ČO MI (NE)PRINIESLA KARANTÉNA

Posunula sa mi konzultácia u lekára o výsledkoch môjho vyšetrenia. Viem iba, že moje problémy sú psychického pôvodu.

Začala som sa viac zaujímať o politiku, o zostavovanie vlády a reálne viem, ako sa volajú jednotliví ministri.

Začala som sledovať správy, ale prišla som na to, že ani verejnoprávne médiá nie sú také super. Mám svojho obľúbeného moderátora.

Prišla som na to, že nemám žiadnu večernú rutinu, ale podarilo sa mi identifikovať rannú rutinu. Najlepší čas na začiatok je 8-8:30.

Môj niekoľko ročný príbeh sa ocitol v ohrození. Hoci ho čítala len jedna osôbka, je mi k môjmu srdcu neuveriteľne blízky. Naučilo ma to zmeniť naň pohľad a vďaka tomu, som prišla na nové skutočnosti o mojom príbehu a aj o mojom živote.

Naučila som sa nakupovať potraviny, otvárať igelitové vrecká s jednou rukou, ktorú som mala v rukavici. Prežiť úzkostný stav a ísť do obchodu alebo pokračovať v nakupovaní.

Nevedela som prísť na to, prečo mi neustále píska/vlní v ľavom uchu, nakoniec som pochopila, že je to fyzický príznak nejakej psychickej choroby, ktorej spúšťačom je škola, ale aj rodina.

Ako študent so špecifickými potrebami som nezvládla e-learning. Prišla som na to, že potrebujem spätnú väzbu, určité navigovanie, vysvetľovanie. Potrebujem počuť hlas vyučujúcej. Takže viem, že externá forma štúdia je pre mňa veľké nie. Zároveň sa mi potvrdilo, že ísť do nadštandardnej dĺžky štúdia, bola správna voľba.


Naša univerzita, respektíve fakulta, či konkrétne katedry nezvládajú e-learning. Keby ho nahradili online vyučovaním, bolo by to lepšie. Reálne som napísala navyše šesť dvojstranových referátov, jednu semestrálnu prácu, jednu odbornú esej a vypracovávala som približne každé dva týždne jedno až dve zadania k dielam čitateľského minima. Spätnú väzbu som dostala iba k zadaniam čitateľského minima. Na druhej strane mi boli odpustené tri testy. Zažila som iba tri online vyučovania.

Vďaka Veľkému pôstu som sa dostala bližšie k Bohu. Upevnil sa mi s Ním vzťah. Čítala som Bibliu každý deň, pozerala sväté omše (aj keď evanjelické) a nebola som vyše tri mesiace v kostole. Uvedomila som si, že mám iba jedného najlepšieho priateľa - Boha.

Neskutočne mi chýba moja prechádzka do školy.

Otvorila som sa mojej kamarátke a otvorene sa porozprávala s mojou najlepšou -už len- kamarátkou.

Mäso nie je východisko, mäso je voľba. Budem jesť mäso, ale zmenila som to na raz do týždňa. Nebudem jesť iné, ako kuracie a rybie mäso. Budem dodržiavať piatkový pôst a nekvasenú nedeľu.

Nie som fanatik do seriálov. Za celé obdobie som ne-rewatch žiaden seriál, pozerala som len seriály, ktoré som už sledovala predtým.

Spať 6-7 hodín je môj nový normál. Buď viac nepotrebujem, alebo moja psychická insomnia robí svoje. Naďalej si robí svoje, kolísavý spánok je môj nový normál.

Mám mnoho otázok ohľadom mojej viery, milujem Boha, ale akého som náboženstva?

Som pacientkou príznakov úzkostných záchvatov. Mám príznaky, ale aká je to choroba, sa bližšie dozviem možno už čoskoro, už 9. 7.

Byť doma mohlo ísť iba dvoma smermi, buď si roztiahnem žalúdok a priberiem, alebo začnem jesť pravidelne a upokojím sa. Som rada, že patrím do druhej skupiny s desiatimi zhodenými kilogramami.

Byť bez mamy, pretože je v práci na určitý čas, je v poriadku. Šesť týždňov bez mamy je v poriadku. Byť osemdesiatdeväť dní a osem hodín bez mamy, avšak už v poriadku nie je.

Dária.