TETOVANIE

                                            /obrázky slúžia iba na lepšie predstavenie miesta, kde chcem tetovanie/
                                                                                                                    /weheartit.com/

Nikdy som nad tetovaním nepremýšľala, nikdy. A až po tom momente som si uvedomila prečo. Mama neznáša potetovaných ľudí, sú pre ňu škaredí a tvrdí, že tetujú sa iba basisti. Nútila mi do hlavy svoj názor, až som ho prijala za svoj, a tiež som ľudí s tetovaním hádzala do jedného vreca - je to otrasné.
Nechápala som, ako môže mať niekto tetovanie. Nerozumela som, čo na ňom vidia. Čudovala som sa spolužiačkam, že ho majú. Na blogoch som stále čítala, ako chcú mať tetovanie. Prečo? Čo na tom vidia?
Ale rovnako som sa ich snažila pochopiť, neznamená, že keď sa tetovanie nepáči mne, nepáči sa ani im. Veď je to predsa ich telo. A možno to bolo tým, že som nechápala, ako môže niekto dať do seba dobrovoľne ihlu a 'zafarbiť' si časť svojho tela. Ale ako som už písala, bol to mamin názor a nie môj. A kebyže teraz vedela, že nad tým premýšľam aj ja, tak by ma asi zabila.

Nie som ešte stopercentne rozhodnutá si dať urobiť tetovanie. Z rôznych dôvodov. Bojím sa. Že dostanem rakovinu kože, že pre môj zdravotný problém nemôžem mať tetovanie. Bojím sa ihiel. Bojím sa, že to bude bolieť. Rôznych chorôb, ktoré si môžem tým privolať. Čoho sa nebojím je, že by sa mi to neskôr prestalo páčiť. Budem to mať na tele celý život, a preto som si veľmi dobre premyslela, či to chcem mať na svojom tele celý život. Chcem.
Preto nechávam tieto dvierka do budúcnosti pootvorené, vzniklo to v mojej hlave len pred dvoma týždňami, a rovnako ma to môže aj tak rýchlo prejsť. Ale chcem, aby ste to vedeli.

Miesto tetovania som si vybrala podľa prvého obrázka - na pravej ruke na zápästí. Z toho dôvodu, že som ľaváčka. Ale neviem, či môžem. Či to nebude problém pre tú moju diagnózu, ktorú mám a niečo ňou pokazím. (Viem, že som vám sľúbila, že vám napíšem, čo mi je, ale ešte som sa k tomu nedostala) Zvyšné obrázky ukazujú smer toho písma. Teda ak by boli na pravej ruke, lebo všetky sú ľavé. Zvonku-dovnútra, zľava-doprava. A tak nižšie, nie hneď od kosti a žíl.

Dobre, už som vám prezradila miesto a aj, že to bude písmo. Tak čo to teda bude?
Juraj  
Myslím to vážne, chcem tam mať to meno. A teraz už prezradím, že mi to napadlo asi dva dni po skončení Kukučky. Pretože práve Kukučka mi ukázala, že Juraj je môj osud. Moja úplne prvá skutočná láska je tá k Jurajovi Lojovi. Prežívam ju stále intenzívne. Keď som v prome na V.sériu Búrlivého vína videla malého blonďavého chlapca, tvrdila som, že je zlatý. Keď som zistila, že je to Marko Kramár, tak som bola šťastná. Babka kupuje televízny program, a tam bolo niečo v tom zmysle, že Jurko prežil autonehodu. Nemusela som si vôbec domýšľať, že Jurko bude ten malý chlapec. Keďže som vtedy ešte nevedela, že je to Martinovo krsňa, ja som si myslela, že si adoptovali s Ninou dieťa. Keď už potom Búrlivé víno šlo, tak mne sa stále páčil a prišiel mi zlatý. Jurko mi prišiel zlatý. Keď som bola v Piešťanoch, tak tam na terapii Spider bol cvičiaci Juraj. Keď sa mi predstavil, tak mne v hlave šla len jediná veta : Nezamiluj sa doňho len preto, že sa volá Juraj. Pri ňom to zabralo. Našťastie. A potom prišiel Juraj Baumann. Písala som, že som si to zakazovala, že iba jeho postava sa volá Juraj. Bohužiaľ, nezabralo to a ja som sa síce zaľúbila najprv do Matúša, ale bol mi daný ako Juraj a milujem ho aj ako Juraja. Meno Juraj je mi súdené. Ešte som si aj vymyslela príbeh, kde som hlavnou postavou ja a píšem môj ľúbostný život s ním. A tam je Juraj ako pán dokonalý.
A ak mi po tomto stále budete tvrdiť, že šanca, že v budúcnosti sa môj priateľ bude volať Juraj je nulová, vpravo hore je červený krížik.
Teraz sa s Kristy smejeme, že ako by som vysvetľovala svojmu priateľovi (ak by sa fakt nevolal Juraj), prečo mám tam to meno. V tom prípade je to môj syn.

Naozaj, ak sa môj priateľ (lebo vydávať sa zatiaľ neplánujem) nebude volať Juraj, tak sa tak bude volať môj syn, Juraj. Rovnako, som vďaka Kukučke prišla ešte na jedno meno pre dieťa a som nadšená, že je to pre dcéru - Heda. Zaskočila som vás že? Mysleli ste si, že napíšem Táňa. Rozhodla som sa pre Hedu (nie je to prezývka pre Hedvigu). Aj ja som sa zľakla, ak by som musela dať meno mojej dcére Hedviga, tak to nie. Našla som však, že meno Heda (alebo Hedda) existuje a je to estónske meno. Dôvod, prečo som si ho vybrala nie je ten, že aj oni dali svojej dcére také meno, ale ten dôvod je prostý - Ak by nebolo Hedy Baumannovej, tak by Juraj nikdy nespoznal Slovensko, krajinu svojich rodičov. Nevedel by, že jeho vlastný otec je Štefan Brezina a nespoznal by osudovú lásku - Táňu. Bez Hedy by nezačal neobyčajný príbeh. A za to Hede ďakujem. A tak celý tento príbeh budem vidieť vo svojej dcére a budem jej veriť, že aj ona prinesie niekomu do života iba pravdu, šťastie a lásku. Ale meno Heda dám iba vtedy, keď nebudem mať Juraja, pretože to by som už pred svojou rodinou neodtajila. Navyše som šťastná, pretože som našla, že moja diagnóza nie je dedičná! :) Čo znamená, že môžem mať úplne zdravé deti. 

Ak si myslíte, že som odbočila od témy, tak nie. Pretože ak by nie Kukučky, tak na to, že Juraj je môj osud nikdy neprídem. A chcem si toto meno zvečniť.
Bude to iba päť písmen, obyčajné mužské meno, ktoré nájde človek v kalendári. Ale mne pri pohľade naň napadne Juraj Loj, Jurko Vagáč, Juraj Baumann, Matúš Kvietik (pretože bude v tom mene skrytý významom) a možno, ak si ešte na ten príbeh spomeniem, tak aj Juraj Levický.

Navyše aj to, že som nad tým vôbec začala premýšľať súvisí s Kukučkou. Pretože aj Mary Mária Havranová má tetovanie. Sú to nevinné levandule a hoci mne nič nehovoria, je to fialový kvet, pre ňu môžu znamenať veľa. Rovnako tetovanie má aj Jana Kovalčiková (Lenka) . Ona ma vytetovaný obrázok, ktorý namaľovala ako malá a tvrdila, že je to jej mama. A tým som prestala ľudí s tetovaním odcudzovať.



/instagram @mary_raven , google.com/


"Na takéto krásne veci sa nezabúda."
"Neveril som na osud, kým som nestretol teba."

"Mama ma sem poslala, aby som vypátral vrahov, ale ja som našiel teba." 

"Sľúb mi, že budeš Juraj Loj akého milujem."

Aký máte názor na tetovanie?
Čo si myslíte o tetovaní, ktoré si chcem dať?

Dária.

Komentáre

  1. Mne sa tetovania tiež kedysi nepáčili. Ale nie preto, že by ich niekto okolo mňa vyslovene nenávidel a cítil nenávisť k ľuďom, ktorí ho majú. Ale preto, že som tiež veľmi nerozumela, NAČO si niektorí nechávajú navždy čosi nakresliť na telo.

    A pozri, nemusíš si ho dať teraz. Pekne si počkaj, kým príde deň, kedy sa ráno zobudíš, oblečieš a zájdeš o dve ulice ďalej, aby ti na zápästie napísali Juraj. A oni sa ťa spýtajú, prečo práve toto meno, a ty im rozpovieš celý tento krásny príbeh a ani sa nenazdáš a budú ti ho pretierať dezinfikačným prípravkom s tým, že je to hotové. Takže si na onen moment pekne počkaj.

    Keďže som super lenivka, nechce sa mi veľmi rozpisovať, že prečo chcem malé "H", srdiečko a znak nekonečna, takže len tak na okraj hádžem odkaz k celému článku na mojom blogu, kde som to vysvetľovala - pre prípad, že by ťa to úprimne zaujímalo a ešte si to nečítala.
    http://beelievin.blogspot.sk/2015/06/tattoos-i-want-to-have.html

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára