FIKCIA PODĽA LEKÁRSKEHO SERIÁLU: ZÁSTAVA - KAPITOLA SEDEMNÁSTA: NELÉČÍM SE

 

Markéta bola po operácii a dnes alebo zajtra by ju mali pustiť domov. Mery, ako jej mama, šla k nej hneď z rána, všetky tašky už mala nachystané v aute, ale to nechala ešte na hotelovom parkovisku. Rozhodne mala v Prahe čo vybavovať. Zaklopala Markéte na dvere a vošla dnu.
Ma: "Čau, to si ty?"
M: "Skáčeš radostí. Netěšíš se domu?"
Ma: "Těším, jenom jsem si myslela, že jde David."
M: "On tady ještě nebyl?"
Maky iba pokrútila hlavou.
Kid prišiel domov a potichu sa snažil zavrieť dvere. To sa mu síce podarilo, ale potom zakopol o pohodenú Davidovu bundu.
K: "K čertu!"
D: "Mmm" David sa otáčal na druhú stranu v posteli.
Kid napúšťal do pohára vodu z kohútika a snažil sa ju položiť na malý stolík, ktorý bol vedľa Davida. David si však všimol zmenu tieňa, keďže bol teraz citlivý na svetlo. Otočil sa a pootvoril oči. Poznal ten tmavý povlak z vonkajšej strany jeho videnia veľmi dobre, ale i tak si všimol nízku postavu a Kidova šiltovka mu pomohla identifikovať, o koho ide.
D: "Co... ty si ušel od mámy?" Snažil sa otvoriť oči najviac ako len vedel, ale pre istotu si rukou spôsobil prítmie, ak by mu chceli nejaké lúče slnka brániť v depresi.
K: "Nebral si to, tak jsem pochopil, že máme problém."
Davidovi klesla ruka až na pery, a pohyby, ktoré Kid vykonával, vnímal veľmi spomalene. Prikývol.
K: "Potřebuješ něco? Dal jsem ti tam vodu." Ukazoval prstom na stolík.
David sa pozrel tým smerom, ale videl len obrys priesvitnej tekutiny, nenatiahol sa za ňou. Padol spět na polštář a pretiahol si na hlavu svoju perinu.
Kid prechádzal k židli, keď vravel: "Budu tady, kdyby si něco potřeboval."
D: "Ne, ne, ne. Jdi... k... má... mámě." vravel veľmi zťažka.
K: "Ne."
David sa usalašil vo svojom peliešku a chrbtom ku Kidovi, sa snažil zaspať.
Mery sedela vedľa Markéty, keď do izby vošiel ten samý doktor, ktorý vždy zastupuje Davida, keď nebol prítomný.
Dok: "Tak slečno Tomášková, všechny výsledky vypadají v pořádku. Teď čekáme jenom na pána primáře, aby tě propustil."
Mery bola zvedavá, kde sa David nachádza.
M: "Pán primář je na operaci? Tak tu malú chvilku už počkáme, viď?" obrátila sa potom na Markétu a mrkla na ňu.
Dok: "Ne, bohužel, primář dnes nemá službu, je doma. Takže si tady Markéta ještě chvilku poleží."
Mery to zaskočilo, David jej predsa včera nič také nevravel. "Aha." prehlásila a chytila Markétu za ruku. Keď doktor odišiel, vyšla z izby aj Mery a snažila sa mu zavolať. Hoci to zvonilo, hovor neprijal. Prechádzala sa s mobilom v ruke, čakajúc, či jej hovor zdvihne alebo zavolá spět.
Kid si chcel vziať niečo z chladničky. Keď šiel okolo Davidovej nohy, David sa vtom momente posadil a chytil ho za lakeť. Kid podskočil.
K: Ty krávo, já se lekl."
D: "Měl by si... jít." pretrel si oči a snažil sa o to, aby sa mu netriasli pery pri každom slove, ktoré z pusy vysloví.
K: "V pohodě, tati. Řekl jsem mámě, že jdu ven."
David prehltol nasucho. "Zase si lhal?" David na chvíľu zbystrel.
K: "Ne tati, já jsem přece byl ven, kým jsem nepřišel sem."
David nemal náladu poučovať svojho syna o výchove alebo o morálke, sám by niekedy potreboval prefackať. Vrátil sa spět k spánku. Teda to aspoň plánoval, ale ako prudko ľahol spět, trafil svojou rukou pohár s vodou.
"To ne!" Kid skríknul, čo David v týchto dňoch neznášal zo všetkého najviac. Hneď po svetle... a po živote...
Jeho nekoordinované pohyby spôsobili, že sa pohár vyvrátil, vylial a rozbil... Kiď to ihneď chcel utrieť látkovou utierkou, ktorú našiel pohodenú v dreze, ale David ho odháňal roztvorenými rukami. Dlaňami šahal po priestore. "Nech to." šepol mu.
K: "Já to jenom poutírám, aby jsem se já nebo ty nesklouznul k zemi. Dost co jsou tady tví věci po zemi."
David ho teda nechal a nenamietal, keď však išiel chytiť odštiepnutý kúsok z pohára, zastavil ho. Ukázal mu pozor, a išiel ho chytiť, ale iba zasyčal. "Do hajzlu." nedokázal vynaložiť ani nepríjemný tón, ktorý by sa k nepríjemnému pocitu hodil. Povedal to potichu, akoby ho to ani neštípalo. Porezal sa a otvorená rana začala krvácať.
K: "Tati!" Ukázal na jeho krvácajúci ukazovák.
David zdvihol svoj prst bližšie k tvári, aby na to lepšie videl. "Podej mi lekárničku." Ukazoval mu druhou rukou na miesto, kde ju nájde. Kid sa však pozrel na výšku, v ktorej sa nachádzala.
K: "Nedotáhnu tam. Zajdu pro pomoc!" Vstal z polohy na kolenách a utekal k východu.
"Kide!" snažil sa vynaložiť všetku silu do jeho zvolania, ale aj tak to bol len slabý hlások.
Postavil sa na nohy na prvý pokus, oprel sa o stoličku a pomaly sa dostal ku skrinke s lekárničkou. Vzal si ju k sebe do postele a tam si leukoplastom zalepil krvácajúce miesto. Následne sa otočil proti svetlu so zatvorenými očami a pokračoval vo svojich pochmúrnych myšlienkach.
Kid bežal a zastavil sa až pred dverami, cez ktoré sa nevedel bez prístupovej karty alebo cez niekoho, kto šiel okolo, dostať. Mery šla na záchod, keď začula neoblomné búchanie na niečo sklenené. Otočila sa spět na Markétinu izbu, ale tam bola len ona, takže tá to byť nemohla. Kid nepovoľoval. Pozrela sa nakoniec tým smerom a uvidela, ako Kid búcha na dvere oboma päsťami. Šla k nim a otvorila mu.
K: "Ty vole, to ti trvalo." Zhlboka vydychoval a plytko dýchal.
M: "Kide, dýchej normálně, nebo si spůsobíš hyperventilaci. Nádech nosem, výdech pusou." Chytila ho za záda a ukazovala mu správne dýchanie.
K: "Na to teď není čas, táta..."
M: "Co je tátovi?" zhrozila sa.
K: "On... má problém. Oba máme problém. Pojď."
Chytil ju za ruku a ťahal ju preč z chodby presne tak, ako ju pred pár dňami David ťahal na sál.
K: "Prosím, řekni mi, že si tady autem." Zhlboka vydýchol.
M: "Nejsem, od hotelu jsem jela pěšky."
Kid prevrátil očami. "Tak poběž." Znova sa pustil do behu a Mery zrýchlila svoju chôdzu.
Kid vedel, že je odomknuté, pretože dvere iba zabuchol. Preto hneď chytil kľučku a otvoril dvere. "Tá..." David ležal v posteli, na hlave mal svoju perinu a pravá ruka mu trčala von. Mery videla jeho byt po prvýkrát, na zemi mal pohodenú čiernu bundu, oranžová lekárnička bola otvorená a isté prípravky pohodené mimo nej. Kid už Mery povedal, že David bude zlý, zúrivý, vzteklý. Jednoducho nepríjemný.
Mery pomaly pristúpila k Davidovi a jemne, potichu šepla: "Daví... ukážeš mi ten prst?"
David počul veľmi známy hlas, ale myslel si, že už sa nejako zasníval a možno, konečne, nájde pokoj, raj na zemi. Napriek tomu automaticky vystrel svoj ukazovák, kým ostatné prsty nechal uvoľnené. Hlavu však nechal pod perinou. Mery nenamietala, a tak sa mu pozrela na nešikovne zalepený prst, nanešťastie mu už leukoplast presakoval krvou.
K: "Bude v pořádku? Já nevěděl, že vstane a ošetří si to sám. Tati, mohl si mi říct, že se nemusím hnat cez celý město. Během."
Na jeho hlas bol však David už navyknutý, nie je to po prvýkrát, čo sa Kid oňho stará, aj keď ho vždy jeho depresívnych stavov snažil ušetriť a poslal ho ku Karin. Kid sa naopak snažil byť vtedy pri Davidovi, chcel mu pomôcť.
Tieto stavy párkrát zažil, ale hneď ako mu na to prišli, začali ho dopovať práškami, a tak jeho depresívne fázy pominuli.
Nepočúval obsah jeho výpovede, ale predsa sa rozhodol vykuknúť spoza jeho prikrývky. Keď však uvidel vedľa seba čupieť Mery, párkrát zažmurkal, aby sa mu vrátilo normálne videnie, namiesto tmavého povlaku. "Mery?" prečistil si hrdlo slinou a ruky si položil na podložku. Snažil sa oprieť o vankúš, ale ten mu skĺzol na bok. Mery mu ho napravila, aby sa mohol oň oprieť.
D: "Proč?" zašeptal s pritom sa pozrel na Kida.
K: "Měl jsem o tebe strach, pořezal si se. Nepamatuješ si toho?"
David prikývol a pozrel sa na prst.
M: "Ukáž." Vzala mu ruku, jemne sa ho dotkla za malíček a už s prichystanou dezinfekciou, mu išla odlepiť leukoplast.
D: "Nech toho! Je to můj palec." a stiahol svoju ruku. Kid rýchlo menil pohľady medzi Mery a svojím otcom.
M: "Ne, pane doktore. To je prst, ukazovák přesně." vzala mu pomaly opět jeho ruku a David sa po prvýkrát pozrel Mery do očí.
David vedel, ako vyzerajú jeho oči, keď mu je takto zle, ale teraz akoby mu Mery ukazovala zrkadlo. Videl jej sklenené oči, videl, že jej je ľúto, ako ho videla. A to neznášal tiež. Hneď po živote, po svetle a po hluku.
Pozrel sa na Kida a prehovoril: "Co - prehltol - jsem ti říkal o lidech?" Kid si prestúpil z nohy na nohu.
K: "Že je nenávidíš."
D: "A ještě? Když... je mi takhle?" pozrel sa na Mery, ako mu práve prelepuje leukoplast.
K: "Že sem nemám nikoho cizího pouštět. Ale tati, Mery není cizí, když ste spolu spaly."
David sa pozrel dohora, prevrátili sa mu zreničky a vrátil sa mu spět ako-tak čistý pohľad. Mery se usmála a David sa na ňu pozrel.  
M: "Proč si mi neřekl, že trpíš bipolárkou?" Boli to jej prvé slová, ktoré prinášali do tejto atmosféry niečo nové. David ťažko prehltol a opět venoval Kidovi pohľad.
K: "Já... musel jsem ji to říct. Ptala se."
David odvrátil hlavu od Mery a kým Kid stál oproti dverám, Mery čupela pri ňom. Intuitívne potom, ako ako mu ošetrila porezaný prst, mu ho políbila. Ako to robia mamy a staré mamy, aby sa to rýchlejšie zahojilo. David však nevnímal a sledoval jeden konkrétno-nekonkrétny bod na zdi oproti nemu. Mery sa mu pokúsila porezanú ruku opatrne položiť na prikrývku, ale David ju hneď stiahol pod ňu a chcel sa otočiť na bok. Predtým ešte, ako chcel svoju hlavu a svoje myšlienky skryť do tmy, prehovoril na Kida, aby šiel k mame. Kid prikývol, čo však videla len Mery, ktorá mu venovala úsmev. Otočil sa na mieste a zavrel za sebou dvere.
Mery sa pozerala na zničeného Davida. Stratil sa pod prikrývkou, pod ňou čosi zamrmlal, ale Mery mu nemala šancu rozumieť.
M: "Nerozumím ti, Davide." Položila mu ruku na záda, teda skôr na prikrývku, kde si myslela, že sa nachádzajú.
David trošku vykukol a zopakoval: "Jdi i ty. Já potřebuju spát."
Keď šlo o Mery, snažil sa potlačiť všetky svoje problémy, a tento nebol výnimkou. Ak vedel vymenovať to, čo nenávidel, vedel aj to, čo miloval. Skôr koho miloval - bola to práve Mery, ktorá mu nepatrne vošla do života a aj keď po žiadnej žene doteraz netúžil, ona jeho túžbu obnovila. Túžil po živote s ňou, a aj keď o živote mal teraz len tie najhoršie myšlienky, Mery doň vnášala svetlo, ktoré mu pripomínalo, aby to nevzdal.
M: "Půjdu, ale teprve ti odložím nějakí věci." vstala na nohy, ale David jej už neodpovedal.
Mery vzala lekárničku zo zeme a postrkala tam všetky obväzy, čtverce a iné veci k prvej pomoci, ktoré boli pohodené vedľa. Potom lekárničku zavrela a položila ju na stôl. Črepy z pohára dala do koša. Zavrela sa do Davidovej kúpeľne, aby zavolala Markéte. Všetko bolo u nej v poriadku, a vraj jej dokonca Kid písal, že za ňou cez návštevné hodiny dorazí. Mery len dúfala, že jej nevykecá, kde sa práve nachádza.
M: "A táta ti nevolal?"
Ma: "Ne, jenom psal před nekolika dny, že bude ještě na misi."
Mery bolo ľúto, že Markéta musí zostať o pár dní dlhšie v nemocnici len preto, že David má svoju ataku. Keď spolu dovolali, šla spět k Davidovi, ten bol obrátený na druhej strane, ale stále ponorený do tmy. Mery k nemu pristúpila bližšie a sadla si na zem, nohy si prekrížila a dala si jednu pod druhú. Rukou sa prebojovala až k Davidovým vlasom a pomaly mu ich masírovala. Prehrabla mu vlasy prstami, a on sa snažil posadiť.
D: "Jdi do nemocnice - prehltol - nebo na hotel. Někam prostě. Nepotřebuješ mě takhle vidět. Je to děsný." Pozrel jej do očí a Mery si všimla, že sa mu na tvári objavuje úsmev. No možno... ho na jeho tvári len chcela vidieť, a tak ho tam uvidela.
M: "Tak myslím si, že oba sme už viděli děsnejší věci na sále." Usmála se.
David prikývol. "Nepotřebuji tvoji lítost. Neberu léky, ale ne proto, aby ste mě litovaly." Pokrútil hlavou.
M: "Já vím." povedala to najviac presvedčivo, ako len vedela.
Mery bola zdravotníčka, takže vedela, čo znamená pre človeka, keď má bipolární afektívní poruchu. To, že sa nelieči, pochopila hneď, ako ho uvidela, teraz jej to len potvrdil. A lítost bolo to posledné, na čo myslela. Keď sa už pred ňou neskrýval a rozhovoril sa, snažila sa o nezáväzný rozhovor.
M: "Je to hodně blbý?" tázala se.
Hlavou naznačil váhavosť. "Na skákaní to není, ledaže z mostu. Ale bylo i hůř."
Chytila ho za ruku. "Jak dlouho... kým... no..." Chcela povedať, kým bude normálny, ale uvedomila si, že je to nevhodné. Pre Davida je aj toto normálne. Patrí to do jeho života, ako pre niekoho nejaká iná choroba. Pozná len tento svet.       
D: "Pár dnů, maximálně týden, ak se ptáš na tohle." Odvrátil od nej zrak.
M: "Jo... takže... týden nebudeš k dispozici." Pre Mery to znamenalo, že Markéta bude v nemocnici dovtedy, kým sa David nedá dokupy.
David v tom momente spozornel a doteraz ruku, ktorú mal na obličeji, stiahol dolu. "Markéta!" Hoci jeho zvolanie bolo tiché a chrapľavé, Dary vedeli, čo tým chcel povedať.
M: "Jo, tak nějak to vydrží, viď?"
David sa však už pozeral po svojom mobile. "Mobil, kde je? Kde je?" Pozeral sa na stolík, ale tam nebol.
"Tady" Mery sa postavila a z kuchynskej linky mu podala jeho mobil. "Ale nechceš radši spát?" tázala se pak.
"Nejde mi, potřebuju jenom tmu a klid." Pozeral sa už na svoj mobil a zavolal do nemocnice. Spýtal sa, aké boli Markétine výsledky, čo Mery prekvapilo, pretože to mu mohla povedať i ona. Následne lekára poprosil, aby ju sledoval a zajtra vzal krv na kardiomarkery.
Mery priznala, že keby o jeho depresi nevedela, tak by si to snáď ani nevšimla. Pak David podal Mery mobil a dala ho spět na linku. Vrátila sa do polohy, v akej bola predtým.
"Jdi za ní, určitě je sama, já to zvládnu." Tam je! Definitívne Mery zahliadla jeho úsmev, bol len taký malinký, jeden pozdvinutý kútik, ale videla ho.
"Tam by jela zbytečne, šel tam Kid." Usmála se, a prešla mu prstom po predlaktí.
"Jo, tenhle. S ním si to ještě vybavím..." otočil od nej hlavu.
"Daví... co si si myslel? Já tě nesoudím, je to tvoje rozhodnutí... Ale nebylo by lepší, kdyby si bral léky?" Mery zaujímalo všetko, čo sa týka Davida.
"Ne." Zavrel oči.
"Stejně mi přijde divný, že Kid... skrátka mi přišel zdráv... Teda až na to srdce, samozřejmě." Jemne mu masírovala záda, keď si ruku pretočil spolu s telom, a jediné čo videla, bol jeho obrys zozadu.
Jeho husté vlasy, hoci v izbe bolo prítmie, jeho telo poznala veľmi dobre.
D: "Kid ji nemá." ruku si zdvihol tak, aby mal pusu volnou.
Oči mal privreté a ešte si robil tmu rukou. Chcel spať, samozrejme, že chcel spať čo najviac, aby bol opět v manické fázi, ale nešlo mu. Zavreté oči skrátka spánok neprijali.
Mery sa zatvárila prekvapene. Ako to myslí, že Kid bipolární poruchu nemá?

Koniec 17. časti.

Dária.