2021 PODĽA MŇA
Ahojte,
Začiatok roka 2021 sa niesol na západe Slovenska, takže som ho strávila len s tatikom a babkou (a bratom), keďže mama bola v práci, ale hneď o pár dní sme sa vrátili domov. Nielen preto, aby som mohla pokračovať v mojom pomalom tempe písania bakalárky, ale aj, aby som mohla pokračovať v Bible study. Zimné skúškové obdobie som zvládla troma skúškami v dištančnej podobe. Semester pokračoval tiež online s vedomím, že mám poslednú šancu, aby som mohla získať titul. Tiež nám nebolo všetko jedno, keď sa nám rozhodli zrušiť katedru aplikovanej etiky, vyhodiť pár kvalitných, milých vyučujúcich a začať úplne s niekým novým. Našťastie s našim jedným predmetom sa nám ušla zostávajúca doktorka, a tak jedine čoho sme sa mohli obávať bolo, ako nás budú skúšať na štátniciach pre nás neznámi ľudia. Nebudem vám klamať, horšiu školiteľku, ktorá odpisuje raz týždenne, som si nemohla vybrať. Najmä, keď vám uprostred písania oznámi praktickú časť, na ktorej ste neboli dohodnutí. A teda ak tvrdíte, že sa niečo nedá naučiť, tak klamete.
Po dopísaní bakalárky a bolestivom, ale úspešnom vložení do školského systému som sa potrebovala premostiť jedným konkrétnym predmetom zo slovenčiny. Čo však nie je novinkou, že si vždy nájdem nejakú obeť, zväčša seriálovú, pretože filmová či hudobná by nedávala zmysel, priamo pred skúškovým obdobím, spôsobilo to, že som neurobila štátnu skúšku zo slovenského jazyka a literatúry v riadnom termíne. A nebolo mi to ľúto, akurát, že som už z univerzity chcela odísť. Tak som sa preseriálovala až do opravného termínu, vytiahla si otázku z predmetu, ktorý ma už raz z tej univerzity vykopol a úspešne odštátnicovala.
Medzitým som sa stala tetou z druhého kolena, teda ak sme to dobre počítali a pomenovali. Som teta a na tom sa nič nemení. Naučila sa kŕmiť, kočíkovať, držať a prebaľovať. Okrem toho som pochopila ako veľmi mi záleží na maminom partnerovi a po každom náznaku ich hádky, som plakala. Aspoň viem, že ma moja tetánia emočne nevypla.
Cez leto som objavila, že moja tetánia naberá na sile a s vyššou teplotou je to horšie. Najlepšia obrana je stále plač. Nielen cez leto, ale aj po ňom som sa neskutočne bála, kedy sa mi objavia príznaky, ktoré lieky s takou účinnosťou potláčajú. Cítila som vtedy nepokoj. Október je výborný pre začiatok bolesti hlavy, vždy večer, niekedy na lieky proti bolesti, inak snažiac sa ignorovať stres. Najväčší úspech považujem môj kvalitný spánok, že sa mi ráno nechce vstávať z postele. Za to sa niekedy nenávidím, ale potom si spomeniem na môj minulý rok plný budiacich sa nocí, s nočnými morami a vstávaním ešte pred východom slnka, a mlčím.
Nastúpila som na magisterské štúdium na inej univerzite v inom meste, kde sa mi zrazu opakujú predmety z bakalárskeho štúdia. Začínam spoznávať, aké to je, keď nemáte v skupine ani jedinú osôbku, ktorá by bola na tom aspoň trošku inteligentne na mojej úrovni, nemáte sa na koho obrátiť ak niečo potrebujete. Vyučujúci a ich správanie je však minimálne o dve úrovne vyššie ako na predošlej univerzite a konečne začnem mať pocit, že sa bavím s človekom, a nie s neochotným a nezainteresovaným s titulom. Spoznávam výborné hodnotenia, ktoré som predtým nepoznala.
Tetánia spôsobila, že sa bojím si zapnúť akýkoľvek film z vlastnej vôle. Pretože sa bojím, že na ňom zaspím a pozerať film po pätnástich minútach mi nepríde vhodné. Moja pozornosť sa skrátka niekam vytratí, pri zaspatí by zase šlo o to, že by som nevedela, kde som skončila. A takto sa stalo, že aj filmy, ktoré mám uložené a zapísané, že si ich chcem pozrieť, pretože ma zaujal popis, alebo človek, ktorý tam hrá, si skrátka nezapnem.
S knihami je to trošku podobne, pretože poslednú knihu, ktorú som čítala podľa vlastného výberu je tá, pri ktorej som si po pár stranách dávala dvojhodinového šlofíka. Okrem toho, kvantum diel čitateľského minima spôsobili, že sa bojím čokoľvek podľa vlastného výberu čítať. Obávam sa, že modrá obloha nebude pre mňa už iba modrou oblohou, začnem tam hľadať prvky nejakého obdobia. Z opačnej strany som čítala, čítala a neprestala. Seriál, a možno práve preto ma stále drží, mi priniesol komunitu. S ňou sa môžem podeliť o moje nápady na alternatívy deja, vypísať sa zo smútku, vytvoriť si vlastnú fanfikciu. A práve takéto jednoduché príbehy tvorené mladými dievčatami z Česka a zo Slovenska patrili do môjho záujmu čítania.
Hudba sa u mňa stabilizovala z minulého roku. Dokonca do takej miery, že som porušila pôst, hneď ako začal. Samozrejme, že som počúvala aj iného interpreta, ale už to bolo zväčša od tých, čo poznám a ich nové pesničky. Kresťanskú hudbu neopúšťam, stále sa snažím v nej hľadať jednotlivé verše z Biblie. Ale nie sú na programe dňa. Počúvam radšej o mentálnom, možno niekedy až emočnom, zdraví. A keďže som začala pozerať youtube reaction videá na dennej báze (popravde už nepozerám žiadneho Youtubera), snažím sa robiť vlastnú analýzu, reakciu piesní. Instagramom sa snažím nahradiť tvorbu videí na YouTube.
V kostole som bola sotva niekoľkokrát a počet ukážem na prstoch ľavej ruky. Tak ako sa mi minulý rok zblížil vzťah s Bohom, teraz som pri Ňom zostala skôr na teoretickej rovine.
Po dopísaní bakalárky a bolestivom, ale úspešnom vložení do školského systému som sa potrebovala premostiť jedným konkrétnym predmetom zo slovenčiny. Čo však nie je novinkou, že si vždy nájdem nejakú obeť, zväčša seriálovú, pretože filmová či hudobná by nedávala zmysel, priamo pred skúškovým obdobím, spôsobilo to, že som neurobila štátnu skúšku zo slovenského jazyka a literatúry v riadnom termíne. A nebolo mi to ľúto, akurát, že som už z univerzity chcela odísť. Tak som sa preseriálovala až do opravného termínu, vytiahla si otázku z predmetu, ktorý ma už raz z tej univerzity vykopol a úspešne odštátnicovala.
Medzitým som sa stala tetou z druhého kolena, teda ak sme to dobre počítali a pomenovali. Som teta a na tom sa nič nemení. Naučila sa kŕmiť, kočíkovať, držať a prebaľovať. Okrem toho som pochopila ako veľmi mi záleží na maminom partnerovi a po každom náznaku ich hádky, som plakala. Aspoň viem, že ma moja tetánia emočne nevypla.
Cez leto som objavila, že moja tetánia naberá na sile a s vyššou teplotou je to horšie. Najlepšia obrana je stále plač. Nielen cez leto, ale aj po ňom som sa neskutočne bála, kedy sa mi objavia príznaky, ktoré lieky s takou účinnosťou potláčajú. Cítila som vtedy nepokoj. Október je výborný pre začiatok bolesti hlavy, vždy večer, niekedy na lieky proti bolesti, inak snažiac sa ignorovať stres. Najväčší úspech považujem môj kvalitný spánok, že sa mi ráno nechce vstávať z postele. Za to sa niekedy nenávidím, ale potom si spomeniem na môj minulý rok plný budiacich sa nocí, s nočnými morami a vstávaním ešte pred východom slnka, a mlčím.
Nastúpila som na magisterské štúdium na inej univerzite v inom meste, kde sa mi zrazu opakujú predmety z bakalárskeho štúdia. Začínam spoznávať, aké to je, keď nemáte v skupine ani jedinú osôbku, ktorá by bola na tom aspoň trošku inteligentne na mojej úrovni, nemáte sa na koho obrátiť ak niečo potrebujete. Vyučujúci a ich správanie je však minimálne o dve úrovne vyššie ako na predošlej univerzite a konečne začnem mať pocit, že sa bavím s človekom, a nie s neochotným a nezainteresovaným s titulom. Spoznávam výborné hodnotenia, ktoré som predtým nepoznala.
Tetánia spôsobila, že sa bojím si zapnúť akýkoľvek film z vlastnej vôle. Pretože sa bojím, že na ňom zaspím a pozerať film po pätnástich minútach mi nepríde vhodné. Moja pozornosť sa skrátka niekam vytratí, pri zaspatí by zase šlo o to, že by som nevedela, kde som skončila. A takto sa stalo, že aj filmy, ktoré mám uložené a zapísané, že si ich chcem pozrieť, pretože ma zaujal popis, alebo človek, ktorý tam hrá, si skrátka nezapnem.
S knihami je to trošku podobne, pretože poslednú knihu, ktorú som čítala podľa vlastného výberu je tá, pri ktorej som si po pár stranách dávala dvojhodinového šlofíka. Okrem toho, kvantum diel čitateľského minima spôsobili, že sa bojím čokoľvek podľa vlastného výberu čítať. Obávam sa, že modrá obloha nebude pre mňa už iba modrou oblohou, začnem tam hľadať prvky nejakého obdobia. Z opačnej strany som čítala, čítala a neprestala. Seriál, a možno práve preto ma stále drží, mi priniesol komunitu. S ňou sa môžem podeliť o moje nápady na alternatívy deja, vypísať sa zo smútku, vytvoriť si vlastnú fanfikciu. A práve takéto jednoduché príbehy tvorené mladými dievčatami z Česka a zo Slovenska patrili do môjho záujmu čítania.
Hudba sa u mňa stabilizovala z minulého roku. Dokonca do takej miery, že som porušila pôst, hneď ako začal. Samozrejme, že som počúvala aj iného interpreta, ale už to bolo zväčša od tých, čo poznám a ich nové pesničky. Kresťanskú hudbu neopúšťam, stále sa snažím v nej hľadať jednotlivé verše z Biblie. Ale nie sú na programe dňa. Počúvam radšej o mentálnom, možno niekedy až emočnom, zdraví. A keďže som začala pozerať youtube reaction videá na dennej báze (popravde už nepozerám žiadneho Youtubera), snažím sa robiť vlastnú analýzu, reakciu piesní. Instagramom sa snažím nahradiť tvorbu videí na YouTube.
V kostole som bola sotva niekoľkokrát a počet ukážem na prstoch ľavej ruky. Tak ako sa mi minulý rok zblížil vzťah s Bohom, teraz som pri Ňom zostala skôr na teoretickej rovine.
FILMY
SERIÁLY
9-1-1: Lone Star
Červené pásky | adap. Polseres vermelles | TV Markíza
Slovania | TV JOJ
Modrý kód | TV Prima
Sestřičky | TV Prima
Pokémon Evolutions
KNIHY
Biblické čítanie
SZ:
Kniha Tobiáš
Kniha Judita
Dária.
Komentáre
Zverejnenie komentára