SOM POLYGLOT?
Ahojte,
možno sa budem opakovať s minulým príspevkom (TU), ale skrátka mi to nedá.
Definícia podľa wikipédie je: Polyglot je človek ovládajúci viacero jazykov.
Definícia podľa mojej vedúcej katedry slovakistiky je, že polyglot je človek, ktorý ovláda desať a viac jazykov.
Hmm, myslím si, že sa k tomuto číslu pomaly približujem. Nie, že by som ich ovládala dokonale, ale počet jazykov, ktorým som sa venovala viac, ako len pozeraním filmu alebo trávením dovolenky v tej krajine sa každým rokom stráveným v škole, akosi zvyšuje.
A ja si nesťažujem. Pretože iba vďaka tomu, že mi sami v škole núkajú jazyky, tak som si uvedomila, že to je to, čo ma naozaj baví. To, prečo sa dokážem skutočne zanietiť a trápiť sa s gramatikou.
Tak si to zhrňme:
Šla som na vysokú školu študovať slovenský jazyk a literatúru a nemecký jazyk a literatúru. Sem-tam sa otvorili dvere k latinskému jazyku, keď som sa napr. na fonetike a fonológii učila časti tela (predné podnebie, zadné podnebie, ďasná, nosohltan atď.), ale rovnako aj pri pôvode slov (na etike vždy začíname s etymológiou slova). A sama premýšľam, že si zapíšem tento jazyk do rozvrhu. Potom je tu český jazyk a literatúra, ktorú sme mali v odporúčaných literatúrach na skúšku, alebo samotné diela až po môj osobný preklad českého diela do slovenčiny. So starou indičtinou, cirkevnou staroslovienčinou, hlaholikou (aj keď je to iba písmo), ale najmä cyrilikou, ktorú som sa učila písať a naučila čítať (a začala trošku čítať azbuku, aj keď to nie je to isté). Teda som začala rozumieť ruštine. S anglickým jazykom a literatúrou (britským aj americkým), nuž čo vám poviem, to je tak, keď si vyberáte predmet podľa učiteľa a nie podľa informačného listu. A tiež som si nakoniec dala anglický jazyk a vyučujúca si začala myslieť, že mám maturitu z C1 alebo čo. Tento jazyk ma však nenaučila škola, ale videá na YouTube (kde sa stretávam aj s austrálskou verziou), seriály, filmy a články na internete. Gréckym a arabským jazykom pri etymológii slova. Gramatikou českého jazyka a nakoniec, moja posledná skúsenosť a láska v jednom: gramatika poľského jazyka! Keby mi niekto niekedy povedal, že sa raz budem učiť poľský jazyk, tak ho pošlem na psychiatriu. Teraz skúšam, koľko rozumiem v podobe piesní, a keďže poznám jeden poľský film, tak by som si ho chcela pozrieť. Videla som ho v slovenčine, ale mňa poľská výslovnosť skrátka zaujala. Naozaj rozumiem všetkým hláskam, ktoré Poliaci vravia. A baví ma to!
Škola ma zatiaľ poučila s trinástimi jazykmi a idem ďalej!
S čím vás potrápila zatiaľ škola najviac?
Dária.
No, neviem, či to, že si prišla do styku so starou indičtinou alebo hlaholikou s teba robí polyglota, ale budiš :D Podľa mňa je polyglot človek, ktorý ovláda desať jazykov, vie v nich nielen čítať alebo im rozumieť, ale i plynule rozprávať a písať bez nejakých ťažkostí; a teda je polyglotov na svete len veľmi málo. Každopádne – je fajn, že vás na škole učia aj starým jazykom a rozširujú vám tak obzory, je to určite dôležité.
OdpovedaťOdstrániťAle aby som sa vyjadrila k tvojmu komentáru pod mojim posledným článkom – hoci nie som veriaca, nemyslím si, že "moderná" jóga (budem ju volať moderná, pretože fakt len málokto v západnom svete [okrem hinduistov, samozrejme] praktikuje tradičnú jógu v jej pravom slova zmysle) je proti Bohu; skôr si myslím, že uvoľnenie tela v rôznych polohách, pri ktorých je dokázané, že pomáhajú uvoľniť bolesť a zvýšiť flexibilitu, a zároveň uvoľnenie mysle je dôležité; najmä teda prihliadajúc na to, že všetko okolo nás ide rýchlo, máme viac a viac povinností. Jasné, má základ v inom náboženstve, ale nemyslím si, že človek, ktorý si vytiahne podložku, ponaťahuje nohy a chrbát, popri tom na chvíľu nemyslí na nič iné iba na vlastné dýchanie, pôjde rovno do pekla. Nechcem tu teraz priplietať môj názor na cirkev, jednak preto, lebo viem, aký máš k tomu postoj ty a tiež preto, lebo by to bolo nadlho, ale toto je jedna z vecí, kvôli ktorej nikdy nebudem kresťan – vyslovene sa mi nepáči, ako cirkev odsudzuje všetko, čo ide proti jej "pravidlám", a teda čo nevymyslela sama.
A ja čítam všetky tvoje články. Tak ako ty máš teraz hokej, ja končím bakalársky stupeň na výške, mám skúšky, obhajoby, popri tom chodím do práce, píšem články a celkovo mám toho veľa; takže snáď je pochopiteľné, prečo nekomentujem každý jeden príspevok. Často si ho prečítam počas prednášky, v autobuse alebo na prestávke v práci, no popri tom zhone sa stane, že naň pozabudnem a nevrátim sa k nemu, aby som ho okomentovala. A k niektorým veciam ani fakt nemám čo povedať – ako k príspevku o hokeji. Hokej ma nezaujíma ani z jedného percenta, nesledujem ho, nikoho nepodporujem – ani našich. Vidím to z inej stránky, a teda že tie peniaze, ktoré do toho organizátori, krajiny i "nadšenci" vrážajú, sa dajú použiť na niečo úplne iné, ako je napríklad pomoc pri upratovaní veľkého plastového ostrova v Paficiku. A čítala som aj článok z apríla – no ten sa mi zdá byť príliš osobný a istým spôsobom sa tiež týka dvoch tém, ktoré nemáme spoločné – Juraja Loja a Boha; a teda fakt neviem, čo by som ti k tomu povedala. Ak už pod nejaký článok píšem komentár, chcem, aby bol zmysluplný, a nenapíšem "super článok" iba preto, aby som mala dobrý pocit z toho, že som ho komentovala.