PREČO NECHCEŠ MAŤ VODIČÁK?

Ahojte,
ja viem, že pridávanie príspevkov je teraz na bode mrazu. No pravda je, že toto je posledná téma, ktorá mi napadla. A tak neviem, čo bude ďalej.

Úprimne, neznášam túto otázku. Otravujú ma s ňou už od sedemnástich. Najmä rodina, ale aj spolužiaci sa niekedy opýtajú, prečo ešte nemám vodičák. A lezie mi to na nervy.

Ako keby každý musel mať vodičský preukaz. Nevieme sa zaobísť bez auta? Skutočne neviem, čo všetci na tom vidia. Preto sa vám pokúsim odôvodniť, prečo som sa rozhodla nemať -aspoň na teraz- vodičský preukaz.

                                     
NEPOZNÁM DOPRAVNÉ ZNAČKY.
Jasné, poviete si, veď to sa naučíš. Ibaže. Ja sa nebojím ani tak jázd, ako naučenia sa dopravných značiek. Teraz viem akurát ako sa označuje hlavná cesta, zákaz státia a slepá ulica. To je tak všetko. A existuje neskutočne veľa dopravných značiek, ktoré som videla už mnohokrát a stále neviem, čo znamenajú - aj napriek tomu, že ich vodič auta, ktorý ma vezie, povie nahlas.

DIAGNÓZA.
Áno, zase tá istá výhovorka. Kvôli mojej ruke a slabému tlaku, ktorý viem dať do pravej nohy, by som musela ísť pravdepodobne do Bratislavy do autoškoly. A autoškola sa robí pár mesiacov. Byť v Bratislave pár mesiacov je pre mňa nemožné, vzhľadom k tomu, že študujem v Košiciach. Musela by som mať prispôsobené auto. Jasné, poviete si, že už sú aj autá na automat, ale aj tam je istá páka, ktorú by som nedokázala s pravou rukou ovládať.

STOJÍ TO VEĽA PEŇAZÍ.
A robiť si vodičák iba preto, že ho má každý, je preto blbosť. Ja nevravím, že nemáme na to peniaze. Ale ja sama nemám vzťah k jazde autom a už máme v rodine príslušníkov, ktorí majú vodičák, ale nejazdia. A ja medzi nich patriť nechcem.

BOJÍM SA POLICAJTOV.
Vážne. Aj pri bežnej kontrole dokladov sa mi trasú kolená na sedadle spolujazdca. Mám pred nimi istý rešpekt, ktorý neviem a pravdepodobne ani nechcem vedieť ovládať.

NEVIEM, KDE JE VPRAVO.
Pravidlo pravej ruky. Vždy premýšľam, kto má prednosť. Lebo sa vždy zháčim, že ups, zase neviem, ktorá je pravá, a ktorá ľavá ruka. Ja si to skrátka neviem zapamätať. Ale to tiež súvisí s mojou diagnózou.

HUDBA.
Milujem hudbu a sama som videla na mojom bratovi a niekedy ešte stále vidím na svojej mame, že dávajú tichšie rádio. Je k tomu taký pekný vtip, dám tichšie rádio, aby som lepšie videl. Lenže sama som prišla na to, že to nie je o videní, ale o sústredení. Hudba rozptyľuje a ja to na sebe vidím - ak ide nejaká pieseň, ktorá sa mi páči, tak dám hlasnejšie rádio. A to si predsa nemôžem ako šofér dovoliť.

SPÁNOK.
Nevravím, že patrím k tým ľuďom, ktorí, keď sa naštartuje auto, tak hneď zaspia. No pri dlhších cestách (z východu na západ napríklad, ktoré absolvujeme dosť často vzhľadom na vzdialenosť našich rodičov) si, musím priznať, rada pospím na sedadle spolujazdca. A to si tiež ako šofér predsa nemôžem dovoliť.

LESY.
Ja neznášam, keď ideme cez les. Hoci sú tam zábradlia, čakám kedy na nás vyskočí nejaký medveď alebo... sa zrútime zo svahu.

AUTONEHODY.
Bojím sa. Hoci som nebola účasníčkov žiadnej dopravnej nehody, sami sme už nejaké tie pokrčené autá v rodine mali. Hoci to neboli smrteľné autonehody, každý škrabanec dokáže zamávať so psychikou. Snívalo sa mi, že sme havarovali a zomreli, odvtedy sa neskutočne bojím chodiť niekam autom. Ľudia šoférujú ako blázni. Keď idem cez park, tak podo mnou je cesta. Ešte som neprešla cez ten park bez trúbenia. Stalo sa mi už mnohokrát, že ma takmer prešlo auto či autobus na prechode. Okrem toho ma ohrozujú bicykle a aj holuby.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE.
A ako posledné uvediem iba taký maličký detail, ktorý mi napadol pri písaní. Hoci sa nejako o životné prostredie nezaujímam, keďže nemám auto, neškodím až tak veľmi životné prostredie. Ja viem, že teraz sa už vyrábajú autá na elektrinu, ale aj tak. Benzín alebo nafta, stojí to veľa, a znečisťuje to prostredie.

A určite nie posledné. AK NEPIJEŠ, ŠOFÉRUJ. ŠOFÉRUJEŠ? NIE? NA, PI!
Povedzme, že sme rodina, ktorá sa často stretáva na nejakých oslavách alebo iba tak po večeroch. A neviem, či je to tým, že sme z východu, ale jediný člen, ktorý v rodine nepije, som ja. Hm... možno ešte jedna moja sesternica. Ale tá má vodičák a auto, takže patrí do tej prvej skupiny. U nás sa tieto dve vety opakujú veľmi často. Ten, kto nepije, tak šoféruje. Ten kto nešoféruje, ten pije. A ja nepatrím ani do jednej skupiny. Rodina na mňa pozerá cez prsty. Sama cítim, akým tónom to vravia. Že si mám vybrať. A ja sa nateraz zpieram, ale neviem, dokedy mi to vydrží.

Toto sú nejaké hlavné dôvody, prečo som sa rozhodla nemať vodičák. Môj strach zo smrti spôsobenej autom je väčší ako túžba šoférovať. Nemám k tomu ani vzťah. Hoci ma niekedy cestovanie vlakom neskutočne štve, zostávam mu verná.

Máte vodičský preukaz? Šoférujete?

Dária.