ČO MA INŠPIRUJE

Ahojte,
v pondelok sa nás na etike vyučujúca spýtala: Čo vás inšpiruje (napr. nejaký film; niečo, čo ste čítali...) v rámci ekológie? Jej otázka ma zarazila natoľko, že som prišla k záveru, že nič. Pretože sa o ekológiu nejako zvlášť nezaujímam (a zrejme by som sa mala začať, pretože vedúca našej katedry je až príliš ekologicky založená), no predtým, ako povedala v rámci ekológie, napadli mi dve knihy, ktoré vo mne čosi pohli, ktoré ma zmenili.
Preto som sa rozhodla, že zmením jej otázku na to, čo ma inšpiruje všeobecne. A aby sme neodišli veľmi od témy, zostaneme iba pri tom, čo označuje čo a nie kto.

KNIHA.
Ako prvé, keď položila jej nedokončenú otázku, mi napadla kniha (alebo film) Nebo nie je výmysel, no hneď potom kniha Malo to zmysel. Musím povedať, že tieto dve knihy celkom posunuli moje zmýšľanie niekam ďalej, či dokonca tá prvá pomaly vo mne vrela a ťahala sa na povrch, a pozrite sa, kde som teraz - z úplneho ateistu som sa stala veriaca v Boha. Otriaslo to moje základy. No prišla som na to, že to nebolo celkom úplne tak. Možno, že kniha Nebo nie je výmysel vo mne čosi pohla, ale celý ten rok 2015 sa ku mne snažil nejako Boh dostať a trval jeden celý rok, kým sa tak stalo. Ibaže to bolo cez iné médium, ktoré spomeniem nižšie.
                                                 
Kým kniha Nebo nie je výmysel ma donútila premýšľať o existencii Boha, kniha Malo to zmysel ma donútila zamyslieť sa nad svojim zoznamom priorít vlastného života. Oba však majú čosi spoločné - sú to skutočné príbehy ľudí. 

FILM.
O filme by som premýšľala o čosi dlhšie. Tu ide však o to, zachytiť úplne prvú myšlienku, ktorá vám pri položenej otázke napadne. Mne nenapadlo nič. No napríklad ten film Nebo nie je výmysel, až po obraze Ježiša som začala naozaj o jeho existencii premýšľať. Ale inak, čo sa týka filmov, je to v mojom ponímaní veľmi ťažké rozhodovanie. Odkedy sledujem filmy iným, scenáristickým pohľadom, je pre mňa ťažké neskritizovať každú maličkú chybu v deji. Preto asi vždy skončím skôr pri nejakom animovanom filme, rozprávke, než by som sa rozčuľovala nad chybami v hraných filmoch. No posledný film, ktorý ma akosi dojal, bol Boh nie je mŕtvy (God's not dead), ktorý som si pozrela na Veľký piatok. Nielen, že som sa priučila nových veršov z Biblie, stáť si za svojim názorom, ale aj aké je školstvo na celom svete. Nútia nám do hlavy svoj vlastný názor a náhodou by sme chceli povedať ten svoj, tak máme radšej odísť z hodiny. po dejovej línii bol tento film trochu podpriemerný. No, čo sa týka myšlienok, odkazov a poslaní je ich kvantum. A trošku ma to pošteklilo, že by som konečne mohla povedať rodine, že chodím do kostola a verím v Boha, because God's not dead!
                                                         

HUDBA.
Najprv spomeniem to, ohľadom Boha, čo som písala pri knihách - hudba je práve to médium, ktoré sa mi snažilo naznačiť, že viera v Neho mi nie je ukradnutá. Hoci som až v roku 2015 spoznala slovenskú kapelu Metropolis (a na to, že majú kresťanské piesne, prišla až v roku 2016), napríklad už v roku 2014 sa mi neskutočne páčila pieseň Spoveď od Zoči Voči. A sama som už v tom roku cítila, že je iná, a zakazovala som si ju už len pre názov. Nemôže sa mi predsa páčiť pieseň s takým názvom. No a potom je tu samotný rok 2011, keď som spoznala kapelu Owl City a prišla na to, že Adam spieva kresťanské piesne. Napríklad pieseň Galaxies sa mi vždy páčila, ale s mojou úbohou angličtinou z Project knihy jeden, mi podstata tej piesne akosi ušla. Kto vie, kde moja viera ešte zájde. Zatiaľ som v roku 2011 a nakoniec prídem na to, že celý život počúvam nejakú kresťanskú pesničku a ani som o tom nevedela? Kto vie.
Ale čo sa týka hudby, tak sa tu pokúsim zanechať aj trochu tej ekológie, a rozhodla som sa pre skupinu (opäť, po popremýšľaní) S Hudbou Vesmírnou.
Hoci o nej mal byť samotný príspevok, svojím spôsobom ma každou jednou piesňou v niečom inšpirovali. Spoznala som ich cez pieseň Kam nás to zaveje?, keď som si púšťala trendy alebo novinky na YouTube. Doteraz nechápem, ako si ma získali s piesňou ku Dňu Zeme.
Ja viem, že väčšina z vás pozná túto skupinu cez pieseň Je nám teplo!, keďže, vraj to bola jedna z najprehrávanejších piesní počas určitého leta. Ale mňa vážne táto pieseň v rádiu ani nestretla. Počula som ju prvýkrát na YouTube. Mojou najobľúbenejšou bude už asi navždy Šírime mladosť.
No a teraz v čom ma inšpirujú. Robia to, čo ich baví. Tak ako ich to baví. Spievajú, venujú sa rôznym témam (napr. k Dňu Zeme, k Dňu bez áut alebo aj k samotnej ekológii) a podajú to rôznym spôsobom. Ich texty sú tak pravdivé - Úplne obyčajná myšlienka, ktorá je zhudobnená.

                             

A čo inšpiruje vás?

Dária.