Z DENNÍKA MATURANTKY

Ahojte,

áno, áno, viem, že som maturovala v roku 2017, a mnohokrát som o svojej maturite písala tak všeobecne. Ibaže ma jej priebeh neustále prenasleduje a rada sa vraciam k spomienkam z ústnych maturít. Najmä, keď viem, ako to niekedy vyzerá na mojej ústnej skúške na vysokej z nejakého predmetu.

PÍSOMNÁ MATURITA.

Keď som si robila cvičné testy zo slovenčiny, tak mi vždy vyšlo niekde medzi 65-75%, ale i napriek tomu som sa chcela hecnúť a dať to na najvyššie možné číslo. V skutočnosti som sa už v prvej ukážke stratila a po jej prečítaní, a následne prečítaní prvej otázky, som sa vracala znova do textu. Ubezpečila ma však otázka o Macovi Mliečovi, ale zároveň ma jedna otázka k tejto ukážke zradila. K tomu ešte ten časový stres, veď ja som to takmer nestihla. Po teste som mala zmiešané pocity a vedela som, že to nebude najlepší výsledok.
Sloh bol už o niečom inom. Dopredu som vedela, že si vyberiem rozprávanie. Doteraz si však pamätám to preliatie potom, keď som čítala témy a žánre, no rozprávanie tam pri prvých troch prípadoch nebolo. Bolo však štvrtou možnosťou, a kým som mala pätnásť minút na vybratie témy, tak mi napadli tri verzie príbehu - rozhodla som sa však pre prvú z nich. Téma bola: Vtedy som si uvedomila, že na to mám. A rovnako si veľmi dobre pamätám, že keď sa ma sesternica pýtala, že čo som si vybrala, tak mi odpísala: To vám všetkým prišlo to rozprávanie také ľahké?
Okrem toho ako dozor som mala našu matematikárku, moju najobľúbenejšiu profesorku.
Výsledok:
Test: 68, 8 %
Rozprávanie: 92, 9 %

Ako som už písala v jednom príspevku, ráno som sa rozplakala predo dvermi, kde som mala písať angličtinu. Vyučujúci totiž skúšali nahrávky a z mojej miestnosti šla nemecká verzia. Keďže som maturovala aj z nemčiny, tak som sa zľakla, že idem písať maturitu z nemčiny.
Ešte predtým, ako som začala písať test, tak ma moja profesorka slovenčiny, môj dozor, pochválila, že som maturitu zo slovenčiny napísala celkom slušne.
Veru že mi tú angličtinu nechali a neviem, či mám teraz plakať alebo sa smiať. Pri výbere z možností, najmä na posluchu, som tipovala, no nevyhlo sa to ani pri čítaní s porozumením. Och, čo by som vtedy dala za moju angličtinu, ktorú ovládam dnes. Jediné, čo ma, ani nie tak na teste ako po ňom, potešilo, bolo, že jednu otázku som mala asi jediná správne. Ako dobre, že som sa učila slovíčka z témy Jobs.
Sloh už bol katastrofa na entú. Bude určite esej, hovorili, a oni dali článok. Okej, z prvotného šoku som si spomenula, ako sa taký článok píše, napísala som si jeho formu na pomocný papier. Ale čo bolo horšie, bola téma: Móda. A prečítam si zadanie, no nerozumiem slovu dress code, a tak som písala o zľavách v obchode (vychádzala som zo slova code: ako kód na šatách). Ono, my sme totiž na angličtine v tom čase ešte neprešli maturitnú tému Fashion, takže slovná zásoba z tohto, asi tak dress, T shirt a jeans. Napísala som úvod a potom, že idem písať, ale neviem čo. Môj dozor sa ma spýta, že čo neviem, tak jej prečítam zadanie a snažila sa ma nejako navnadiť. Akosi som vypotila 230 slov, ale tajne som dúfala, že som to urobila.
Výsledok:
Test: 48, 3 %
Sloh: 30%
Áno, milí čitatelia, kebyže mám o bodík menej, tak som neurobila ten sloh.

Táto fotka sa mi preto tak páči, lebo tú škatuľku držím v pravej ruke! :D

ÚSTNA MATURITA.

Začínala som s angličtinou okolo jedenástej. Opäť ma stihli pekne vystresovať, pretože ma nezavolali na čas a v mojej hlave hneď kolovali scenáre, že budem mať menej času na prípravu, a že to nestihnem a bla bla. Vytiahla som si 30. Sadnem si za stôl a pozerám, Housing. Pomyslím si, jéj, to dám, z toho som bola aj na hodine odpovedať. Pozriem sa lepšie: To je role play. Téma: Sports and games. Pozriem na komisiu, pustím sa do písania. Tam je tritisíc športov, dávala nám k tomu zvlášť materiály, snažila som sa vypísať si každý šport. Prejdem si obrázok z Family, a že si prečítam role play. Dočítam ju, že si idem povedať nejaké argumenty a komisia, že či už môžeme, čas vypršal. Pozerám na nich, na moju role play, na nich. Pomyslím si: Meh a vstávam.
Nemala som slov, obrázok som opisovala štýlom: Toto je to, toto je zase to. Téma, super, snažili sme sa nejako vykompenzovať to, že nešportujem. Všetky vedeli, že prečo - diagnóza. Plietla som si is a are, snažila som sa dávať dôraz na členy. Čas neviem, aký som používala. Našťastie ma zachránili MS v hokeji, o ktorých sme sa rozprávali. Celá moja téma bola o tom :D A čo sa týka role play, ďakujem, pani profesorka, že ste to celé povedali za mňa, dávala mi vkuse otázky a ja som odpovedala len tak stroho. Vyšla som von a rozprávali sme sa s mojimi spolužiakmi, čo si kto vytiahol. Na to nás zavolali na vyhodnotenie a tuším, že sme všetci dostali dvojku. Ja celá natešená utekám na obed a popritom volám mame.

Slovenčinu som mala o 14:40. A toto je vlastne predmet, prečo som sa rozhodla to predsa len dať na blog. Takúto krásnu skúšku som odvtedy ešte nemala. Ja chcem ísť ešte raz :D Počas akademického týždňa som sa totiž slovenčiny dotkla iba jeden deň - v sobotu na babkinej osemdesiatke. Ešte doma som sa v sobotu ráno učila, a keď som otvorila zošit z jazykovej časti, tak som otvorila na stranu, kde som mala interpunkčné a diakritické znamienka. No mohla som si toto vytiahnuť? :D
Z literatúry mi síce trošku zvieralo hrdlo, keďže som Dona Quijota nečítala, ale o Hamletovi som vedela celkom dosť. Nuž, skončila som s prípravou ešte skôr, ako mi prešiel čas.
Ako som začala, tak som skončila. Prerušili ma asi raz, pri tom DQ a doteraz si pamätám, ako predsedníčka komisie stále kývala hlavou súhlasom, že čo všetko hovorím. Videla som na nej tú spokojnosť a pamätám si aj ten úsmev mojej profesorky, čo ma učila tri roky. Zbehlo to podľa mňa až príliš rýchlo.
Po mne, opäť, bolo vyhodnotenie a pochválili nás, že konečne prišli aj jednotky. Neviem, tuším jedna dostala dvojku, a my zvyšok (tuším traja) sme dostali jednotky. A naša profesorka ma vyobjímala.

Druhý deň bol pre mňa pohodovejší, čo sa týka nálady. Začínala som občianskou náukou o deväť niečo. Občianskej som počas akademického týždňa venovala dva dni? s tým, že jeden sme sa dohodli s profesorom, že prídeme do školy, takže jeden deň, konkrétne utorok, sme boli v škole na zopakovanie. Vytiahla som si číslo 14. Bola tam indukcia, dedukcia, analýza, syntéza a nejaký filozof, teraz neviem, či Spinoza alebo nejaký iný, z toho obdobia.
V prvej časti zadania som mala vysvetliť pojmy, povedala som, čo znamenajú, komisia žiadna reakcia, tak ja že idem ďalej. Tak sa ma môj profesor čosi spýtal, odpovedala som a išla som na toho filozofa. Viem, že učenie som hovorila dobre, len som si pomýlila meno, teda neviem, či som hovorila Spinozovu filozofiu a priradila k niekomu inému alebo hovorila niekoho iného filozofiu a priradila som to k Spinozovi. Posledná časť bol iba môj názor.
Pri vyhodnotení iba pri jednej spolužiačke (zhodou okolností tá čo bola predo mnou) váhali, ale nakoniec sme všetci (?) dostali jednotky.

Môj akademický týždeň pozostával z učenia sa nemčiny od deviatej do devätnástej celý týždeň. Normálne surovo všetkých 25 tém naspamäť, pretože moja nemčina nebola na tom tak dobre, aby som improvizovala na mieste. Preto som aj angličtine počas akademického venovala len nedeľu pred maturitou prečítaním si celého portfólia naraz.
Nemčinu som mala poobede a vytiahla som si tému: vedu a techniku, obrázok bolo bývanie a rozprávanie, no ja si už nepamätám, škola alebo rodina. Iba viem, že mi nebolo všetko jedno, lebo mala v ruke tému multikulturalizmus. Pri príprave som si zabudla pýtať slovníky, ale nakoniec mi ich dali. Moja príprava vlastne pozostávala iba z napísania si väzieb, ktorá predložka, s ktorým pádom a tak. Nič konkrétne.
V komisii som mala okrem svojej triednej, aj pani učiteľku zo základnej školy, ktorá ma síce nič neučila, ale poznali sme sa. Obrázok a jeho popísanie mi prišlo ako večnosť. No nikdy nezabudnem na to, ako sa ma spýtali, že čo som si vytiahla na angličtine, a že ktorá téma mi prišla ľahšia - povedala som, že veda a technika (po nemecky, samozrejme). Lebo nemčinu mám radšej :D
Keďže som maturovala z nemčiny jediná, asi po minúte vonku ma zavolali dnu. Povedali, že to nebudú komplikovať, a že, keďže som jediný odvážlivec, tak mi dávajú jednotku (o jej hodnote budem polemizovať inokedy). 


Konečne som to dala zo seba von, a môžem pokojne spávať. Áno, tá slovenčina mi nedávala spávať, tak sa z tej maturity teším. Vtedy som si vlastne aj uvedomila, že som urobila dobré rozhodnutie, že k medziodboru nemčiny som si zvolila slovenčinu.

Dúfam, že vám veľmi nevadí, že s takýmto príspevkom prichádzam po dva a pol roku.

Čo ste si na maturite vytiahli z cudzích jazykov vy?


Dária.