LET'S TALK ABOUT PERIOD.

Naivne som si myslela, že ak napíšem názov po anglicky, tak zmizne ten zvláštny pocit písať o tom. Nezmizol, hoci sú to normálne zdravotné informácie, o ktorých by sa malo rozprávať.

Tento príspevok píšem skôr pre pochopenie mňa samej a možno chcem zhrnúť zo stola určité nátlaky zo spoločnosti. Píšem o svojej menštruácii, zdravotne, telesne postihnutého dievčaťa a každý z nás -postihnutých- je iný. Je rozdiel medzi samotnými diagnózami, nie čo ešte telesne a psychicky postihnutými. Rozhodla som sa o tom písať práve teraz, pretože už rok používam nemeckú aplikáciu Clue, kde si zaznamenávam svoje cykly a konečne môžem napísať - všetko je v poriadku.
Nebojte sa, nebudú tu nejaké škaredé opisovania alebo nevhodné obrázky, ale bude možno TMI. Mnoho pojmov budem písať v angličtine.

Keď sme vo štvrtom ročníku na základnej škole mali rozdelenie na dievčatá a chlapcov, prišiel nám niekto porozprávať o týchto veciach. Natlačili nás do jednej učebne (dievčatá) a rozprávala nám - dá sa povedať - o sexuálnej výchove. Už vtedy si však spomínam, že som o menštruácii a čo to vlastne je, musela pravdepodobne vedieť, pretože keď sa nás opýtala, kto ju už má, tak pár dievčat zdvihlo ruku. Zdalo sa mi to zvláštne, a začala som sa samej seba pýtať, kedy ju asi dostanem ja a aké to asi bude. Táto malá príhoda je dôležitá na pochopenie ďalších riadkov. Nevedela som o tom zjavne nič, keďže -keď som sa hrala s hračkami- a dala girl prvú menštruáciu, pochopila som veci nesprávne.

Nechcem niekoho obviňovať, čiastočne je to aj moja chyba, ale tam moje informácie skončili. Vždy, keď sa začalo o tom v rodine baviť, mama len cez plece povedala, že to už mám vydiskutované a som s tým oboznámená od štvrtého ročníka. Ale ja vám poviem, že niektoré veci sa učím ešte aj teraz a mnoho stále o ženskom tele neviem. Vedela som, že to znamená vlastne to, že som zdravá, a že ak to budem mať pravidelne, tak budem mať deti. A ja som chcela mať deti.
Až začali moje spolužiačky postupne menštruáciu dostávať, cítila som sa čudne, kde je moja. No až potom, čo ju dostala mladšia sesternica, som si začala namýšľať, že je so mnou niečo zlé a doteraz si pamätám, ako som chcela vidieť menštruáciu. Viem, že je to čudné. Ale asi takto to môj mozog chápal.
Keď som ju už konečne v trinástich dostala, tak som sa rozplakala. Bol to tuším piatok poobede, alebo víkend a boli sme doma. Mama mi povedala, že ona používa tieto vložky a pomohla mi, tiež mi povedala, že ich môžem mať tak dva-tri dni, ale že to uvidíme. Zároveň mi dala maličký kalendárik a napísala tam dátum, povedala mi, že si tento deň musím pamätať, pretože sa ma na to budú pýtať. Odvtedy som si zapisovala do malého kalendárika červené a čierne krížiky, až do minulého roku, kedy som prešla na aplikáciu a poviem vám, bolo to to najlepšie rozhodnutie. Možno preto som sa cítila tak pod tlakom: "A kde je moja menštruácia?", pretože vždy keď sme išli do Čilistova, tak sa ma na to pýtali. Každý lekár, ku ktorému som chodila, sa ma na to pýtal a v detstve ich bolo viac ako teraz. Lenže panty liner mi nepomohli, tak sme dali Naturella Normal, lenže ani tie mi nestačili. Kúpili sme Maxi, ale úprimne, ani tie mi nestačili. Nemohla som si poriadne ani sadnúť na posteľ bez toho, aby som niečo nezašpinila a bolo mnoho nocí, čo sme menili plachty. A prosím pekne, skončila som so sedemdňovou menštruáciou, niekoľkými špinavými nohavičkami, plachtami, a s najväčšími možnými vložkami, aké existovali. Mama mi tampóny dávať nechcela, že až keď budem väčšia. Mali ste však vidieť, čo nastalo potom, ako som sa lekárom chválila, že ja ju už mám. Tam zábava skončila.
Mama mi povedala, že sa mi upraví, len je to pre telo nové. No neupravila sa. Raz prišlo po 23. dňoch, raz po 28. dňoch, raz boli sedemdňové, raz boli desaťdňové atď.
Až potom, čo som v lete 2012 nemohla v kúpeľoch absolvovať žiadne vodné procedúry iba dva dni, sme to začali riešiť. Mama ma na tampóny totiž nenaučila a ja som nejavila záujem. Áno, dobre ste prečítali, mala som menštruáciu vyše dvoch týždňov. Presne vtedy som stratila záujem o more, o kúpaliska, o bazény... Pretože som vedela, že sa nemôžem na nič spoľahnúť. Následne mi gynekologička predpísala nejaké hormóny a poslala ma k endokrinologičke, či náhodou nemám problém so štítnou žľazou. Hormóny som dobrala (všeobecne som si myslela, že je to antikoncepcia) a mne sa akosi cyklus upravil. Nelietali mesačne tak dni medzi cyklami. Ale moje emócie, fú.
So štítnou žľazou bolo všetko v poriadku, vzala mi krv a vraj mám aj hormóny v poriadku. Ale potom povedala endokrinologička niečo, čo sa dostalo nielen do maminej, ale aj mojej hlavy a akosi to je tam zafixované doteraz. Kolíše to vraj preto, že som rapídne pribrala a že by ma najradšej poslala do Bardejova. Prišla mi strašne nepríjemná, akurát so mnou bojovalo moje tínedžerske ja. Dali sme avšak prednosť kúpeľom pre moju DMO. Vždy som od nej odchádzala ohučaná, že musím schudnúť. Keďže som k tatikovi nechodila, a tak naozaj som u neho bola až v leto, keď som šla do ADELI, nestýkali sme sa. A Marek to nepotreboval vedieť, tak som si myslela, že ani on. Doteraz mu nehovorím, kedy ju mám, a teda mi liezol na nervy, keď ma volal do bazéna a ja som mu iba odvrkla, že nejdem. Preto, keď som ju mala počas prvého pobytu v ADELI, okrem babky to nikto nevedel. Lenže potom sa mi stala nepríjemná nehoda, a tak už vedel o tom aj môj tím a potom sa mi Janka ospravedlňovala a na druhý deň mi dala ľahšie cviky, pretože deň predtým, áno, dali mi zabrať. Vtedy som rapídne schudla. Boli sme spokojné všetky, ale začali ma trápiť cramps. Tým, že som si váhu držala, som po osemnástke nemusela prejsť k inej endokrinologičke. Zo siedmich dní sa postupne skrátili na päť. A potom som pribrala. Doteraz si spomínam, ako som v treťom ročníku na gymnáziu ležala na lavici a skrúcala sa od bolesti. Vtedy začal môj boj s cramps. Začala som si dávať tabletky od bolesti.
Až minulý rok sa mi podarilo niečo naozaj zaujímavé. Dvojmesačnú pravidelnosť, dva mesiace boli medzi cyklami rovnaké rozdiely. Potom som opäť očakávala, kedy príde. Udržiava sa mi to na troch-štyroch dňoch. Za ten rok zapisovania môžem povedať, že mi tá aplikácia pomohla spoznať svoje telo - po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Pocit, akoby som bola v plienke a zakaždým, keď vstanem zo sedadla, pohľad naň je úplne bežné. Cítim sa neprirodzene, som neustále v pozore a neustále mám úzkosť z toho, že niečo zašpiním. Spozorovala som to, keď si tatik kúpil nový gauč. Ak som mu päťdesiatkrát za deň nepovedala, že si na ten gauč nesadnem, tak ani raz. Začali sa mi zbierať myšlienky: Am I going to die from these cramps? I am not pretty. Všimla som si, že je to tak doteraz. Viem, že to nie je pravda. Som pekná aj vtedy, ale for some reason, naďalej s tým bojujem. Naučila som sa, že ak sa mi objaví nové acne, tak už príde. Pár dní predtým mám cramps, a niekedy fakt nanič. Raz sa mi však už tento rok stalo, že som sa musela pozrieť do aplikácie, či som v ten mesiac už cyklus mala. Tak dobre som sa cítila. Mám celkom pravidelnú, dvoj- až trojdňovú menštruáciu. Cramps, acne mávam pred ňou, viem, že druhý deň je najhorší a tretí je najslabší. Čo ma však najviac zaráža, že môžem normálne žiť? Môžem cvičiť? Ste si istý, že som to ja?

Čo som tým vlastne chcela povedať, je, že prosím nesúďte dievčatá za to, že nepoužívajú takú ochranu akú vy. Nie každý má bezbolestné dni, nie každý o nej ani nevie, nie každý má light bleeding, nie každý má čistú plachtu, keď sa zobudí. Som konečne rada, že môžem v posledný deň prejsť na Naturella Normal a nie Night, a nie žeby som prešla na tampón alebo menstrual cup.
 
Dária.