SLOVENSKÉ FILMY, KTORÉ SOM POZERALA PRE VŠMU
Ahojte,
Kým film Záhrada (1995) bol úplne prvým, na ktorý som sa snažila sústrediť až tak, že som bola nešťastná z toho, že si nepamätám meno mačky. Film Dom (2011) bol zase prvým, ktorý som si pozrela sama od seba a až potom bol zrazu v zozname na pozeranie. Avšak pochopila som, že VŠMU je inštitúcia, ktorá prezentuje filmy svojich vlastných režisérov. Ja mám vážne pocit, že už som videla takmer každý film Martina Šulíka a pomaly aj Petra Bebjaka.
Preto som sa rozhodla povedať svoj názor len na niektoré z nich.
Ja si vážne pamätám každú jednu sekundu z filmu. Bola som z toho všetkého v takom strese, že som sa snažila zapamätať si každý maličký detail. Trošku ma znervózňovalo to ticho, ktoré sa celým filmom nieslo (až potom som pochopila, že o tom budú všetky filmy). V roku, keď som si tento film pozrela, som mu dala tri hviezdičky zo šiestich. Musím povedať, že to bol celkom zaujímavý film, z tých lepších z tohto zoznamu. Dokonca si pamätám, že bola v teste otázka k tomuto filmu - čosi s levitáciou. A čuduj sa svete, dala som to dobre. Nedá mi, ale sem nepripnúť môj pohľad na dej, ktorý som písala krátko potom, ako som si ho pozrela.
Príbeh učiteľa Jakuba, ktorého vyháňa otec z domu. Dedinské prostredie. Jakub má zdedenú záhradu po starom otcovi. Dve posteľné scény s Terezou.
Čas: koniec leta, jeseň a začiatok zimy.
Dej je rozdelený na 14. kapitol, na každom začiatku Jakub vraví, čo sa stane.
Jakub odchádza žiť do domu, ktorý zdedil, na záhradu. (na streche rok 1922)
Pod vankúšom nájde denník (resp. zápisník), kde písal jeho starý otec zrkadlovým písmom (odzadu). Číta si to so zrkadlom. Na dvore stretne Helenu, keď ho ochráni pred psom – nemeckým ovčiakom. Helena je „hlúpa“, pretože nevie čítať a ani robiť základné veci. Jej matka ju bije. Jakubovi pomáha, ten zisťuje, že ju jeho starý otec naučil písať zrkadlovým písmom. Jakub sa zobudí na to, že v dome má ovcu. Pastier Benedikt rozpráva o Bohu. Bezdomovec (František Kovár) kúpi od neho jeden strom. Ruská rodina kúpi od Jakuba jeho auto a oni mu dajú svoje. Jeho otec nemá vodičský preukaz, ale skúsi šoférovať. Predtým bolo strihanie vlasov – na ježka. Umývanie nôh, Helena nechce. Zbieranie jabĺk. Tereza príde za ním, včely. Helena uvidí Terezu, ale Tereza sa rozvádza a Jakub vraví jej mužovi, že s ňou nikdy nič nemal. Helena sa opustila, prestala jesť, piť, čokoľvek. Príde kocúr (meno neviem) a bude sa chcieť napiť. Helena sa preberá k životu. Jakuba vyhodia z práce, príde otec. Vtáčie mlieko. Začiatok zimy, učí na miestnej škole, naučil sa písať zrkadlovo. Helena lieta.
r. Ján Kadár, Elmar Klos, rok 1965
Meh, neviem, čím to je. Tento film sa mi neskutočne páčil, a neviem, či preto, že tam hral Jozef Kroner alebo preto, že získal Oscara, a teda som si vsugerovala, že sa mi ten film musí páčiť. Opäť je to film, z ktorého si pamätám, snáď, každý detail. Tá atmosféra filmu, ach, vracajú sa mi zimomriavky. Hoci ma nikdy dejiny nezaujímali, tieto dve hodiny ma ich naučili celé. Ak ste tento film ešte nevideli, tak šup-šup stiahnuť a pozrieť. Jedným slovom - kvalita.
A keďže Čiara bola nominovaná na Oscara a získala ocenenie Slnko v sieti za rok 2017, zišlo by sa, aby som sa k tomuto filmu vyjadrila aj ja. Neviem, či to bolo tým, že som bola na tom v kine, a že náš premietač (v dedine) zabudol akosi zapnúť titulky, keď sa herci rozprávali po ukrajinsky. No, mne sa tento film nepáčil. Jednak preto, že tam bol Maštalír (nemám proti nemu nič, ale mám pocit, že ho pchajú na obrazovku až moc) a jednak preto, že mi ho už asi polovica vyspoilerovala. Ja nemám rada násilie a nadávky vo filmoch - a najmä odvtedy čo verím v Boha. Bla, bla, poďme sa zabaviť na svadbe, bla, bla, poďme sa všetci pozabíjať. A nejakým zázrakom práve hlavný hrdina prežije. Toľko som vám ušetrila dej filmu. Polovica filmu bola po ukrajinsky. Prepáčte, ak som svojím názorom niekoho urazila, skrátka sa mi film nepáčil. Všeobecne mi nejako Bebjakove filmy nevoňajú (preto som sa rozhodla aj neísť na Trhlinu, napriek tomu, že tam hrá Juraj).
Piata loď je už o niečom inom. Film podľa predlohy knihy Moniky Kompaníkovej, ktorú som síce nečítala, je film, ktorý ma naozaj chytil za srdce a odporúčam ho všetkými desiatimi. Síce neverím, ale motyka vystreliť môže, ak sú tu nejakí rodičia, tak pozrite si ho s deťmi. Osobne by som viac uvítala filmy o deťoch, o detskom svete v slovenskej kinematografii. Viem, že natáčanie je s deťmi náročnejšie, ale aj tak. Film o deťoch, ktoré vychovávajú deti. O deťoch, ktoré majú viac rozumu ako ich rodičia. O deťoch, ktoré sa rozhodli vziať svoj život do vlastných rúk. Pridávam ešte titulnú skladbu, ktorá je geniálna! Okrem toho som si tento film pozrela skôr, ako nám ho dali do zoznamu.
Posledným filmom, ku ktorému sa vyjadrím je tento. Hm... vážne som sa stretla s nemčinou (od môjho prerušeného štúdia) až v tomto filme? A rovnako som pochopila, že som rozumela celému filmu. Vo filme sú dvaja herci - ten slovenský, ktorý je tlmočníkom, a ten rakúsky, ktorý chce poznať minulosť svojho otca. Opäť, zas a znova, stále dookola tá istá téma - zrada v minulosti/poznanie škaredej minulosti. Film získal ocenenie Slnko v sieti za rok 2018, ale pre mňa bol tento film strašne predvídateľný. Možno to už bolo praxou, alebo iba tým, že je to Šulíkov film, vedela som už na začiatku ako ten film skončí. A ešte taká malá rada - nemôžeš dať do filmu rekvizitu - zbraň - a potom ju nepoužiť!
Rozhodne by som chcela takýto prehľad urobiť aj so zahraničnými filmami, takže onedlho čakajte pokračovanie.
Videli ste niektorý z filmov?
Aký film sa naposledy páčil vám?
Dária.
keďže ste nedali nejako najavo, či by ste si chceli prečítať príbehy, ktoré som písala, keď som sa chcela dostať na VŠMU, prichádzam sem s dvoma príspevkami. Prvým z nich budú slovenské filmy, ktoré boli zadané konkrétne, s názvom a režisérom filmu.
Kým film Záhrada (1995) bol úplne prvým, na ktorý som sa snažila sústrediť až tak, že som bola nešťastná z toho, že si nepamätám meno mačky. Film Dom (2011) bol zase prvým, ktorý som si pozrela sama od seba a až potom bol zrazu v zozname na pozeranie. Avšak pochopila som, že VŠMU je inštitúcia, ktorá prezentuje filmy svojich vlastných režisérov. Ja mám vážne pocit, že už som videla takmer každý film Martina Šulíka a pomaly aj Petra Bebjaka.
Preto som sa rozhodla povedať svoj názor len na niektoré z nich.
ZÁHRADA
r. Martin ŠulíkJa si vážne pamätám každú jednu sekundu z filmu. Bola som z toho všetkého v takom strese, že som sa snažila zapamätať si každý maličký detail. Trošku ma znervózňovalo to ticho, ktoré sa celým filmom nieslo (až potom som pochopila, že o tom budú všetky filmy). V roku, keď som si tento film pozrela, som mu dala tri hviezdičky zo šiestich. Musím povedať, že to bol celkom zaujímavý film, z tých lepších z tohto zoznamu. Dokonca si pamätám, že bola v teste otázka k tomuto filmu - čosi s levitáciou. A čuduj sa svete, dala som to dobre. Nedá mi, ale sem nepripnúť môj pohľad na dej, ktorý som písala krátko potom, ako som si ho pozrela.
Príbeh učiteľa Jakuba, ktorého vyháňa otec z domu. Dedinské prostredie. Jakub má zdedenú záhradu po starom otcovi. Dve posteľné scény s Terezou.
Čas: koniec leta, jeseň a začiatok zimy.
Dej je rozdelený na 14. kapitol, na každom začiatku Jakub vraví, čo sa stane.
Jakub odchádza žiť do domu, ktorý zdedil, na záhradu. (na streche rok 1922)
Pod vankúšom nájde denník (resp. zápisník), kde písal jeho starý otec zrkadlovým písmom (odzadu). Číta si to so zrkadlom. Na dvore stretne Helenu, keď ho ochráni pred psom – nemeckým ovčiakom. Helena je „hlúpa“, pretože nevie čítať a ani robiť základné veci. Jej matka ju bije. Jakubovi pomáha, ten zisťuje, že ju jeho starý otec naučil písať zrkadlovým písmom. Jakub sa zobudí na to, že v dome má ovcu. Pastier Benedikt rozpráva o Bohu. Bezdomovec (František Kovár) kúpi od neho jeden strom. Ruská rodina kúpi od Jakuba jeho auto a oni mu dajú svoje. Jeho otec nemá vodičský preukaz, ale skúsi šoférovať. Predtým bolo strihanie vlasov – na ježka. Umývanie nôh, Helena nechce. Zbieranie jabĺk. Tereza príde za ním, včely. Helena uvidí Terezu, ale Tereza sa rozvádza a Jakub vraví jej mužovi, že s ňou nikdy nič nemal. Helena sa opustila, prestala jesť, piť, čokoľvek. Príde kocúr (meno neviem) a bude sa chcieť napiť. Helena sa preberá k životu. Jakuba vyhodia z práce, príde otec. Vtáčie mlieko. Začiatok zimy, učí na miestnej škole, naučil sa písať zrkadlovo. Helena lieta.
OBCHOD NA KORZE
r. Ján Kadár, Elmar Klos, rok 1965Meh, neviem, čím to je. Tento film sa mi neskutočne páčil, a neviem, či preto, že tam hral Jozef Kroner alebo preto, že získal Oscara, a teda som si vsugerovala, že sa mi ten film musí páčiť. Opäť je to film, z ktorého si pamätám, snáď, každý detail. Tá atmosféra filmu, ach, vracajú sa mi zimomriavky. Hoci ma nikdy dejiny nezaujímali, tieto dve hodiny ma ich naučili celé. Ak ste tento film ešte nevideli, tak šup-šup stiahnuť a pozrieť. Jedným slovom - kvalita.
ČIARA
r. Peter Bebjak, rok 2017A keďže Čiara bola nominovaná na Oscara a získala ocenenie Slnko v sieti za rok 2017, zišlo by sa, aby som sa k tomuto filmu vyjadrila aj ja. Neviem, či to bolo tým, že som bola na tom v kine, a že náš premietač (v dedine) zabudol akosi zapnúť titulky, keď sa herci rozprávali po ukrajinsky. No, mne sa tento film nepáčil. Jednak preto, že tam bol Maštalír (nemám proti nemu nič, ale mám pocit, že ho pchajú na obrazovku až moc) a jednak preto, že mi ho už asi polovica vyspoilerovala. Ja nemám rada násilie a nadávky vo filmoch - a najmä odvtedy čo verím v Boha. Bla, bla, poďme sa zabaviť na svadbe, bla, bla, poďme sa všetci pozabíjať. A nejakým zázrakom práve hlavný hrdina prežije. Toľko som vám ušetrila dej filmu. Polovica filmu bola po ukrajinsky. Prepáčte, ak som svojím názorom niekoho urazila, skrátka sa mi film nepáčil. Všeobecne mi nejako Bebjakove filmy nevoňajú (preto som sa rozhodla aj neísť na Trhlinu, napriek tomu, že tam hrá Juraj).
PIATA LOĎ
r. Iveta Grófová, rok 2017Piata loď je už o niečom inom. Film podľa predlohy knihy Moniky Kompaníkovej, ktorú som síce nečítala, je film, ktorý ma naozaj chytil za srdce a odporúčam ho všetkými desiatimi. Síce neverím, ale motyka vystreliť môže, ak sú tu nejakí rodičia, tak pozrite si ho s deťmi. Osobne by som viac uvítala filmy o deťoch, o detskom svete v slovenskej kinematografii. Viem, že natáčanie je s deťmi náročnejšie, ale aj tak. Film o deťoch, ktoré vychovávajú deti. O deťoch, ktoré majú viac rozumu ako ich rodičia. O deťoch, ktoré sa rozhodli vziať svoj život do vlastných rúk. Pridávam ešte titulnú skladbu, ktorá je geniálna! Okrem toho som si tento film pozrela skôr, ako nám ho dali do zoznamu.
TLMOČNÍK
r. Martin Šulík, rok 2018Posledným filmom, ku ktorému sa vyjadrím je tento. Hm... vážne som sa stretla s nemčinou (od môjho prerušeného štúdia) až v tomto filme? A rovnako som pochopila, že som rozumela celému filmu. Vo filme sú dvaja herci - ten slovenský, ktorý je tlmočníkom, a ten rakúsky, ktorý chce poznať minulosť svojho otca. Opäť, zas a znova, stále dookola tá istá téma - zrada v minulosti/poznanie škaredej minulosti. Film získal ocenenie Slnko v sieti za rok 2018, ale pre mňa bol tento film strašne predvídateľný. Možno to už bolo praxou, alebo iba tým, že je to Šulíkov film, vedela som už na začiatku ako ten film skončí. A ešte taká malá rada - nemôžeš dať do filmu rekvizitu - zbraň - a potom ju nepoužiť!
Rozhodne by som chcela takýto prehľad urobiť aj so zahraničnými filmami, takže onedlho čakajte pokračovanie.
Videli ste niektorý z filmov?
Aký film sa naposledy páčil vám?
Dária.
Komentáre
Zverejnenie komentára