KDE JE V TOM CELOM ON?

Ahojte,
je zaujímavé, ako som o Jurajovi zvykla písať pomaly každý týždeň, alebo minimálne na konkrétne dni, ktoré sa nás týkali.

Minulý rok som o ňom napísala až jeden príspevok, napriek tomu, že som blogovala celý rok. Už v januári som po mojom väčšom zrútení, ale zároveň očistení, našla odpoveď na otázku, či k nemu ešte niečo cítim. Zrazu prišla možnosť ísť do divadla, kde hral jednu z rolí. Zatlačila som na to, a aj napriek tomu, že to bolo uprostred týždňa a aj napriek tomu, že to znamenalo, že môžem ísť iba s babkou, lebo mama je ešte v práci, sme tie lístky kúpili. Bola som totálne bližšie k tomu, že sa s ním stretnem, že ho uvidím v nejakej role, a že dostanem definitívnu odpoveď na otázku: Cítim k tebe ešte niečo?

Fakt, že to predstavenie bolo v deň jeho menín moje prežívanie a budúci zážitok iba stupňovalo. Lenže začiatkom apríla, keď prišiel ten mesiac, keď sme sa mali vidieť, sa moje city k nemu akoby obnovili aj rozprávaním o ňom mojej spolužiačke, kamarátke. Ach, ako som začala žiarliť, keď mi povedala, že pozná osobne nejakého Juraja, a že jej nie je vôbec ľahostajný. Bola som sama zo seba prekvapená, že jej rozprávam o mojej láske k nemu bez toho, aby vedela, že ide o človeka v nie našom veku, a nielen že má partnerku, ale že je to vlastne jeho družka a má s ňou deti. Och, a ako reagovala, keď ho uvidela na mojej tapete v mobile.

Keď sa to stalo, a on naozaj neprišiel vtedy do Košíc, objavili sa vo mne ďalšie a ďalšie otázky. Určite mi toto ne-stretnutie pomohlo uvedomiť si, že niečo k nemu ešte cítim. Ale vedela som, že to má oveľa väčší zmysel, a že Ocko ma na to poriadny dôvod. A poviem vám, tá odpoveď prišla v podstate v zimnom semestri. Ocko totiž robí obrovské a krásne veci a ja sa nemôžem sťažovať na to, že mi vtedy nedal to, čo som tak chcela, po čom som tak túžila.

V decembri som sa totiž pristihla, že som si v duchu povedala Jurajovo meno v hlave a zrazu som sa toho zľakla. Čo to je? Prišlo mi to strašne cudzie a vtedy som začala nad tým premýšľať. Počkať. Kedy som naposledy kontrolovala jeho instagram? Kedy to bolo, keď bol v Dobre vedieť? Kedy som si jeho meno vlastne povedala naposledy? Kedy som naposledy nazvala jeho deťmi tými mojimi?

Tento mesiac som si pozrela Búrlivé víno pre súrodenecký vzťah Maxa a Doroty. Popri tom mi išli scény aj s Jurajom s inými hercami (prevažne s Nelou Pociskovou). Nechala som to bežať, pretože kedysi tie scény pre mňa strašne veľa znamenali. Pozerala som naňho na obrazovke notebooku a ja som necítila absolútne nič. Žiadne chvenie, žiadne myšlienky, žiadne slintanie, žiadne city.

A tak som prišla na to, kde je v tom celom on. Stále je kdesi v mojom srdci, a keď ma tam zašteklí, tak sa dostane aj do mojej mysle. Ale už to nie je sedem rokov, už to nie sú dva roky a deväť mesiacov odkedy som prestala cítiť tú intenzívnu lásku. Už je to Juraj, Zuzka, Luky, Izy a Leyla.

Až teraz môžem úprimne povedať, že som slobodná, nezadaná. Som sama, pracujem na svojom vzťahu s Ockom a verím Mu, verím v to, že má pre mňa niekoho pripraveného, a že mi ho ukáže v ten pravý čas. Až budem skutočne pripravená.

Bez lásky k Jurajovi Lojovi,
Dária.