AKO SI PREDSTAVUJEM SVOJU VYSNENÚ BUDÚCNOSŤ

Mám takéto príspevky rada. Kde sa môžem rozpísať o tom, ako si niečo predstavujem.
Ale.
Kým doteraz som fakt písala len o tej vysnívanej až nereálnej budúcnosti, dnes napíšem tú reálnu, a tiež s veľkými snami. Pretože svojim snom nezabrániš.

S najväčšou pravdepodobnosťou pôjdem maturovať zo slovenského jazyka a literatúry a anglického jazyka na úrovni B2. Čo mám povinné. Ako voliteľné predmety si vyberiem občiansku náuku a nemecký jazyk na úrovni B1. Ono, ak by to bolo fakt na tom, že si môžem vybrať čokoľvek, tak by som si vybrala dejiny umenia alebo aspoň umenie a kultúra. Žiaľ, na našom gymnáziu sa to nedá. Ak by som mala normálnu profesorku, ktorá vie niečo naučiť, tak by som šla aj z nemčiny na úrovni B2, ale pri nej mám pocit, že viem ešte menej, ako som vedela a to je moja triedna. Alebo by som si vymenila, že z angličtiny by som išla len na úrovni B1, ale ani to sa nedá. A či vôbec pôjdem z nemčiny, keďže maturuje iba naša trieda a z tridsaťjeden ľudí som jediná, ktorá chce ísť z tohto predmetu maturovať. V takomto prípade budem musieť ísť maturovať z piatich predmetov a som fakt zvedavá, aký bude ten štvrtý. Pretože geografia je síce naučiteľná, ale fakt, že je tam kúsok aj z dejepisu sa mi vôbec nepozdáva.
Čo sa týka známok z maturity, tak tipujem a trošku sa aj obávam, že z angličtiny pôjdem ešte aj na opravný termín. Vážne. Môžem sa učiť koľko chcem, na hodine chápem a z testov nosím domov štvorky. Tak, ale snáď ústnu dám aspoň na tú trojku. Písomnú neurobím, to viem. Zo slovenčiny zmaturujem asi na dvojku, je pravda, že ja to viem, ale vždy donesiem dvojku z písomky. A to, že sa nedokážem literatúru vôbec naučiť, ma desí, pretože píšem príbehy a čítam knihy, a scenáristika je o literatúre. Z občianskej to dám na jednotku. A z nemčiny by som si veľmi želala mať jednotku, ale fakt pri takomto systéme asi to bude na dvojku. Ešte som premýšľala, že ak by existovali tie certifikáty, tak by som si z nemčiny spravila certifikát (a následne sa modlila, aby to nebolo na A2). Ale brat mi vravel, že sa vraj už certifikáty zrušili. Takže toto budem riešiť v apríli, keď nám bude treba si zvoliť semináre.
Dať si zistiť, akú mám krvnú skupinu. Pretože to nemám nikde zapísané, aj keď som si to vypočítala (vďaka hodinám genetiky), že by som mala mať A0, no uvidíme po testoch.
Vydať už konečne knihu, ktorá je stále v štádiu opravovania gramatiky a mať spisovateľstvo ako koníček.
Po maturite si plánujem pridať meno do rodného listu. Nebude to nejaké experimentovanie, len prenesenie mena z krstného listu. Musím však zistiť, ako sa v skutočnosti volám - Dorota či Dorotka? Viete, nechce sa mi vkuse vysvetľovať cudzím ľuďom, prečo mi mama povedala Dorotka, keď som Dária. Alebo vysvetľovať, prečo je to také komplikované a mám iné meno v rodnom a iné v krstnom liste.
Rovnako - po maturite - sa chcem dať ostrihať. Huh, znie to čudne. Vždy som chcela mať vlasy až pod zadok, ale museli sa skracovať. Raz mi kaderníčka skrátila až tak, že som sa zľakla tých krátkych vlasov, a odvtedy som do kaderníctva nevstúpila. Takže mám rozštiepené končeky, slabé vlasy, riedke, vypadávajú mi. Pôjde o skrátenie po plecia, potom si ich nechám znova dorásť. A možno sa mi to zapáči (pochybujem) a budem chodiť po tomto svete s krátkymi vlasmi.



Čo sa týka ďalšieho štúdia, tak veľmi sa túžim dostať do Bratislavy na VŠMU. Aj keď ma mama od toho odhovára. Ale šanca, že budem medzi tými ôsmimi prijatými je naozaj malá. Ak by to predsa len nevyšlo, tak to budem skúšať každý rok, a možno raz. Zatiaľ by som za ten čas študovala v Trnave na UCM nemčinu v odbornej komunikácii. Bola by som aspoň so svojou láskou a zdokonalila sa v tomto jazyku, stala by som sa možno prekladateľkou. A Trnava nie je až tak ďaleko od Nového Mesta nad Váhom, mohla by som sa stretávať s Kristy.
Počas štúdia na vysokej škole by som chcela absolvovať jazykovú školu zo španielčiny (ak sa dostanem do Bratislavy, tak aj z nemčiny). Španielčina je úžasný jazyk, nie je až taký zložitý a fakt krásne znie. Je to moja vášeň, ale žiaľ teraz, keď študujem, tak nemám na ňu čas, ani cez prázdniny, pretože moji rodičia nemôžu dopustiť, aby som bola doma.
Čo sa týka vodičského preukazu, tatik a mama sú za to, aby som si ho spravila hneď po maturite. Pretože ja pre moju diagnózu musím ísť až do Bratislavy, aby mi prispôsobili auto. Ale. Pokojne sa smejte. Bojím sa policajtov, ja vidím nejakého len kráčať po chodníku a mám chuť sa zahrabať niekde pod zem. A bojím sa križovatiek, desia ma. Preto som sa rozhodla to odložiť až po vysokej škole.

      

Chcela by som pracovať v oblasti televízie, buď ako storyline (headwriter) alebo scenáristka dialógov nejakého seriálu. Želala by som si, aby ma toto živilo. Priniesť na Slovensko čosi nové a nájsť to ideálne pre všetkých divákov, aspoň tak dobré, ako bola Kukučka.
Chcela by som si konečne kúpiť psíka je jedno akej rasy, ktorý by sa volal Benny a jedného si možno časom adoptovať z útulku. Mať poschodový dom zelenej farby so šikmou strechou, záhradou, garážou a bazénom. Auto by som chcela nejaké BMW.

      

Čo sa týka rodiny, tak už viete, že chcem mať dve deti - chlapca a dievča. Ak sa môj partner nebude tak volať (neznášam, keď dá niekto svojmu dieťaťu meno po rodičovi), tak syn bude Juraj (ak by sa narodil 29.1, tak by som bola najšťastnejšia), bodka. Ak sa predsa len nájde nejaký Juraj, tak sa môj syn bude volať Levoslav. Ak budem mať dcéru, tak bude Heda (a to aj za predpokladu, ak už budem mať Juraja) (čo ak sa narodí 29.7?) . Ďalšie mená pre moje deti sú: Hugo (vybrali ho vlastne moji rodičia svojim narodením: 31-30=1. 5-1=4.), Sebastián, Kristína (lebo Kristy) a možno Diana. Ak by sa pošťastili dvojičky, tak Mária a Matúš. Môj partner má v tomto prípade fakt smolu, on si vyberie pohlavie. [ten kto už preberal genetiku, ten vie]
Vydávať sa neplánujem. Teda jedine v dvoch prípadoch - dotyčný sa bude volať Juraj (nesmie!!!) alebo dotyčný sa bude volať Juraj a bude mať priezvisko na L. Inak nie. A ak, tak poriadnu - v kostole, s celou rodinou, čepčenie, pytačky, ľudové piesne usw.
Možno by som do toho tetovania piatich písmen - J u r a j , predsa len išla. Miesto sa nemení, pravá ruka z vnútornej strany, predlaktie.

          

Chcela by som sa dostať na koncert Zoči Voči, stretnúť Juraja Loja a poriadne ho vyobjímať (aj jeho rodinku). Ísť na domáci zápas majstrovstiev sveta v hokeji, letieť znova lietadlom, ísť do Nemecka, Prahy, Francúzska, znova do Rakúska. Floridy, Californie možno do USA. Vyskúšať snowboard (či by to predsa len nešlo), hrať na klavíri a gitare (aspoň niečo s jednou rukou). Čítať tak veľa kníh, ako to len bude možné. Písať príbehy tak veľa, ako to bude možné. Spoznať nejaké slovenské mestá, navštíviť také, v ktorých som ešte nebola. Presťahovať sa do veľkomesta - buď Bratislava alebo Košice. Spraviť si takú mini šnúru po slovenských divadlách - tak by som mohla vidieť kopec hercov naživo (Juraja, Matúša atď.). Neviete si predstaviť, aký je to úžasný pocit vidieť herca naživo, ktorého ste predtým poznali len ako herca zo seriálu. Robiť vo voľnom čase canisterapiu, a tým pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú. Poskladať rubikovu kocku. Počúvať obľúbenú hudbu, pozerať dobré filmy, chodiť do kina, vychutnať si kvalitné víno vo vinohradoch a iné drobnosti.

        

Stretávať sa s novými milými ľuďmi s pravou tvárou, Kristy a možno ostatnými blogermi.
Najďalej vidím asi až do čias dôchodku, kde by som naďalej písala i čítala knihy, starala sa o moje vnúčatá. Navštevovala by som sa s mojím bratom a mojou sesternicou.
Ako posledný odpočinok si predstavujem spopolnenie a rozprášenie neďaleko vinohradov v Modre.

Najviac si však želám, aj keby sa nič z tohto nesplnilo, aby som bola úprimne šťastná. Smiala sa na plné hrdlo, plakala z naozaj vecí, ktoré za to stoja.

                      

/weheartit.com, facebook.com/

Ďalšia téma bude Ako som sa zmenila za posledné roky?

Dária.