ČO SI PAMÄTÁM ZO STREDNEJ ŠKOLY?


Ahojte,
keďže som na vysokej dva roky, myslím si, že je pravý čas pozrieť sa na to, čo si pamätám z predošlej inštitúcie.

Musím povedať, že si viac pamätám veci z nie môjho odboru, ktorý študujem, ako z neho.

Z nemčiny som si nemala veľmi čo pamätať, keďže sme išli od prvého ročníka od úrovne A1. Maturitu na B1 som urobila asi tak, že som sa počas akademického týždňa učila každú jednu tému naspamäť. A úprimne, najradšej by som im išla tú jednotku vrátiť. Nepamätám si z nej absolútne nič. Zbytočne som sa v prvom ročníku na vysokej iba trápila a teraz sa s ňou stretávam iba v televízii alebo cez hudbu. Nedokážem pochopiť, ako sa mi dokázal tak zhnusiť jazyk, predmet, ktorému som sa venovala trinásť rokov.
Zo slovenčiny je to o čosi lepšie, ale stále je to bieda. Ľudia, ktorí poznajú naše gymnázium, tak ho označujú medzi tie malé gymnázia, ktoré veľa nenaučia. Ale už nie raz sa potvrdilo, že naše gymnázium v súťažiach predbehlo tie košické. A na niektorých hodinách na vysokej to pociťujem. Často poviem niečo, na čo sa vyučujúci pýta ešte spamäti. Staviam na svojich základoch, ale pri niektorých predmetoch nie je z akých (pozdravujem moje vedomosti zo syntaxe, ktorú si budem musieť zopakovať).

Ešte spomeniem matematiku, a potom prejdem k predmetom, z ktorých si pamätám najviac.
Matematika. Akože vždy sa smejem na meme, že "a potom som si spomenul, že moje dieťa bude jedného dňa chcieť pomôcť s matikou". Lenže... ja nemôžem povedať, že druhý a tretí ročník na gymnáziu neovládam, keďže som mala jednotky, sem-tam dvojky. Ibaže som bez matematiky už tri roky, a teda jasné, že už neviem tie veci. No možno, ak uvidím nejaký príklad, pozriem sa na moje riešenie v zošite, tak by som to možno vedela vyriešiť. Ale zatiaľ som v štádiu, že premýšľam pri prechádzaní cez deviatku.

BIOLÓGIA A FYZIKA.

Och
. Možno latinské názvy po preopakovaní a videní ich znova, by mi nerobili problém. Ale ja sama si hľadám informácie, videá ohľadom biológie. A psychológie (čo patrí pod občiansku náuku, ale spomeniem to tu). Keby ste vedeli ako ja milujem čítať informácie o ľudskom tele. O vývine dieťaťa, či už ide o fyzický, ale aj mentálny vývin. Pomohlo mi to pochopiť správanie sa spolužiakov a teraz viem, že ich šikana bol len prirodzený vývin puberty u chlapcov. Ale rovnako si vyhľadávam vnútorné orgány psov. Možno je to preto, že sa asi nikdy nezmierim s tým, že som mohla byť lekárka/veterinárka, kebyže nie som postihnutá. Vždy ma to k tomu ťahalo, ale musela som sa toho vzdať aj preto, že mi nerobí dobre pohľad na krv - doteraz ma strasie, keď vidím ako niekomu tečie krv z nosa.
No a fyzika. Vidím to najmä, keď sledujem súťaže v televízii a tam je nejaký pokus alebo čosi z optiky. Pamätám si zákony. Viem teóriu, príklady odo mňa nečakajte. Kebyže fyzika bola len o teórii, tak idem to študovať, vážne. Vždy všetko odôvodňujem akýmisi zákonmi.

A čo si pamätáte zo svojej strednej školy?   

Dária.

Komentáre

  1. Štyri roky na GJAR-ku boli tie najlepšie v mojom živote. Samozrejme, že boli chvíle, kedy som radšej chcela byť niekde inde ako v škole, učenie tiež nebolo najľahšie, ale keď sa na to obdobie pozerám spätne, úprimne mi chýba.
    Boli sme najlepší kolektív, aký asi môže existovať. Vadili sme sa, hádali, rozpadali sa skupinky a iné sa formovali, ale vždy sme spolu vedeli vychádzať. Smiať sa. Boli sme úplne dokonalý mix ľudí – každý bol úplne iný, každého bavilo niečo iné. Mali sme športovcov, maliarov, tanečníkov, recitátorov, doktorov, fyzikov, matematikov, ľudí, čo ovládali jazyky. Vtipkárov, i tých, ktorí brali veci seriózne. Ale akosi to fungovalo. Vždy sme si pomáhali; a práve to, že každý bol iný, človek vždy presne vedel, za kým má ísť s nejakým problémom.
    Mali sme najlepších učiteľov. Keď aj teraz sem-tam zavítame na strednú (let tak), vždy sa rozprávame s našou triednou. Po ceste stretneme bývalých učiteľov; a aj tí sa nám prihovoria. A pamätajú si nás. Aj po mene; čomu sa trochu divím, lebo keď zvážim, koľko ľudí denne stretávajú, koľko učia tried, a koľko času prešlo, odkedy sme odišli, ja sama by som na mená určite zabudla.
    Boli hodiny, ktoré som doslova nenávidela (ako takú nemčinu), ale teraz sa smejem. Aj na nemčine bola sranda. Ako sme sa schovávali za spolužiakmi pred nami, len aby nás nevyvolala. Tvárili sme sa, že robíme cvičenia v pracovnom zošite, hoci ich už vyplnili tí, ktorí zošit vlastnili pred nami. Keď sme mali praktikantku, ktorá nosila iba tigrované legíny. Keď sme mali spojenú hodinu s ruštnármi a Marta doslova mučila druhú skupinu tým, že ich skúšala z ruštiny a oni nič nevedeli.
    Všetky hodiny boli jednoducho super. Nudné videá na fyzike, ktoré sme nepozerali, a radšej sme hrali piškvorky alebo spali (doslova). Skúšania na biológii a naše inside jokes. Keď Fera skúšala svaly a kostru a on vôbec nič nevedel; a keď Dávid dostal jednotku po tom, čo odpovedal na jednu otázku. Nekonečné presádzanie na geografii s účelom dosiahnuť dokonalý zasadací systém, aby sa nikto s nikým nebavil a neopisoval počas písomky. Plánovanie hodín na slovenčine, ktoré aj tak nikdy nevyšlo. Písomky z matematiky a to, ako sme často mali aj okolo dvadsať známok. Mini párty pred angličtinou. To, ako raz odo mňa Ferko opísal úplne celú písomku na občianke a obaja sme mali jednotky. Filmy na umení a kultúre. Ťaháky na stole na dejepise a to, ako nikdy nešiel nikto odpovedať. Ach, a telesné s Bohušom.
    Na strednú budem mať vždy iba dobré spomienky. Lebo to bolo jedno z najkrajších období môjho života. Ak nie úplne najkrajšie.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára