MOJE DRUHÉ NARODENINY

Ahojte,
naozaj vám nechcem kaziť Mikuláša, ale potrebujem to proste napísať.

Je to rok, čo som sa druhýkrát narodila... ROK, čo som chcela spáchať samovraždu.
Bola sobota a mala byť mojou poslednou. A ja ďakujem Búrlivému vínu, Jurajovi Lojovi a Kristy, že som to nespravila. Pretože som od jedného momentu, presne od tej sekundy, kedy som sa rozhodla, že to nespravím, šťastná.

A každým dňom som šťastnejšia. A budem šťastnejšia. Pretože poznávam samú seba, ako sa mením, rastiem a dospievam. A ďakujem.



Prečo som vlastne klesla na také úbohé rozhodnutie, vziať si život?
Ten týždeň (1.12-5.12) bol v škole naozaj na nič. Dostala som trojku z môjho najobľúbenejšieho predmetu, pre ktorý som dokázala dýchať. Predmet, ktorý som sa, ako jediný poctivo učila a keby som ho nevedela, tak sa ho proste učím aj do polnoci. Bola som schopná preň obetovať čokoľvek, ak by to bolo nutné, tak aj diel Búrlivého vína - nemecký jazyk. Poviete si, veď je to iba trojka a známka. Bola to moja prvá trojka z toho predmetu odkedy sa ho učím a zároveň aj moja najhoršia známka. A pokazila mi priemer, hrozilo, že po nej už nemám šancu na jednotku na výpise známok. Znova si poviete, je to iba výpis. Nemčina je pre mňa dôležitá aj na výpise. Ďalej som schytala štvorku z testu z angličtiny. Poviete si, stáva sa. Hej, lenže po tej štvorke mi hrozila trojka na polroka. Mala som aj v prvom ročníku štvorku z testu, ale bola to moja prvá štvorka v polroku. Do toho mi predčasne končila séria Búrlivého vína. Bezprostredne som milovala Juraja. A tiež, ak si dobre pamätám, moji 'milovaní' spolužiaci mi práve ukazovali, ako ma majú na háku. A ja som cítila nesmiernu úzkosť, cítila som sa sama. Celý týždeň - od tej trojky, som nad tou hnusnou vecou - samovraždou premýšľala a len Kristy dokázala odohnať tie myšlienky. Neskôr aj Juraj. Ak by vás to zaujímalo, mama si nič nevšimla, žiaden smútok, žiaden žiaľ a nevie to doteraz. Na blog.cz mi nešlo pridávať články. Asi posledná rana pod pás bola, keď ma v piatok v škole Voz. na telesnej vytočila. Nemôžem cvičiť, nemohla som cvičiť všetko pre môj zdravotný problém a zakaždým som sa jej to musela pýtať 'Čo robíme? Mám sa prezliecť?' A ona mi ani na tretíkrát neodpovedala. To, že mi robila aj neskôr peklo a zranila ma viac ako sa dalo, tak napíšem k tomu len toľko. Vždy keď je mama doma, tak chodí po mňa autom, aby som nemusela čakať na spoj a bola som skôr doma. Keď sa to Voz. dozvedela, že príde po mňa mama autom, tak sa spýtala 'To príde iba kvôli tebe, aby ťa odviezla? Čo sú to za spôsoby?' a mňa to zasiahlo viac, ako som čakala. Okej, teraz mi stekajú slzy po líci. Keď som to povedala mame, tak povedala, že som jej mala povedať, že išla aj do Tesca. Veď si moja dcéra. O to viac ma to bolí, lebo Voz. bola tá, ktorú som v prvom ročníku mala rada, vďaka nej ma matika začala baviť. To ona je tá profesorka, ktorej som chcela vtedy v telocvični povedať 'Nechaj ma, mami.'. Od toho dňa ju neznášam. Takže dôvody som si našla.

Čo mi pomohlo?
Ak by nebolo Kristy a jej správ na facebooku, že sa nemám opovážiť to urobiť, že ju tu nemôžem nechať a ak by nebolo Juraja, pretože tú lásku, ktorú hral ako Martin k Nine, tak ja to spravím. Vážne, už som si vyberala miesto, chcela som skočiť z mosta. Ešte šiesteho mi pomáhal Deň s Nadáciou Markíza, pretože tam bol Juraj. Ale potom prišlo niečo, niečo, čo ma presvedčilo to nespraviť. Donútila som si pustiť Búrlivé prekvapenie, konkrétne koniec, kde či už herci alebo moderátori nám želali všetko najlepšie do nového roka a ja som ich počúvala. A ich slová ma presvedčili. Pochopila som toto :
Je priam až neuveriteľné ako sa môj pohľad na život zmenil. :) Asi by ste chceli vedieť, čo mi tak vylepšilo náladu. Boli to priania do nového roka v Búrlivom prekvapení. Vtedy, naozaj vtedy sa všetko zlomilo a mne to vyčarilo úsmev na tvári. :) Stále som bola smutná, že sa mi proste tá písomka nepodarila, ale v utorok, keď som počula Búrlivé víno- Happy Xmas <3 sa mi premietol celý život pred očami. Hoci som nechcela plakať, pohľad na spievajúceho Juraja tomu nezabránil. Neboli to však slzy smútku, ale slzy šťastia a... lásky. <3 Je neuveriteľné, že ma práve slovenský najsledovanejší seriál Búrlivé víno drží nad vodou. Je neuveriteľné, čo so mnou robí. Musím sa priznať, že som plakala, keď Tibor umrel, pretože bol jedna z mojich obľúbených postáv, ktorá mi ukázala, že sa človek dokáže zmeniť... pre lásku. <3 Moja láska k Búrlivému vínu je silnejšia ako som ja, silnejšia ako je postavená táto nadstavba, v ktorej bývam. :) No predovšetkým 29.január 2013 zmenil toho naozaj veľa a sama sa čudujem, že tá láska k Jurajovi dokáže byť ešte väčšia. Je to neuveriteľné, ale s ním nestrácam nádej. :) Je to z mojej strany ešte silnejšie a mám pocit, že po svadbe Niny a Martina to bude silnejšie a budem sa báť kedy tá sila praskne.

Teraz môžem len napísať, že môj seriálový záchvat, ktorý spustil sen o zrušení svadby Niny a Martina ešte stále trvá a bude asi trvať až kým si nebudem na 100% istá, že sa zoberú! A verte, že sa to stane, pretože Ivan Letko to potvrdil! :)

Týmto som chcela len dokázať, že aj rozprávka Rudolph dokáže niečo naučiť, pretože práve Šibal povedal: "Pamätaj, vždy môže byť horšie." a neuveríte je to pravda pravdúca. :)

Ďakujem Danici Halákovej, že dostala takýto nápad pre vznik Búrlivého vína. Ďakujem terajším storylinestom, ktorí nestrácajú súdnosť a boli ochotní konečne umožniť týmto dvom svadbu. :) Ďakujem seriálu Búrlivé víno, že mi dodáva energiu, aj keď nemám chuť žiť. :) Najväčšia vďaka patrí hercom za ich úžasné výkony. :)

Obrovské ďakujem patrí Nele Pociskovej, ktorá našla moju nádej, našla som ju v nej. <3 Najväčšie Ďakujem, ako je celý tento vesmír patrí jednoznačne Jurajovi Lojovi, ktorí je tu pre mňa, aj keď nevie ako mi pomáha. <3 Milujem ťa. <3 Držte sa obaja v osobnom živote a tebe Juraj, želám všetko dobré v rodine, nech ste so Zuzkou šťastní, nech už sa jej nestane, čo sa jej stalo a doprajete Lucasovi súrodenca. Nech ste všetci traja zdraví. :) Uvidíš ako bude Lucas v budúcnosti na teba hrdí a svojim kamarátom bude rozprávať: "Toto je môj ocko." A ukáže nejakú fotku zo scény Búrlivého vína. <3

Ja tu budem pre teba vždy, naveky. <3

Juraj Loj nie je pre mňa obyčajný človek či herec, je to osobnosť duše, ktorá vyžaruje ten najväčší úsmev a tú najväčšiu lásku rovno ku mne. <3

 

/z facebooku, upravené, december 2014/

Odvtedy vidím svoju motiváciu v Jurajovi. Tento rok sa k nemu pridal aj Matúš. Snažím sa myslieť pozitívne, užiť si každú sekundu svojho dňa. Každú jednu správu s Kristy považujem za vzácnu. Snažím sa netrápiť školou, nerobiť paniku. A viem to ovládať, už ma škola nedokáže rozhodiť. Mám päťku z biológie a? veď aj to je známka! Milujem Juraja a budem ho navždy milovať. Teraz momentálne čakám, kedy média oznámia, že sa stal druhýkrát otcom. Keď som si to tak spätne prečítala, čo som napísala minulý rok, tak som to vlastne privolala - Lucas bude mať súrodenca.

Som šťastná. Milujem Juraja, spoznala som Matúša a taký úžasný seriál, ako je Kukučka. Mám spriaznenú dušu Kristy, pre ktorú som ochotná spraviť čokoľvek. Stále mám Búrlivé víno, ktoré ma síce nebaví, kvôli Kukučke, ale Martina a Ninu milujem rovnako. Dokážem ešte pri ňom plakať. A tu je ďalšia vec - odvtedy, čo som šťastná, tak som za normálnych okolností plakala iba trikrát. Bolo mi ešte umožnené vidieť Adama. Spolužiaci ma majú na háku a ja im to vraciam ako bumerang - Aké požičaj, také vráť. A rodina. Tú som zobrala takú aká je. Žijem s tým, že chcem rozvod vlastných rodičov pre pokoj v rodine. Ale zároveň všetko tolerujem. Pochopila som, že to najkrajšie ešte len príde.Verím v osudovú lásku. Verím, že scenáristika je môj osud. Proste, aj keď mi je smutno alebo cítim úzkosť, tak si vždy spomeniem na Juraja, Kristy a aj na Matúša a je mi lepšie. A viem, že čo sa má stať, stane sa. Usmievam sa a smejem.

Som v pohode naozaj.

'Až keď padneš na úplne dno, pochopíš, čo je to šťastie.'
'Pamätaj, vždy môže byť horšie.'

Buďte šťastní a usmievajte sa. :)

Dária.