TÝŽDEŇ JEDENÁSTY
Dnes je piatok trinásteho, druhý v tomto roku. Nie som nejako zvlášť poverčivá, ale je faktom, že zvyčajne písané písomky v tento deň dopadnú katastrofálne.
Vráťme sa však na začiatok týždňa. Je zvykom, že keď je mama doma, tak chodím do školy aj zo školy autom. Čo znamená aj vstávanie o pol hodinu neskôr. Hneď na biológii sme písali dohodnutú písomku, na ktorú som sa neučila. Pretože vtedy čo som vám spomínala, že som sa chcela prihlásiť z mitózy a meiózy odpovedať sme písali už jednu takú písomku. A opakovať si učivo, ktoré viete je podľa mňa blud. Okej, ale nepohlavné rozmnožovanie živočíchov som si mohla pozrieť, pretože som nechala otázku prázdnu. Druhá bola nemčina, mali sme dostať známky z testov a písomiek zo slovíčok. Spomínala som vám v minulom denníku, že som slovíčka skopala najviac ako sa dalo. Hneď na začiatku mi však dala test, že si mám doplniť jednu úlohu, pretože som namiesto odpovedz voľne prečítala prelož voľne. Tak som rýchlo písala odpovede s čím som sa bála, že spravím sprostú chybu a pokazím si to. Nakoniec mi to opravila a mám jednotku. To je tá lepšia správa. No a hádajte čo má Dária, milovníčka nemeckého jazyka, zo slovíčok? Päťku. Vážne. Viem, nie je sa čím chváliť, ale aj päťka je známka. Moja prvá reakcia: Tresla som si hlavu o lavicu. Druhá reakcia: Super, moja prvá päťka v tomto školskom roku, moja prvá päťka z nemčiny odkedy sa ju učím. Moja tretia reakcia: "Aj majster tesár sa raz utne." A ak by nebolo tohto príslovia, zrejme by som sa tam rozplakala. Čo to znamená? Stále som mala všetko na háku. Pretože ak by som bola tá Dária čo predtým, plačem, na hodine, na mieste. Keď som to vravela mame, smiala som sa. Ešte na tej hodine sme sa dohodli, že si napíšeme opravnú s tým, že tamtú vymaže a zapíše tú lepšiu. Tu sa vo mne posunulo svedomie, úplne od základov. Som späť, tá Dária, ktorá podáva zo seba ten najlepší výkon.
Z biológie ešte nemá opravené písomky, v pondelok by ich mala doniesť. Samozrejme, že píšeme ďalšiu z posledného učiva. Z chémie mám dvojku, a vraj dopadli katastrofálne. Štvrtok sa písala opravná, ale ja som nepísala. Chémiu som mala, mám a budem mať na háku. Tá nová profesorka je správaním ešte horšia, ako tá čo odišla na materskú. Kričí, že máme byť ticho, pri tom v triede nepovedal nikto ani slovo.
V stredu sme mali triednickú, okrem oznámenia, že v utorok máme študentské voľno a v stredu ideme do centra voľného času, sme mali takú anketu o kolektíve. Na chvíľu som sa zľakla, pretože ak by tam bola jasná otázka či sme dobrý kolektív, napísala by som nie. Už po tom všetkom by som nedokázala predstierať niečo iné. Našťastie tam boli otázky typu, kto vie vyriešiť problémy a podobne. Mali sme tam napísať mená, pri vyhýba sa ostatným som najprv dala seba, ale nakoniec som to zaškrtla. No pri kto nezapadá do kolektívu som sa tam už napísala. Rovnako aj pri kto je veľký trémista som napísala seba.
Vanesa sa ma vo štvrtok zastala, ide o to, že si chlapci hádzali papierovú guľu. A keďže sedím v prvej lavici v prostrednom rade, guľa ma mohla kedykoľvek zasiahnuť. Aj zasiahla, do chrbta. Rozmýšľala som aj, či si nepôjdem sadnúť von na lavičku, keďže to bola veľká prestávka. Hneď po zistení, že má dozor tá profesorka, ktorú nenávidím, som zostala v triede. Potom som počula ešte guľu v mojej lavici, Pygo ukazoval malý kúsok. Potom som si sadla trochu dozadu k dievčatám. Vtedy chytila tú guľu Vanesa a nechcela im ju dať. Potom, že ju ide vyhodiť von oknom, povedala: Dárii ste takmer zlomili okuliare. Vtedy som pochopila čo znázorňovalo ten malý kúsok. Keby sa mi niečo stalo len pre tú ich sprostú guľu, nikdy by som im to neodpustila, ani jednému.
Hneď na občianskej ma Pygo obvinil, že mu radím, keď sa ho na to profesor spýtal. On to myslel ako žart, ale mňa to zranilo. Nič som mu nenašepkala a on ma aj tak krivo obvinil.
Z fyziky som dostala ďalšiu jednotku, ja to už nepočítam, koľká to je. A opäť si nezabudla odpustiť poznámku, že mám ísť študovať fyziku,
Dnes ma skúšala z angličtiny, nič som sa neučila, ale s Dominikinou pomocou mám dvojku.
Z nemčiny z opravnej mám jednotku.
Aký ste mali týždeň?
Dária.

Som rada, že sa kvôli tej nemčine až tak netrápiš. Je to síce tvoj najobľúbenejší predmet, ale nemá veľmi veľký zmysel plakať kvôli škole. Vážne. Je to iba známka, na ktorú sa po koncoročnom vysvedčení nikto nebude pozerať :D
OdpovedaťOdstrániťNikdy sa neprestanem cítiť previnilo a zle, ale veľmi ma mrzí, aký ste kolektív. Hlavne keď vidím ten náš.