O TOM, AKO SOM SI MYSLELA, ŽE MA VYHODIA HNEĎ NA ZAČIATKU LETNÉHO SEMESTRA

 Ahojte,

rada by som napísala, že najväčším problémom, prečo sem nepíšem, je čas. A do väčšej miery, od začiatku tohto semestra, to je aj pravda. Ale druhá pravda je, že naozaj neviem, o čom mám písať. Snažím sa čítať si moje staré príspevky, ale odvtedy sa toho veľmi veľa zmenilo. Potom príde druhá hodina v noci, a mne napadne niečo takéto.

Už od konca minulého semestra a ako prichádzali Vianoce (na poslednej hodine som sa dozvedela, že je to prebraté slovo z nemčiny nepodareným kalkom) som sa začala, ako inak, cítiť nie dobre. V mojej hlave. Proste som sa cítila asi vyčerpaná, nechcelo sa mi robiť ani seminárky, ktoré som potrebovala odovzdať pred skúškou. A tak som sa pokúšala niečo vytvoriť v posledné možné dni. Nezvládala som to. A keď sa konečne celé skúškové obdobie skončilo úspešne, myslela som si, že mám ešte týždeň na výdych a dať sa dokopy. Lenže ja som ho nemala. A tak som vyčerpaná a neprítomná duchom začala letný semester.

Chcelo sa mi spať, každá aktivita ma vyčerpala. A keď na chvíľu oddych prevážil prácu, boli z toho len problémy, a hádky. A vybité poistky. A do toho prišiel covid. Poviem vám, že strach od toho, že neviete, čo vám je, je väčší. Z každej hodiny som myslela, že ma vyhodia, pretože som bola v hlave kdesi inde. Povinnosti, ktoré som si mala splniť, som neurobila dobre. Mať štyri literatúry  v jednom semestri je enormne veľa.

A keďže mi už zase začína byť zle, tak to ukončím.

Dária.