PIESNE, KTORÉ SOM PRESTALA POČÚVAŤ
Ahojte,
konečne som si našla čas na napísanie príspevku. Posledné týždne som mala dosť nabité, a zároveň naozaj neviem, čo by som chcela pridávať. Ak by sme vzali do úvahy slovo lifestyle, tento blog bol vždy skôr o life než o style. Keďže sme opäť zavretí doma, neviem, čo by som vám o mojom živote tak mohla napísať. Možno by ste mi mohli pomôcť do komentárov.
Všetci máme piesne, ktoré boli našou súčasťou a postupom času, tým, že sme si našli nové, sme ich prestali počúvať. Ale máme všetci piesne, ktoré sme si zakázali počúvať z nejakého dôvodu? Dnes vám ich predstavím aj s dôvodmi, prečo je to tak.
David Dunn - Yellow Balloons
Lauv - I Like Me Better
Minulý rok v lete som ju počúvala vkuse, ako aj celý jeho album. Páči sa mi melódia, ktorá je tvorená jeho vlastným hlasom. A hoci textom vám nemá ako ublížiť, predsa som si ju zakázala počúvať. Počúvala som ju totiž v čase, keď mi bolo psychicky veľmi zle a sama som si to nazvala, že som upadla do depresie. Teraz, keď už mám tetániu, tak môžem povedať, že v tom období bola na maximálnom leveli. Uvidela som totiž, že keď som ju prestala počúvať, tak mi bolo lepšie. Pustila som si ju na skúšku o rok neskôr a čuduj sa svete, je to len pieseň, nemôže ma ovládať. Aj tak nepokúšam hada bosou nohou.
Marshmello ft. Bastille - Happier
Dva dni. Tuším to boli len dva dni, čo som ju počúvala vždy, keď som išla spať a vždy, keď som otvorila oči. Text si ma však podmanil a udusil. Pochopila som, že to ona ma skľúčuje, a že aj z nej mi je zle a cítim sa depresívne. Aj ona ma donútila byť do tretej-štvrtej rána hore, následne vstať o ôsmej a takto fungovať niekoľko dní. Po roku som si ju vypočula opäť, no nič mi nespôsobila.
Viem, že hudobné príspevky nie sú celkom v obľube, ale myslím si, že aj cez ne rozprávam svoj príbeh.
Ako sa máte?
Dária.
Komentáre
Zverejnenie komentára