela sústrediť, kebyže mám na izbe niekoho, kto sa učí nahlas. Spolužiačka povedala, že odkedy nedochádza, tak keď príde na internát, zapne si seriál a pozerá ho do večera. Ja už teraz nič do tej školy nerobím. Prídem domov o šiestej a do večera iba jem, tak si pozriem televíziu a idem spať. Spánok. Moji spolužiaci vravia, ako spia tak tri hodiny denne, lebo robia veci do školy. Ja by som to nezvládla. Sú dni, keď spím aj dvanásť hodín. A stále mám pocit, že je mi to málo.

PODMIENKY.
Keď počúvam ako im ide v sprche iba studená voda... Ako zahraniční študenti mali žúrku do piatej rána. Ako nemajú chladničku. Nemôžu mať Wi-Fi. Posteľ ledva drží pokope. Večer, v noci, im povedia, že sa do rána majú presťahovať do vedľajšieho bloku. Že vonku pred intrákom niekoho zbili. A plno ďalších, ktoré mi dávajú odpoveď. Nie. Ja potrebujem svoj priestor, spánok, jedlo.

Naozaj jedinú výhodu vidím v tom cestovaní hore-dole, a že keď nám odpadne hodina uprostred dňa, odídeš naspäť. Áno, bežne nám odpadnú hodiny bez oznámenia, a potom tam čakám aj šesť hodín na ďalšiu. Len preto, že zapisuje účasť na prednáške a odráža to vašu známku na konci semestra.   

Napriek tomu, vždy, keď mi mešká vlak a ja nestíham, ide mi hlavou, že ako by mi bolo lepšie na intráku. Je tu však ešte možnosť, kebyže sa vezmeme viacerí spolužiaci a prenajmeme si byt. Párkrát som zostala spať u sesternici, ale ráno bolo vždy hrozné, lebo som sa nevedela od nej dostať do školy pre MHD. Bola som potom celý deň taká čudná a necítila som sa dobre. Lenže bola som tam raz v týždni, aj bývanie by bolo ťažšie, ale určite po dvoch týždňoch, možno mesiaci, by som si zvykla. Skrátka, keď som bola pri sesternici, tak mi chýbal ten môj stereotyp, že niekam musím ísť, aby som sa niekam odviezla.  

Aké máte skúsenosti so spolubývajúcimi?
Bývate v internáte alebo v byte?
Dária.