TRÁPILA SOM SA S NEMČINOU

Ahojte,
sama som nevedela, že by som takýto príspevok chcela napísať. Avšak počas narodeninového dňa mi skrsla myšlienka, že je už čas. Čas na čo? Aby som sa vyjadrila k prvému ročníku na vysokej - k nemčine a kde je moja nemčina teraz.

Počas náročných dvoch semestrov sa toho, žiaľ, veľa zmenilo. Z mojich niekoľko ročných pozdravov Auf Wiedersehen a Gute Nacht sa stali slovenské ekvivalenty. Rovnako som nahradila aj iné frázy, ktoré som bežne používala v reči (ako napr. Wie spät ist es?) slovenskou verziou. Začala som prosiť mamu, nech na mňa hovorí po slovensky a zaspávala som so strachom, že koľko nám toho zase dajú na domácu úlohu.
Jednoducho povedané, moja láska alebo skôr vášeň k nemčine sa postupne vytrácala. Ja som to aj nakreslila, ako sa moja a cesta nemčiny rozdeľuje. Mnohokrát som však povedala, že ja som nikdy nemala rada nemecký jazyk ako vyučovací predmet, ale ako svetový jazyk, ktorý túžim spoznať bližšie a naučiť sa ho. A preto si ani neviete predstaviť, aká som rada, že som nešla študovať čistú nemčinu do Trnavy, pretože potom by som nevedela, kam mám ísť a aký odbor ísť študovať.

Teraz sa obrátim na zimný semester a čo sa počas neho dialo.

Gramatický seminár I
Nie som síce nadšená, že tento predmet v mojom výpise vyskočil ako prvý, ale čo už. Ja viem, že bez gramatiky sa nepohnete v jazyku nikam, a ja to beriem. Ale okolnosti okolo tohto predmetu to iba sťažovali. V rozvrhu bol od 17:10 do 18:40 a síce neviem, kto to výmýšľa, bolo to hrozné. Po druhom týždni sme sa však s iným vyučujúcim dohodli na presune rozvrhu, a tak som po prvýkrát bola nútená vstávať o piatej do školy, pretože sa nám presunul na ôsmu. Hodiny pozostávali z tohto: prešli sme z učebnice asi dvadsať-tridsať strán, všetko sme prešli iba na tabuľkách, ukázali sme si jeden vzorový príklad a išli na ďalšie cvičenie. Zvyšok sme si mali dorábať doma, čo niekedy možno predstavovalo aj päťdesiat cvičení popri ostatných predmetoch z oboch odborov. Učebnica, smejem sa. Pani docentka chcela starú verziu, lebo ona mala starú verziu. Lenže v obchodoch, v antikvariátoch, v knižniciach (áno, prešla som všetky tieto inštitúcie po Košiciach) bola iba nová verzia tejto knihy a tam boli iné cvičenia, takže sme sa zdržiavali aj týmto. Ja jediná som mala starú verziu, pretože som ju našla doma na poličke (po zúfalom týždennom hľadaní, kniha patrí sesternici), ostatní si prefocovali stránky zo starej učebnice. Každú hodinu sme písali písomku, z toho sa nám urobila výsledná známka. Písomka pozostávala z 10-15 nepravidelných slovies a ďalších dvoch-troch cvičení z učebnice. Jej známkovanie bolo iné, mala iba 1, 2, 3 a Fx. Takže ste teoreticky ani nevedeli na čom ste. Aj tak mi to mohlo byť jedno, pretože najlepšie, čo som dostala bola dvojka a aj to iba raz. Okrem toho, mala som pocit, že pani docentka si myslí, že ja si prechádzam cvičenia dopredu. Neraz sa na mňa (a ešte jedného spolužiaka) nahnevala, že ako môžeme ísť rýchlejšie, keď nám to nejde (ako by som chodila nepripravená na hodiny). No, ako, prepáčte, ale vidím to cvičenie prvý raz, robím to podľa vzoru, tak mi to dlhšie trvá. A všeobecne, tam boli také veci, ktoré mi ukázali, že ja tú nemčinu vlastne neovládam, pretože už pri skloňovaní sú rôzne výnimky, ktoré som doteraz nevnímala a celých trinásť rokov chybila. Trošku to trvá, kým sa niečo upraví, ak to robím TRINÁSŤ rokov zle.
Bolo to trápenie a až do posledného seminára som nevedela, či vôbec predmet urobím, keďže ste mohli mať iba trikrát Fx a ja som predposlednú písomku skopala a malo to byť moje štvrté. Našťastie, som dostala 3-, takže z tohto predmetu som dostala E.
   

Jazykové kompetencie 1
Pamätáte si na také učebnice zo základnej alebo aj zo strednej, kde sa jednotlivé lekcie zaoberali nejakou témou a po každej ste písali slovíčka a test? Tak toto bolo úplne to isté. Až na tie slovíčka. Zohnať Sicher 1 nebolo síce také komplikované ako predošlú knihu, ale aj tak to bola menšia výzva. Jediného, čoho som sa bála, bolo, že pôjdeme rovno na úroveň B2, ale našťastie sme začínali na B1+, čo bolo lepšie, keďže viacerí sme tam mali maturitu z úrovne B1. No a klasicky počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, slovná zásoba (písanie) a rozprávanie. Delilo sa to na dve zložky, jednu sme mali s jednou vyučujúcou a druhú s lektorom z Rakúska. Tento predmet nebol až tak hrozný, pretože to bolo striktne oddelené. Takže ak vám jedna vyučujúca dala domácu úlohu, mali ste na ňu celý týždeň, keďže pán lektor robil s nami niečo iné.
Hodiny s lektorom boli jediné pozitívum na celom ročníku. Vysvetľoval nám aj gramatické veci a v podstate on si nosil sám materiály, pri ňom sme veľmi ani z knihy nerobili. A viem viac.
Prvý test sa mi síce podaril napísať na C, čo som sa hneď potešila, že moja nemčina nie je hrozná. Druhý už, žiaľ, na Fx, a to bolo asi už v období, keď som sa psychicky zosypovala. Výsledná známka mi vyšla na D. Tu sa možno treba trochu viac obávať ako pri iných predmetoch, pretože v ďalších semestroch sú na to nadväzujúce predmety (ktoré sa vám nedajú zapísať do rozvrhu, ak neurobíte predošlý).
 

Ortografia 1
Ahoj! A dovidenia! Celá zábava trvala päť týždňov (ak rátam aj úvodný týždeň). Po našom cvičnom diktáte, v ktorom som mala štrnásť chýb, mi nebolo všetko jedno. Každú hodinu sme písali diktát, a opäť, mohli sme mať iba trikrát Fx, aby sme vedeli spraviť predmet. Po každom diktáte a jeho oprave (teda známku som vedela ihneď), sme robili cvičenia z materiálov, ktoré nám dávala prefocovať si. Potom tie jednotlivé javy a konkrétne slovíčka boli v tých diktátoch. Tie cvičenia sme mali robiť doma (bežne desať strán), na hodine sme stíhali len teóriu (učila nás tá istá docentka čo gramatiku). Každý víkend som pri tom trávila dve hodiny, každý víkend som si prepisovala tie diktáty, mama mi ich diktovala. Počúvala som piesne po nemecky, aby som počula nemeckú výslovnosť. Ale už teraz som sa zmierila s tým, ako povedal tatik, v tomto mal, žiaľ, pravdu. Každý si myslí, že má tú najlepšiu výslovnosť a pre každého je to iné. Nerozumela som jej, no čo už. To, že Nemcom nerozumiem nemôžem povedať, keďže ostatným vyučujúcim, keď rozprávali po nemecky som rozumela a rovnako som dávno predtým predsa pozerala seriály po nemecky. Mala som tuším jedno E, zvyšok Fx. Výslednú známku si viete domyslieť. Mínus dva kredity!
Najhoršie na tom bolo to, že to bolo po gramatike, takže som si nemohla ani dlhšie pospať. Chodila som na hodiny, písala som diktáty až do konca, aj keď som vedela, že si predmet zopakujem. Opakovanie a precvičovanie je matkou múdrosti, nie?


Domáce čítanie
Doteraz si pamätám, že keď som to uvidela po urobení si rozvrhu, tak som sa celkom tohto predmetu obávala, keďže som ešte žiadnu umeleckú literatúru po nemecky nečítala. Očakávala som, že, keďže sa to volá domáce čítanie, dajú nám niečo čítať na doma a budeme sa potom o tom rozprávať na hodinách. Mali sme to s lektorom.
Prednášky si zrušil, a cvičenia pozostávali z toho, že každý z nás si vybral jedného nemecky píšuceho spisovateľa a mal o ňom urobiť prezentáciu. K nej sa nevyjadril ani slovkom a potom on mal nejaké materiály, zväčša rozprávky a čítali sme si ich. Nič hrozné.
Výstup bol test o tých spisovateľoch a takých jednoduchých literárnych pojmoch a tiež, čo je rozprávka. Písanie testu bolo celkom komické, keďže sme sedeli po štyroch pri stole a opisovali sme jeden od druhého. Zaujímavé, že mne dal B, kým tej, od ktorej som odpisovala, dal céčko. Nevravím, že som odpisovala všetko, ale jedna otázka tam bola fakt, že z histórie, čo nikto nevedel, takže tí, čo mali internet na mobile pomohli tým, čo ho nemali. Jednoduché. Prezentácie boli akosi iba na vyplnenie času, nijako neovplyvnili výslednú známku.


Praktická fonetika
Neviem, kde presne začať. Na prednáškach nám diktovala poznámky rýchlosťou blesku o jednotlivých fonetických javoch (niektoré som mala aj na slovenskej fonetike). Na cvičeniach sme hľadali javy v texte alebo sme zväčša čítali, a precvičovali si výslovnosť. Znova, prídete si tam ako niekto, kto v živote dovtedy nemčinu nepočul. Všetko robíte zle, ste neschopný. Mala nás to pani docentka (GRAM, ORT), a keď som si u nej vypýtala doučovanie, pretože ona sama mi povedala, že nemám dobrú výslovnosť, tak jej odpoveď znela, že načo. Bola som pri nej raz a nechápala. Mala som z tohto predmetu kŕče, slzy a nespavé noce. Videla som sa na ňom o rok.
Jediný predmet z nemčiny, ktorý končil skúškou, ktorú sme aj tak mali ešte v priebehu semestra, pretože jej sa v januári nechcelo chodiť. Povedala som číslo a robila som si prípravu, prešiel cezo mňa pot, lebo som nevedela nič (okno). Preložila som si to zo slovenskej fonetiky, iba pokrútila hlavou a dala mi šancu, že si mám vybrať čosi iné. Tak som si vybrala, a na mieste som hovorila to, čo mi aj pri precvičovaní išlo najlepšie. Jediné jej slušné gesto, že mi dala tú šancu a poslala ma s D.


A ak som vás ešte dostatočne nevystrašila alebo neodradila od čítania, tu je letný semester.

Interkultúrne štúdie 1

Och, nie. Prečo mi tento predmet skočil ako prvý? To tu budete strašne dlho a pozerám, že už je tento príspevok strašne dlhý. Idem k veci! Toto je, prosím pekne, ten internetový predmet, ktorý ma dorazil. Pomohol rozhodnúť sa zísť z cesty s nemčinou? Pravdepodobne. Hodiny sme mali totiž iba zriedka - asi štyri-päťkrát. Naša práca pozostávala z práce na internetovom portáli Moodle, kde boli lekcie a tam sme mali robiť cvičenia, za ktoré dostaváte počet % a z toho je výsledná známka.
Začalo to celkom jednoducho: ochorela som aj s horúčkami, a tak som na hodine nebola. V utorok (predmet sme mali v pondelok o ôsmej) som sa pýtala spolužiačok, že čo sme robili, a ony, že vraj nič, že iba máme robiť nejaké cvičenia. V piatok som si od spolužiačky zistila, čo máme robiť (keďže cez týždeň som sa zaoberala inými predmetmi), a keď som to otvorila, tak som zostala v pomykove. Prvé cvičenie bolo, že sme si mali pozrieť video a vypracovať štvorstranové cvičenie k tomu. To video sme pozerali s mamou asi desaťkrát, kým sme zachytili každú informáciu. Po tomto cvičení ich tam bolo ešte asi päť, už síce kratšie, ale do nedele som mala čo robiť. V pondelok idem natešená do školy, pretože som sa dozvedela, že jedným Youtuberom (áno, už od januára som sledovala YT) sa podarilo otehotnieť. V mojej blbej hlave zasvietila kontrolka, že keďže sa čosi konečne podarilo, tak sa musí teraz čosi pokaziť.  A tak som vstávala o piatej, aby som začínala 12:35. Hodina nebola a od spolužiačky, ktorej som volala, že kde sú, som sa dočkala iba smiechu do telefónu. Bol to 26. február a už vtedy môj pohár trpezlivosti pretiekol. Tieto nevinné cvičenia mi zobrali celý víkend, rovnako aj s piatkom a ja som ani do konca semestra nevedela nájsť systém, ako tie cvičenia robiť, aby som nemala vkuse z nich 30, max. 50%. Po mojej prvej návšteve v kostole (19. marec) som sa rozhodla pre etiku a aj tak som tie cvičenia robila. Rozhodla som sa netrápiť. Zbytočne som sa pre tento predmet hádala s mamou, zjapala som po nej, že ak to budem takto robiť, tak tu budem zase dva dni. Revala som, mávala som záchvaty úzkosti. Okrem toho, aj keď sme mali čosi robiť v skupinách, tak ja som vždy dostala najmenej percent. Prišiel konzultačný týždeň a po ňom som mala mať prezentáciu o politike a geografii Rakúska. Bola som u nej v utorok, a kázala mi celú prezentáciu prerobiť. Povedala mi, čo mám zmeniť a ja som od stredy do soboty (v nedeľu som už mala konečne voľno!!!) prerábala MOJU prezentáciu podľa jej predstáv. Pri jej prezentovaní vo mne ale všetko opadlo a ja som prirodzene vystupovala, dokonca sa mi ani neplietla angličtina do toho. Dostala som z nej C.
Och, a o mojom záchvate plaču v noci som vám už vravela? Bolo jedno cvičenie, kde sme si mali vybrať jednu politickú stranu a napísať, prečo by sme ju volili (v Nemecku tuším). Vypracovala som si to sama, ale mama mi chcela pomôcť, tak mi to jej rakúski zamestnávatelia opravili. Samozrejme, že som to neokopírovala celé, určité chyby som tam nechala. Prišiel mi od nej e-mail, že si to mám prísť k nej napísať do kabinetu. Tak som v noci revala, pretože mojich minimálne 40 kreditov vyzeralo zrazu tak vzdialene.
Všeobecne tie úlohy na tom internete boli skôr také, že ak ste neboli v nemecky hovoriacej krajine aspoň raz alebo, že nemáte príbuzného, ktorý žije v Nemecku, tak ste polovicu tých cvičení nemohli robiť (bolo treba s tými ľuďmi robiť rozhovory).
Bola som rozhodnutá, že chcem zmeniť odbor, ale len tak mi v hlave skrsla myšlienka, že možno by som zmenila názor, kebyže mi dá A (ale bolo mi jasné, že mi ho nedá, lebo to odzkadľovali moje nízke percentá). No a ona mi dala B. Zostala som šoknutá, ale ešte večer som sa s Bohom poradila, že zmena bude lepšia.
Keď som to teraz tak napísala, tak premýšľam, ako to, že som neskončila pri psychológovi alebo psychiatrovi. Pravda však bola, že som sa snažila chodiť do kostola čo najčastejšie a všetko som Mu hovorila, ubezpečil ma, že všetko bude v poriadku. God only knows what you've been through.   


Jazykové kompetencie 2

Pokračovali sme v knihe, prešli sme ďalšie štyri lekcie. Až na to, že sa nás pán lektor spýtal, že prečo sme sa zmenili, že zrazu nám vôbec veci nejdú. Vtedy sa moji spolužiaci tak okrajovo dozvedeli, že chcem ísť preč. Ja som tam totiž už iba prežívala, snažila som sa písať testy tak, aby som ten predmet urobila. Chodila som totiž na tie predmety iba pre slovenčinu, lebo tú som si chcela nechať a tak som potrebovala kredity. To, že sa mi do počtu 180 kreditov bude započívať aj nemčina som vtedy ešte nevedela.
Na konci sme písali taký iný test pri lektorovi - obsahoval všetky zložky, ktoré sú v cudzom jazyku. V písaní nám dal na výber dve témy. Aj napriek tomu som si vybrala tú, že čo by som zmenila na mojej vysokej škole alebo tak nejak sa to volalo. Až teraz mi došlo, že to určite musela čítať aj druhá vyučujúca, ups. Napísala som, čo som očakávala, a ako to je, a že už to viac nechcem, poďakovala som sa na záver. Spoločne sa dohodli na E.

Úvod do štúdia nemeckého jazyka

Mala nás pani docentka (GRAM, ORT, FON). Keďže som už slovenskú verziu mala za sebou, tak som vedela o čom to je. Niekedy som dopredu aj hovorila jednotlivé javy. Poznámky som nestíhala písať, tak som si ich pýtala od spolužiačky, na konci som jej dala čokoládu. A o tom bol ten predmet, teória. Málo čo sme precvičovali. Chodila som tak len pre dochádzku.
Na písomnú skúšku v skúškovom období som pôvodne ani nechcela ísť, ale predsa len sa vo mne pohlo svedomie. Napísala som to vlastnými slovami, zo slovenčiny čo som si pamätala, tak som to prekladala do nemčiny. Prišlo mi Fx, tak som nešla ani na opravný termín.


Úvod do štúdia nemeckej literatúry

Mali sme to blokovo. Z Prahy prišla vyučujúca a za štyri dni, tuším, sme "prešli" všetko. Dala nám taký štós materiálov, že keď som si predstavila, že mám aj iné predmety, a že vlastne mením odbor, tak som tomu venovala asi desať minút, prešla som asi dve strany.
Písomnú skúšku sme mali 1. júna, ona len poslala testy, a na dozor bol niekto iný. Ak sú naozaj v Česku takéto skúšky, tak sa balím a odchádzam! Boli tri úlohy, z toho prvá bola nejaká básnička a mali sme ju analyzovať. Ja som, samozrejme, všetko prekladala zo slovenčiny (toto je personifikácia a podobne), ak sa pýtala na poučky, dala som to vlastnými slovami. Prišlo mi A. Toto bol môj posledný impulz z nemčiny, na deň detí, aké symbolické. Ukončila som tým moju naivitu.
 
Gramatický seminár II

Och, sláva! Mne vošiel béčkový predmet z nemčiny do rozvrhu! A aký vzácny, až 2 kredity a potrebujem trinásť, ale idem. Opäť, pani docentka. Nevravím, že za to môže, ale ja som už všeobecne rezignovala, keď som sa rozhodla pre zmenu, chodila som tam, aj keď som mala už trikrát Fx. Mama ma nútila, že čo keby som sa chcela vrátiť. Mínus dva kredity!

Počas toho letného semestra som aj začala vidieť, ako sa k sebe ako spolužiaci správame. Mala som tam už len N., hoci nás bolo iba sedem. Iba N. ma vedela pochopiť, pomáhali sme si. S tamtými som sa bavila len sporadicky. Kvôli spolužiakom by mi určite nebolo ľúto odchodu. Veď jedna sa tak správa aj teraz, ten pohľad: Pozrite, to je tá čo zmenila odbor. Tomuto však pomôže iba veľký úsmev.

No a prečo to píšem teraz? Keď už by som bola na nemčine tretiačkou? Ja som totiž od toho prvého júna nevedela na nemčinu ani pozrieť, nemohla som ju počuť. Potrebovala som si oddýchnuť. A niečo nemecké som počula/videla až v januári 2019, keď som pozerala film na VŠMU. Celý polrok som si nedokázala pustiť ani nemeckú pesničku, vždy keď v mobile náhodou vyskočila, tak som ju rýchlo prepla. A rovnako od toho filmu som jej nevenovala nejako pozornosť. No nie je to žartovné? Trinásť rokov som iba tak zahodila za hlavu.
Dnes je už však všetko inak, v druhom ročníku som sa učila cyriliku, tak poľštinu a mne sa jazyky skrátka páčia. Milujem sa učiť jazyky a chcem spoznávať stále nové a nové.
K nemčine som sa vrátila. Najprv s piesňami, od toho jedného speváka, čo poznám. Počúvam jeho nový album, zneje mi v ušiach jeho pieseň Liebe. Čítala som si články po nemecky a teraz? Od augusta pozerám nemecký seriál. V televízii som ho stihla až od šiesteho dielu, takže som prvých päť musela pozerať po nemecky, pretože som ho nestihla. Následne som preskočila na piatu, šiestu, siedmu a ôsmu sériu po nemecky. A teraz utorky o 18:50 patria seriálu na nemeckom kanáli. Už som na aktuálnej sérii, ktorá beží. Ale aspoň mi nekrvácajú uši.
A pani docentka? Počúvam, počúvam tú výslovnosť a prepáčte, ale rozumiem tým postavám. To ani nestoja pri mne pred tabuľou, ale v notebooku s nie vždy dobre nahratým zvukom. Rozumiem im! Chápem medicíske postupy a diagnózy. S nemeckými titulkami potom rozumiem aj bežné hádky, ktoré nás v živote stretávajú. Nepotrebujem na to ani hodiny gramatiky či fonetiky.

Som šťastná, že som odišla. Už sa netrápim. Ja som totiž mojich spolužiakov stretávala a štyridsať cvičení na domácu úlohu sa stále nezmenilo. Iba počet sa zmenil, malo nás byť 10, sú štyri. Áno, ešte aj po mne odišli. A jednou z nich je aj N., je teraz na etike, a tiež si to pochvaľuje.

Dária.