JURAJ LOJ, JURAJ LOJ, JURAJ LOJ

Keď bežali posledné epizódy prvej série seriálu Horúca krv a ja som bola ochotná sledovať aj TV Markíza a nielen TV JOJ, chodili už reklamy typu: Časom všetko dozrie a neskôr aj prvé uputávky k seriálu Búrlivé víno. To, že sú to už dva roky, je neuveriteľné. Moja mama, babka a môj brat naozaj neriešili aká televízia je zapnutá. Preto, keď som náhodou prechádzala cez obývačku (zvyčajne sa zdržujem v izbe), zazrela som tú reklamu. A zase a zase. Upútalo ma to, že v seriáli Búrlivé víno hrali a hrajú pre mňa prevažne neznámi herci. Pamätám si, že to bola reklama "Zakázaná láska" : Dve rodiny. Jedna vášeň. Zazrela som ho, keď sa pozeral na Nelu Pociskovú. Volám sa Martin Rozner. V tom prípade by som s Vami nemala prehovoriť už ani slovo. Môže spojiť len Zakázaná láska. S týmto človekom ťa už nechcem vidieť. A vieš, že mi to pripomína jeden slávny príbeh? Ktorý? Rómeo a Júlia.

Zazrela som úplne neznámeho herca, ktorý ma vyviedol z miery. Nevenovala som tomu pozornosť, ale potom som čakala na tú reklamu. Boli prázdniny, nemala som čo robiť, bolo to čisté polihovanie v posteli s notebookom a sedením/ležaním pred televízorom. Neskôr som vysnorila, že sa volá Juraj Loj a babka mi povedala, že je partner Zuzany Kánocz.
Keď som však pozerala prvú epizódu, zamával so mnou. Zapáčil sa mi seriál, sledovala som ho a stále sledujem pravidelne. Páčil sa mi jeho účes. A hoci som si nebola ochotná priznať, že som sa doňho zamilovala, dvadsiaty deviaty január dvetisíc trinásť to zmenil. Na druhý deň, keď som vystupovala z autobusu, keďže som už do deviateho ročníka dochádzala, myslela som naňho a vtom som sa ocitla kolenami v kope snehu a jedna pani povedala: Oj, pomaly. Šmýka sa. Keď som prišla do triedy a sadla si na svoje miesto, zavrela som oči a predstavovala si to, ako mu Nina Dolinská povedala, že sa doňho zaľúbila a aj ich prvú noc. Pocítila som jemné chvenie v bruchu a počas celého dňa som sa nevedela sústrediť na učivo, ale stále som si premietala tie scény. Vtedy som si pripustila, že som sa doňho zamilovala.
                                  

Zažívala som prvé smiechy, radosti, plač. To ako silno ho milujem som si uvedomila až cez leto 2014. Poviete si: "Platonická láska, to poznám." Aj ja som si to doteraz myslela. Lenže cez to leto, keď som musela ísť až za hranice svojich síl, zabudnúť na bolesť, prestať plakať či dokonca prestať sa smiať, pochopila som, že táto láska k nemu je skutočná.

Keď potrebujem urobiť nejaký lepší výkon alebo pozbierať úplne všetku silu čo v sebe mám, v duchu si opakujem jeho meno. Juraj Loj, Juraj Loj, Juraj Loj.
Keď som nechcela, aby ma premohol strach v duchu som si rozprávala Juraj Loj, Juraj Loj, Juraj Loj.
Keď mi bolo do plaču a slzy už som mala na krajíčku, rozprávala som si v duchu Juraj Loj, Juraj Loj, Juraj Loj.
Keď som si spomenula na niečo smiešne a začala som sa smiať, pri čom sa mi to vôbec nehodilo, rozprávala som si v duchu Juraj Loj, Juraj Loj, Juraj Loj.

Napríklad: Bola som v bazéne a keďže sa mu tak povediac vyhýbam, akosi som zabudla plávať. Hrali sme s mamou preteky, kto bude na druhej strane skôr a bez dotknutia sa dna. Vždy som sa dotkla. Ale potom ma napadla motivácia, tá motivácia bola, že som si v duchu rozprávala Juraj Loj kým som neprišla na druhú stranu bazéna. Nielen, že som sa nedotkla dna, ale bola som prvá aj po dvadsiatich otočkách.

Čím som pochopila, že človek musím mať len správnu motiváciu, ja som ju našla a je to Juraj Loj.

Juraj Loj je človek, ktorý ma ešte nikdy nesklamal a nepotopil. Pomohol mi, keď môj život nemal zmysel.

Pochopila som, že ho budem milovať navždy. Pretože si vediem zoznam mojich obľúbených vecí, ktorý vznikol dávno predtým ako Búrlivé víno vôbec začalo. A je tam aj moje obľúbené číslo, nikdy som nemala akési šťastie v ten a ten deň, a tak som si zvolila svoj dátum narodenia: 9,29. Kto by bol povedal, že sa práve do Juraja zamilujem 29. januára 2013, a keďže 29. bude tu až do mojej smrti, ja ho budem milovať až do smrti.

Niekto sa pýtal: "Viete podávať prvú pomoc?" "Viem, tridsaťkrát stlačiť, dvakrát vdýchnuť." - To ma naučil ako Martin Rozner, scenáristi.
"V Divadle Andreja Bagara v Nitre." V hlave si poviem: "Juraj Loj." - pretože tam účinkoval.
"Hral futbalistu v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade."
"Narodil sa 20.februára 1984."
Jeho úsmev, jeho smiech, jeho oči, jeho vlasy, jeho rodina ma robí šťastnou.
Jeho hnev, jeho plač, jeho bolesť ma robí smutnou.
Viem, že jeho najväčším šťastím je Lucas, jeho syn.
Viem, ako veľmi miluje Zuzku.
Každý večer premýšľam čo asi tak robí, ako sa má. Ako sa má Zuzka, či im to ide s Lucasom, či je zdravý.

Naozaj to nie je iba o postave Martina Roznera, pretože tej vymýšľajú linky storyline-sti a dialógy scenáristi. Úžasne to vie zahrať, jeho pohľady strachu, zamilovanosti a vášne k Nine úplne zbožňujem. Ale to sa nevyrovná jeho osobnosti ako Juraj Loj.

Dúfam, že ste dostatočne pochopili ako veľmi ho milujem.

S láskou k Jurajovi Lojovi,

Dária.