#EŠTE RAZ KUKUČKA

Kukučka 5e; Juraj a Táňa 6e; Kukučka soundtrack 4; Juraj je Ervín; Juraj a Táňa spolu; Juraj a Jozef 7e; Juraj a Táňa otec; Juraj a Táňa - Ervín; Juraj denník; Juraj 7e; Juraj a Táňa 8e; Juraj a Táňa rozchod nie; Juraj a Táňa vysvetlenie; Juraj a Táňa čo je; Kukučka soundtrack 3; Juraj a otec 15e; Juraj a otec; Juraj a Táňa 16e; Táňa a Maruška 17e; Juraj a Jozef 17e; Juraj a Táňa 17e; Juraj a Táňa 18e; Juraj a Táňa sestra 18e; Juraj a Táňa u Miloša; Juraj a Táňa, otec; Juraj a Táňa u otca; Juraj a Táňa 19e; Juraj a Táňa 20e; Juraj a Táňa 21e; Juraj a Táňa 21e hádka; Juraj a Táňa v lese; Juraj a Táňa 22e; Kukučka soundtrack 8; Kukučka soundtrack 7; Kukučka soundtrack 9; Kukučka soundtrack 10; Jozef, Maruška a Táňa 26e; Kukučka soundtrack 11; Táňa a Štefan 31e; Juraj, Táňa a Štefan 31e; Juraj a Táňa, Ervín 33e; Juraj a Táňa, Ervín vysvetlenie; Juraj a Táňa 33e; Juraj a Štefan 36e; Táňa a Juraj 36e; Kukučka soundtrack 14; Štefan, Jozef a Maruška 41e; Kukučka soundtrack 15; Jozef 57e; Táňa a Juraj, Maruška a Jozef 57e; Táňa a Juraj 60e; Juraj a Táňa brat a sestra; Juraj a Táňa, Ervín, Štefan 60e KONIEC; Kukučka soundtrack 5; Kukučka soundtrack 6; Kukučka soundtrack 12; Kukučka soundtrack 13; Kukučka soundtrack 2; Kukučka soundtrack
Ľudová pesnička 1e

1630 fotiek v mobile

Už som sa akosi zmierila s tým, že to nebude pokračovať, a že to skončilo skôr, ako malo. Po polroku. Skoro. Pretože som pochopila, že tento seriál mi nikto zo srdca nevymaže, že nikto mi nevezme spomienky. Že teraz mi ho už nikto nevezme.

Hlavným dôvodom, prečo som si to pozrela ešte raz, bolo až úplne náhodné natrafanie v poslednom dvojdiely dvakrát na slovíčko ďakujem. Už vtedy som do toho brala hlbší význam. A tak som sa rozhodla, že si budem písať koľkokrát tam bolo povedané ďakujem, prosím a prepáč. Keďže tieto tri slová považujem za úplne maximum nie slušnosti, ale ľudskosti. Neskôr mi ešte napadlo, že som mohla písať aj koľkokrát tam povedali Pre Boha, Panebože, vďaka Bohu a ostatné oslovenia toho najvyššieho, keďže sa mi zdalo, že je tam toho až príliš. Ono to nebolo pozeranie len od pondelka do piatka, ale od pondelka do soboty, okrem piatka a nedele. Potom, keď skončila Kolonáda, tak od pondelka do nedele okrem piatka, keďže išlo Čo ja viem. A potrebovala som nejakú brzdu.
Ďalším dôvodom, prečo som sa do toho pustila bolo, že, musím sa priznať, ma to prestávalo baviť stále dookola to isté pozerať. A tak som to brala ako príležitosť. Teraz už neviem, kedy sa tak stalo. Tuším to bolo od 28. marca. Príležitosť nájsť niečo nové. Ako mi Kristy povedala, teraz sa zameriavam na to, čo hovoria, keďže vývoj deja už viem. A bola to pravda. Mám štrnásť wordovských strán ich textov, myšlienok, ale aj postrehov v deji. Vtedy som si ich neuvedomovala, ale aj teraz ma pri niektorých scénach zabolelo brucho alebo ma to rozplakalo.
Asi najviac, čo mi pomohlo, bolo vnímať postavy ako celok v seriáli. Neupínať sa na tých dvoch. Vnímať hodnoty ako rodina, láska, ale rovnako si aj predstavovať hercov v iných pozíciach. Dokážem si Matúša predstaviť ako zakeráka? Ľuba Romana ako milujúceho člena rodiny?
Veľkú hodnotu to nabralo aj po duševnej stránke. Obľúbila som si Cyrila, farára. Najmä pre jeho myšlienky a konania. Neodvolávať sa na hnusný život, aký mám. Ale naopak pochopiť konanie ľudí, myslieť ako oni. Je to ťažké, a preto sa to stále učím.
A koľkokrát sme vlastne ďakovali, prosili a ospravedlnili sa?

                                                                                    1. P R O S Í M
                                                                                          601 - krát

                                                                                  2. Ď A K U J E M
                                                                                           508 - krát      

                                                                  (spolu s ďakujeme, dík, díky, vďaka, poďakovať, vďačný)

                                                                                       
                                                                                  3. P R E P Á Č
                                                                                        404 - krát

                                                                                                (spolu s prepáčte)

Tak čo? Je to málo? Na 60. dielov?
Podľa mojej akejsi mienky najviac ďakoval Štefan. A čo sa týka rekordu, tak v 50. dieli sa slovo "ďakujem" povedalo 24-krát, z toho 10-krát za sebou.

Keďže som ešte ani raz nenapísala na tento seriál nič negatívne, a ako sa poznám, zabudla by som na to, napíšem to tu. Aj keď viem, že najprv sa chváli a potom karhá. No nechválila som už dosť?

Z Á P O R Y / N E V Ý H O D Y / C H Y B Y

Viem, že to nakrúcali rýchlo. Takže nemali veľmi čas ich nejako prezliekať, ale Táňu si pamätám len v červených šatách s bielymi bodkami a Juraja len v čierno-bielom pásikavom tričku (ktoré som potom zúfalo hľadala a našla), modrom saku a neskôr v jesenných mesiacoch v modrom hrubom tričku a v modrej bunde.
Nedokončené myšlienky sú to najhoršie, čo sa môže scenáristom stať. Keď bude mať Lenka narodeniny, tak prečo nie je potom scéna, ako jej aspoň blahoželajú, keď už nemá oslavu? (lebo nemusí) Alebo keď Lenka ide po príbor, a potom príde Táňa s Jurajom a Milošovými deťmi, zrazu už zákazníkom ten príbor netreba? Jedli to rukami?
23. diel bol normálne, že o ničom. Všetky linky sa načrtli, ale nič sa nevyriešilo, ani len jedna vec.
Ďalšou chybou, už ku koncu, čo dokazuje, že rýchlo, rýchlo len nech to nejako uzavrieme, bolo, že ten človek, čo je zodpovedný za strih, tak si zle zostavil obrazy. Konkrétne, keď Miloš bol vonku a mal pásikavú košeľu a potom, v inej scéne mal sivé tričko. A na konci dielu mal znova tú košeľu a stále sedel na lavičke vonku.
V inom dieli sa zase Agáta dostala do bytu bez kľúčov. Keďže ich vtedy ešte nemala a zrazu sa len otvorili dvere a tam bola Agáta. I keď to by sme si už mohli zvyknúť z Búrlivého vína.
Nevieme vlastne pravdu, dobre bolo povedané: Vasiľ dal príkaz plukovníkovi Obuchovi, aby Štefanovi a Marte zabránili emigrácii. Začali strieľať. Vasiľ chcel Martu vlastniť, chcel ju živú. Miloval ju. Agáta to všetko vybavila, bola prostredníkom. Vasiľ je Tánin otec, pretože znásilnil Martu. Ale ako to vlastne bolo?
Nevieme ako to skončilo - predpokladajme, že Juraj a Táňa sa vzali, pretože mali dcéru. Ale udali Vasiľa? Čo Agáta? Štefan odišiel do Ameriky alebo zostal na Slovensku? Dali nakoniec ten úver Jablonským? Kornel zostal sám alebo šiel za svoje dlhy do väzenia? A čo jeho podvody? A mnoho ďalších vecí, ktoré mi teraz na um neprídu.
Ďalšou zvláštnosťou bolo, že Juraj nebol v dosť veľa dieloch. Keď bol v Amerike napríklad. A v jednom dieli nebola ani Táňa.
V jednom nebol ani jeden soundtrack, ktorý by sa dal identifikovať. A všeobecne ku koncu boli diely, kde veľa postáv (Cyril, Darina, Bohuš, Anita, Marko, Dušan, Radka) nebolo. Ku koncu sa už aj zbavovali postáv, napríklad išli do kúpeľov alebo k príbuzným. Lenka s Marcelom išli do Prahy na súťaž.  
Juraj so Štefanom mali v jednej scéne takmer totožný scenár:

„Neviem, či nechcem, ale teraz nemôžem." / „Neviem, či nechcem, ale nemôžem."
Vždy keď Ervín nechcel nechať Táňu s Jurajom osamote, tak mu Juraj dával na oči to, že pustil na ňu psa. Chápem, že sa chcel Juraj brániť, ale stále ten istý argument? Scenáristi sa v tomto sekli. Nie je to fér. (všimli ste si, že obraňujem Ervína a hovorím zlé veci na Juraja?)
Oj a ešte som až pri tomto sledovaní spozorovala mikrofóny, ktoré boli zachytené kamerou.  

1. diel

Prvé slovo povedané v seriáli bolo práve Hedino: „Jurajko."
Jurajovo prvé slovo: „Mami."
„Zdravím, tu je doktor Baumann." - prvá veta Michaela Baumanna.
„Ďakujeme aj my." - prvá veta Táni Jablonskej. To, že jej prvé slovo bolo práve TO slovo, vo mne spôsobil výbuch. Zostala som dlho v pomykove.
Prvý pustený soundtrack bol soundtrack 3, ktorý vám, žiaľ, neviem pustiť.
V prvom dieli bol aj soundtrack 12, ktorý považujem úplne za majstrovské dielo a už vtedy sa mi neskutočne páčil a rozplakal ma.
Juraj videl svoju mamu umierať. "Dobre, mami. Dýchaj prosím ťa, mami dýchaj."
Zavádzajúca veta? Jozef povedal: "Máme, to preto, že sú naše."
Vlado Jablonský mal veľmi obľúbenú vetu, ktorá mala vyznieť ako nadávka, ale nikdy tak nevyznie. Zaznela už v štrnástej minúte. "Do frasovej kariky." Takže ak chcete slušne nadávať, odporúčam.
Najväčší zásah do môjho srdca? To, že je text tej ľudovej pesničky dokonalý, som už vedela. Ale že Juraj pri nej plakal? Plakala som aj ja. Pretože mohlo to byť len pre dve veci:
1. Spievala mu to aj jeho mama.
2. Myslí na mamu, že je "tam hore".
Na kopečku, balzamové. Pri mesiačku lido davé. Mladý párik sa ver nemiluje, rodina im zabraňuje. Bráni otec, bráni mati, že nesmejú svoji býti, že nesmejú, že aj svoji býti. Že sa musia rozlučiti. Dievča si povedať nedá, ostrým mečom, srdce bodá. Dvíha oči, hore ku nebesám. Pomáhaj, že mi Bože sám.
Pretransformované na seriál:
Mladý párik- Juraj a Táňa, veľmi sa milujú. Rodina (Jozef a Maruška) im v tom zabraňujú. Potom im Štefan bráni a vraví, že sa musia rozísť. Dievča (Táňa) si povedať nedá, chce vedieť, aká je pravda.

„No takto trafiť srnu. Jediným výstrelom a priamo na komoru." - prvá veta Vasiľa Prágera.

Smiešne situácie

„Áno, máš pravdu, že ja mám pravdu, spokojná?" - Jozef Maruške
„Ja by som sa rád prešiel." - Juraj „Aha, a viete o tom, že je to asi tak pätnásť kilometrov?"- Renáta  „Viem." - Juraj
„Ja som si o Prágerovej v živote nerobil ilúzie, ale toto ma dorazilo, fakt. Je to jedna odporná hnusná ženská. Kto by s ňou vydržal, však ona nevydrží sama so sebou.“ - Jozef „Prosím ťa, nerozčuľuj sa, dobre?“ - Maruška „Tak, ale načo je jej naša Jablonka. Chce nám len ublížiť, nič viac.“ - Jozef „Poď preberieme to doma.“ - Maruška „A čo chceš preberať? Šošovicu?“ - Jozef „Strašne vtipné, fakt.“ - Maruška
„Nohy si cítiš?" - Darina „Necítim." - Vlado „Za to ja cítim."- Darina

Hedin denník

Juraj píše:
Teraz už naozaj verím, že mama plánovala odhaliť vraha alebo vrahov Brezinu a jeho rodiny. Chcem veriť, že Tánini rodičia nemajú na tom zločine podiel. Ale keby boli úplne čistí, zareagovali by takto? Mama napísala, že nepredá dom vrahom. Lenže Jablonskí nie sú jediný záujemcovia. Táni to zatiaľ povedať nemôžem, je to horúca hlava, niečo by jej mohlo vykĺznuť. S informáciami musím teraz narábať opatrne.
Juraj píše:
Príbeh Štefana Brezinu, kvôli ktorému si ma sem poslala, sa uzavrel. Som rád, že nesúvisí s našou rodinou, ako si si to myslela ty.  Kiež by som Ti to mohol povedať osobne. Kiež by som Ti mohol porozprávať o Táni. Len vďaka Tebe som ju našiel, ju aj ... nový domov. Tento dom predáme Jablonským. Otec s tým bude určite súhlasiť, a aj ty... by si súhlasila. Bude v dobrých rukách. A ja sa sem budem vracať. Ďakujem.
Heda napísala:
Slzy sa mi kotúľali po lícach. V tom momente som si totiž uvedomila, ako blízko som k pravde, ktorá roky trápila Michaela a bolo otázkou času, že začne zožierať aj mňa.
Juraj píše:
Dnes sa nám narodila naša prvá dcéra. Dali sme jej meno Marta Heda. Na pamiatku našich dvoch matiek, ktoré nás aj napriek ťažkostiam dokázali priviesť k pravde a láske.

 

CITÁTY

Najskôr tu napíšem tie o láske, a potom životné, ktoré už máte možnosť vidieť na dizajne.
Ja viem, že srdcu nerozkážeš. Proste sa zblázni a katastrofa je na svete. - Táňa
„Povedala si mi, že s ním nič nemáš.“- Ervín „Ja viem, ale sa to medzitým trošku zvrtlo.“ - Táňa „Normálne povedz, že ťa zmotal.“ - Ervín „Ervín, je to vážnejšie.“ - Táňa „Zrazu.“ - Ervín „Sú to veci, ktoré skrátka hneď vieš.“- Táňa
Robíte si s ľudmi, čo chcete a vôbec, čo si to o sebe myslíte. - Miloš (keď to Miloš povedal, tak nasledoval môj najobľúbenejší soundtrack a ja som sa rozplakala)
Na tabuli pred Jablonkou bolo:
Chlieb náš každodenný,
chlieb krájať...
to je nie len tak
chlieb nepriletí ako vták,
jak cudzí holub do dvora.
Básnička pre novomanželov:
Nech slnko lásky zlatisté na cesty vždy vám svieti. V živote, aby mali ste len radosť z bohatstva a vašich detí. Nech dnešného dňa blaženosť zo dňa na deň rastie, aby vás hriala spokojnosť, láska, vernosť a šťastie.


Vasiľ Práger sa bral ako záporná postava, ale ja by som to tak tragicky nevidela. Bol zlý, to áno, ale vraví sa, že človeka nemenia ľudia, ale okolnosti. A práve Vasiľ bol ovplyvnený okolnosťami. Nevravím, že bolo dobré, že chcel vlastniť Martu za každú cenu, ale ak by ju nemiloval, prečo by ju videl v Táni? Prečo by potom, čo sa dozvedel, že Táňa je jeho dcéra, prepísal na ňu celý majetok a upol sa na ňu, že keď ju prvýkrát mohol chytiť za ruku, tak sa rozplakal? Záležalo mu aj na Jele a aj na Ervínovi. Vždy chcel mať syna, ale jeho manželka -Agátina matka- mu dala dcéru, a to nechcel. Pretože Agátina matka bola nechcená žena, on ju nechcel, on miloval Martu. A Jelu mal naozaj úprimne rád.
Vasiľ sa poznal s Martou predtým, ako ona spoznala Štefana. Hodil na ňu špinu, že sa opíjala v bare.
A áno, Táňa mu otvorila oči:
„Ale skutočná rodina pri sebe stojí, aj keď je zle.“-Táňa „Ty vieš trt o živote.“ - Vasiľ „Ja na rozdiel od Ervína mám to šťastie, že mám otca. Ten by sa nikdy takto nezachoval. A viete prečo? Pretože môj otec je dobrý a slušný človek, ktorý má svoje deti naozaj rád. Viete, čo je to mať rád? Myslím, že nie a nikdy to vedieť nebudete.“ - Táňa                                                             
„Vieš, ja som poznal jednu ženu, ktorá sa tak podobala na teba. Tiež bola taká nespútaná, taká divá.“ - Vasiľ „Aj ja som ju poznala?“ - Táňa
„Ervín ti ublížil? Zabijem ho, alebo čo?“ - Vasiľ
„Tie dievčatá majú niečo spoločné.“ povedal Vasiľ na Agátu a Táňu
„Táňa mi dá vnuka." - Vždy chcel mať svojho dediča a má smolu, pretože majú malú Martu Hedu. ♥
„Dozvie sa to niekedy?" - pýta sa Jela, ale on jej iba odpovie, že nikdy, pretože by utiekla ako Marta.

Za úplne najhoršiu postavu považujem nie Vasiľa, nie Ervína, ale Agátu. Agáta bola tá, ktorá to celé vybavila na Martu. Agáta bola tá, ktorá sa vydávala za Hedinu priateľku a spôsobila Geričovi mŕtvicu. Agáta môže za to, že Gerič nemohol povedať pravdu, ktorú už vedel. Agáta chcela za každú cenu vlastniť Štefana. Agáta zabila Geriča. Neverila som jej ani nos medzi očami, jediné, čo sme jej mohli uveriť bola láska k Štefanovi. Áno, Štefana naozaj milovala. A dokazovala mu to aj vtedy, keď nevnímal.
„Nikdy ste nezažili takúto lásku, takú silnú lásku a pri tom tragickú. Buď sa s tým naučíte žiť alebo končíte.“ – Agáta
Keď sa prvýkrát stretla so Štefanom, spustili soundtrack 14 a mne naozaj naskakovali zimomriavky. Ten pohľad, ako sa naňho pozrela. Naozaj ho stále milovala.
„Tá malá beštia je moja sestra.“ - Agáta 
„Vieš Štefan, viem si predstaviť život aj bez tvojich peňazí, ale bez teba nie.“ - Agáta

Štefan naozaj Martu miloval. Chýbala mu jeho dcéra. Potom, čo sa dozvedel, že Táňa je jeho dcéra, tak sa naozaj snažil ich rozdeliť, ale márne. Musel použiť podvod, aby Juraj aspoň trochu zapochyboval. Ale potom sa spamätal.
„Som rád, že v tebe budem mať svoj novú dcéru, že budeme rodina.“ - Štefan k Táni
„Máte úžasnú dcéru, môžete byť na ňu pyšní.“ - Štefan k Jozefovi a Maruške
„Napríklad aké by to bolo, keby tu boli. Aká by bola naša dcérka. V poslednej dobe často na ňu myslím.“ - Štefan
„Lebo si budem myslieť, že sa vám môj syn nepáči.“- Štefan „Ale kde, Juraj je skvelý.“ - Jozef „Tak isto, ako vaša Tánička.“ - Štefan
Mohol som si ušetriť celé toto trápenie. - Veta, ktorá znamená tak veľa.
„Áno som jej otec, ale vy ste jej rodičia.“ - Štefan k Jozefovi a Maruške
V 35. dieli sa prvýkrát Štefan zapotácal, dôkaz jeho choroby - aneuryzmy.
„Som realista, vždy som bol." - Štefan „A hovoríš, ako keby si to už vzdal."- Jozef  „Nechcem sa sťažovať, veď som v živote vlastne dosiahol všetko, čo som chcel." - Štefan „Potom všetkom, čo sa stalo, predsa musíš veriť na dobré konce, nie?" - Maruška „Ale veď toto nie je zlý koniec. Minulosť sme si vysvetlili, so synom som konečne našiel cestu k sebe a nakoniec som našiel aj dcérku, o ktorej som si myslel, že už je dávno mŕtva." „Nebudem spokojný kým nedám všetko naporiadok, keby to náhodou nevyšlo." -Štefan „Čo to je? Dúfal som, že to neurobíš." - Jozef  „Závet?"- Maruška „Áno, chcem aby Tánička dostala polovicu zo všetkého, čo mám. Zaslúži si to."- Štefan
Toto je tak silná scéna, že vždy, keď ju vidím alebo počujem, tak sa mi chce plakať. TU je napísané, čo je život. Tu je napísané, za čo sa oplatí ďakovať a prečo sa oplatí žiť. Nesťažoval sa, ale ďakoval. A ďakujem. 
Keď začal krívať na nohu, tak som tomu nechápala prečo, keď si pozerali snímky mozgu. Ale nešlo to do hlavy viacerým, tak sa jeden opýtal. A pozornejší divák odpovedal, že sa tam vysvetľovalo, že sa to operuje cez nervy v nohe. A to endovaskulárne. Takže už viem, vtedy som si aj na to spomenula.
„To on by si mal založiť rodinu a nie my.“ - Štefan Agáte. Ach keby som to vtedy počula, tak by mi to možno došlo skôr, ako to skončí.
„Po rokoch si sa vrátil na miesto, kde si stratil svoje prvé dieťa.“ - Agáta, hoci Štefan vedel, že jeho "dcéra" žije.

„Tak za tým musí byť niečo vážne. Čo to je?" - Vasiľ „Bojím sa, Vasiľ. Oni ju musia nájsť, lebo neviem, či by som to zvládol, keby som ju stratil ešte raz." - Štefan „Akože stratil ešte raz?"- Vasiľ „Táňa je moja dcéra, ktorú som už dávno oplakal." -Štefan „Ale veď tvoja dcéra zahynula na hranici." - Vasiľ „Áno, ale to sa hovorilo aj o mne." -Štefan „Táňa nemôže byť Martina dcéra." - Vasiľ
„Takže Táňa je vlastne Martina dcéra.“ -Vasiľ „Áno.“ - Štefan „To malé dievčatko, o ktorom sme si mysleli, že zomrelo na hranici.“  - Vasiľ „Áno. Jozef ju, ale zachránil a s Maruškou vychovali ako vlastnú. Viete si predstaviť, ako mi bolo, keď som sa dozvedel, že moja dcérka žije? Fakt by som si to nevedel predstaviť, že ju stratím ešte raz.“- Štefan „Tak teraz mi je už jasné, prečo mi Táňa tak Martu pripomínala.“  - Vasiľ  „Táňa nevie, že Jozef s Maruškou nie sú jej praví rodičia.“- Štefan „A Juraj?“- Vasiľ „Je jej brat. A ja som jej otec.“ - Štefan
„Myslím, že tento výlet na Slovensko mu veľmi neprospel.“ - Štefan o Jurajovi
„Čo neurobia rodičia pre svoje dieťa, čo?“- Štefan Maruške a Jozefovi

„Hrozilo, že si vezme za ženu sestru.“ - Štefan vraví Agáte 
„Urobil si to preto, lebo si nedokázal zniesť, že ťa Marta odmietla. Že bola taká čistá a nevinná, a že milovala iba mňa. Preto si ju zničil. Preto si ublížil nám všetkým. A tvoja dcéra Agáta o všetkom vedela. Čo vy ste za ľudia?“ - Štefan na konci 60. dielu

Maruška s Jozefom ukrývali tajomstvo. Jozef spravil niečo, čo by spravil málokto. Riskoval len preto, aby zachránil malú Martu, aby nemusela vyrastať v detskom domove. Spolu s Maruškou ju prijali za svoju. Dlhé roky ukrývali tajomstvo, že Táňa nie je ich dcéra. A ak by sa neobjavil Juraj na Slovensku, tak sa to nikto ani nikdy nedozvie.
„Často sa mi snívalo, že pred náš dom prišli mŕtvi Štefan s Martou. Len tak tam stáli, nič nehovorili, ale vlastne si prišli pre to, čo im patrí. A zrazu je to skutočnosť.“ - Maruška „Veď Juraj je jeho syn.“- Jozef „Vieš, čo musíme urobiť.“ - Maruška „Viem.“ - Jozef „Sľúbili sme si pred Bohom, že budeme spolu v dobrom aj v zlom.“ - Maruška „A nikdy si ma nesklamala.“ - Jozef „Ani ty mňa.“ - Maruška
„Oci, ja som taká rada, že ťa mám.“  - Táňa
„Malá a bezbranná, nevinná." - Jozef o Táni
„Tak sa môže vyplakať nám dvom.“ - Jozef „Stále si naša dcéra.“ - Maruška
„Maruš, ja idem za ňou a dotiahnem ju sem. Hoci aj nasilu, veď ona to časom pochopí, ako sme to mysleli a odpustí nám, nie? Tak čo mám potom robiť? Dívať sa na to, ako sa mi rozpadáva rodina? Veď toho sme sa celý čas báli, kvôli tomu sme toľko rokov mlčali.“ - Jozef „Veď to bola tá chyba, čo to nechápeš? Tak si si chránil tú svoju rodinu, až sa ti celkom rozpadla.“ - Maruška
„Ty si ho prosila?"- Jozef  „Áno, záleží mi na vás. Je mi to ľúto, všetko. Viem, že ma máte radi. Dali ste mi v živote všetko. Nechcem, aby ste prišli o Jablonku. Urobila by som pre vás všetko na svete. Tak ako ste vy urobili pre mňa." - Táňa „Tánička, nie je nič dôležitejšie, ako naša rodina. Ani Jablonka, nech sa ňou Práger zadrhne. My máme doma našu dcéru." - Jozef

Cyril, Darina a ostatní tam už nevošli.

Ale spomeniem tu niečo, čo ma potešilo. Zvyčajne sú v seriáloch úspešní ľudia, darí sa im. Ale tu práve vytvorili postavu Marka, ktorého vychováva iba mama Anita. A mal problémy s matematikou. Ale nie preto, žeby tomu nerozumel, ale preto, že chcel prepadnúť. Skrátka, že Marko nebol vzorný žiak a robil reparát. Možno to znie čudne, ale páčila sa mi táto zmena.

Teraz sem napíšem nejaké postrehy, ktoré som si zapísala v priebehu pozerania.

V dvanástom dieli Juraj prvýkrát oslovil Táňu „Tánička"
V pätnástom dieli sa pri rozlúčke Juraj a Táňa pobozkali, tak vtedy Maruška povedala Táni, nech už ide (potrebovali ich rozdeliť) a vtedy buď to bolo v scenári a Juraj si po tom bozku chytil ranu na pere od Ervína, alebo -vzhľadom k tomu, že sa obidvaja usmiali a Juraj nahodil taký milý a strašne zlatý pohľad- nimi prešla tá statická energia. ♥ Neviem, či viete, čo myslím. My v rodine to voláme "Čo ma kopeš."
Kontrast - Juraj odišiel do Ameriky a začína vznikať láska medzi Lenkou a Marcelom.
Pamätám si, že ma vtedy veľmi Kukučka nebavila, keď sa riešila minulosť. Ale teraz, keď som to videla a hlavne, keď som už poznala pravdu, tak pri spomenutí plukovníka Obucha som to musela predýchať. Už vtedy sme mohli poznať toho, kto to celé zorganizoval.
Aj vzťah Lenka - Marcel bol slušne premyslený, pretože keď sa práve Marcel do Lenky zamiloval, tak Lenka vedela o stávke. Pripravila mu tortu s čili ako pomstu.
Nie je asi najlepšie pozerať tento seriál v čase ženských vecí, pretože som asi precitlivelá a pri jednom dieli so mnou normálne lomcovali hormóny. Vtedy, keď sa Juraja a Táňu snažili silou mocou rozdeliť.
Všeobecne neznášam túto vetu. „Raz to pochopíš.“ Ak to chcem vedieť teraz, tak to chcem vedieť teraz! Chcem to pochopiť teraz.
V tridsiatom treťom dieli sa vzťah Juraja a Táne riešil -ak som dobre počítala, určite nie- 11 minút a 14 sekúnd. Je to diel, kedy sa takmer rozišli, kedy sa stihli udobriť a kedy sa rozhodli za svoj vzťah bojovať. Ten diel, kedy Juraj pochopil. Ten diel, ktorý by si mali pozrieť všetci ešte predtým, ako začnú niekoho upodozrievať. Ten diel, ktorý ma opäť niečo naučil.
Kontrast - Lenka a Marcel sa dali dokopy, keď sa Juraj a Táňa rozišli. Čo sa mi spočiatku nepáčilo, že vždy, keď sa riešilo niečo vážne, tak títo dvaja riešili svoj vzťah. Chápem, že chceli tam dať aj niečo pozitívne, ale v reálnom živote sa toto proste nerobí.
V štyridsiatom treťom dieli Kornel znásilnil Kláru a Drago, Evínov pes, zomrel. Drago je pes, ktorý v prvom dieli Táňu naháňal.
V štyridsiatom piatom dieli sa dali Miloš a Klára dokopy.
V čosi po päťdesiatom dieli dal Kornel Kláre facku.
Vlado Jablonský povedal, keď vošiel do miestnosti kukuk.
Povedali aj slová, či vety, ktoré pre mňa kedysi niečo znamenali z Búrlivého vína: každopádne, čo je, môžem ťa objať?
Ako jednu z dôležitých fráz „Napriek všetkému ďakujem." bola v tých skorších dielov „Aj napriek tomu všetkému."
Posledným soundtrackom bol soundtrack 14.

Kukučka mi dala obrovský vzor. Tú najväčšiu hodnotu - rodinu. Tam je tak kladený dôraz na rodinu, že sa mi miestami chcelo plakať. Držal tam každý s každým. A pochopila som, že za rodinu môžeš považovať aj úplne cudzieho človeka. Nie? Jozef a Maruška boli predsa pre Táňu úplne cudzí ľudia, a predsa boli jej rodičia. Lenka bola jej sestra. Ak sa potrebovala vyplakať Lenka, Táňa tu vždy pre ňu bola. Naopak, keď potrebovala oporu Táňa, Lenka s ňou aj pokojne spala v jednej posteli. Juraj je chlap s veľkým C, pretože plakal. Plakal preto, že stratil Táňu. Chlap plače len pre skutočnú lásku. On ju bral ako rodinu.
„Vaša rodina? Tá sa nikdy nerozpadne, stojí na poriadne pevných nohách. To by musela prísť poriadne silná búrka, ale vy to aj tak ustojíte.“ - Darina o rodine Jablonských  
„Ja nepotrebujem rodinu.“ - Kornel
„Každý potrebuje rodinu.“ - Maruška
„Juraj, prosím ťa, rozmysli si to ešte. Ja nechcem byť doma sám.“ - Štefan „Nie. Doma sa zbalím a hneď pôjdem do New Yorku.“ - Juraj „Tak sa aspoň tak neponáhľaj.“ - Štefan „Už je všetko dohodnuté.“ - Juraj „Pozri sa, obaja sme prišli o svojich blízkych. Zostali sme sami. Aj ty, aj ja. Mali by sme si pomáhať.“ „A napraviť tak všetko, čo sme kedysi zanedbali, teda čo som ja zanedbal.“ - Štefan  „O toto sa nesnaž, otec. Už je na to neskoro.“ - Juraj „Nie, nikdy nie je neskoro.“- Štefan „Je mi to ľúto.“- Juraj

Predtým, ako prídem k posledným bodom, chcem sem napísať ešte jednu vec. Nezdá sa vám, že v tomto seriáli je až príliš veľa tých menej bežných krstných mien?
Vladimír, Jozef, Maruška, Štefan, Michael, Juraj, Táňa, Lenka, Darina, Dušan, Radka, Klára sú ešte normálne mená, aj Agáta.
Ale ďalej? Antónia, Roberta, Zita, Zlatica, Bohuš, Cyril, Anita, Marko, Vasiľ, Jela, Ervín, Miloš, Kornel, Heda. No rozhodne nie sú bežné, ktoré stretnete na každom kroku.

Ako najväčšiu plochu v tomto príspevku chcem zanechať Juraj a Táňa. Nepôjde iba o to, čo povedali oni, ale aj, čo povedali iní o nich. A tiež, čo vraveli pri iných dialógoch.

Zakážte mu tie pohľady niekto, ďakujem. ♥

„Táňa prepáč.“
„Táňa počkaj.“
„Si taká divoká a zároveň taká krehká. Si taká iná.“ „Aká iná?“ „Slovenská.“

„Prepáčte, je to celé moja vina. Nechcel som, aby ste sa hádali. To ja som o tom Táni povedal a ona mi chcela iba pomôcť.“

„Táňa nehnevaj sa. Táňa, toto som nechcel, prosím ťa.“ - aj keď to len čítam, tak ma bolí brucho.
----- ešte neboli spolu

„Pozri sa, ak by to bola pravá láska, tak vás len tak niečo nerozdelí.“ - Lenka vraví Táni

„Nie, ale na druhej strane ja im, ja im rozumiem. Vieš, majú takúto úžasnú dcéru, a potom príde nejaký Američan a vezme im ju.“ ---- jeden deň, čo sú spolu

„O jedného známeho.“ Keď Juraj prišiel do herne za Romanom, tak ma neskutočne bolelo brucho. Riešil problémy Jablonských, pretože Táňu miloval a akoby jej rodina, bola aj tá jeho.

„Poďakuj sa mame. To ona nás sem priviedla.“- tie tri slová, ktoré som počítala na mňa úplne inak zapôsobili, keď ich vravel Matúš. A táto scéna bola ešte podhratá mojim najobľúbenejším soundtrackom. Nedalo sa neplakať, keď som to videla po skončení, a keď som vedela, čo pre mňa Heda znamená.

„Nechcem mať nič spoločné s nikým z tvojej rodiny.“-Štefan „V tomto jedinom sa asi zhodneme. Lenže naši mladí majú na to iný názor.“ - Jozef  „Nevymení svoju budúcnosť za všetko, čo mu ja ponúkam za tvoju dcéru!“ - Štefan „A to je omyl. Vieš ty vôbec, že obaja plánujú spolu utiecť?“ - Jozef „To je nezmysel, dal som mu jasne na výber.“ - Štefan „A vybral si Táňu.“ - Jozef

„Už sa v tom nerýp, nie je to na nič dobré. Iba si z toho nešťastná, nemôžem sa na to pozerať.“

„Viem, že nie si nadšený z toho, že tu Táňa zostáva.“ - Juraj „To vôbec nie, je tu vítaná. Skôr ma trápi to, že chce ešte stále pátrať.“ - Štefan „Nemohol som jej v tom zabrániť.“-Juraj „Ja viem.“ - Štefan „Je to pre ňu dôležité.“ - Juraj „Lenže, keď nič nezistí, tak bude ešte viac sklamaná.“ -Štefan „Práveže sa bojím, že niečo zistí. Je šikovná. Možno si nájde iný zdroj ako Geriča. A príde na to, že jej otec je naozaj vinný.“ - Juraj „Prosím ťa.“ - Štefan „Stratí aj poslednú nádej.“ - Juraj „To som jej rovno mohol povedať ja.“ - Štefan „Chcela si to overiť sama.“ - Juraj „No čo, aspoň stratí všetky ilúzie o tej svojej rodine a bude sa jej ľahšie od nich odchádzať.“ - Štefan „To nebude také jednoduché. Pre Táňu je rodina veľmi dôležitá.“ - Juraj

„Ja už nikdy nechcem byť bez teba tak dlho.“ „To už ani nedopustím, od teraz sme stále spolu.“
„Nehnevaj sa.“ „Nehnevám sa. Hlavne, aby sa mama dala dokopy. Zavolám ti na dobrú noc?“ „Kvôli Táničke by som precestoval aj celý svet.“

„Čo sa dozviem?“ „Uvidíš.“ „Čo si ty zas vymyslel?“ „Nepoviem.“ „Povedz mi to.“ „Nič ti nepoviem, prestaň.“

„Štefan vám to povie.“ - keď toto povedala Maruška, tak Táňa akoby zosmutnela, akoby stratila v Jozefovi a Maruške dôveru. Odišla z kuchyne a Juraj tam chvíľu zostal. Pozeral sa na nich a nerozumel im. Potom hneď bežal za Táňou.

„My nikoho názor nepotrebujeme. Máme sa radi, čo to nechápete?“ - Ak vám bude niekto brániť v láske, povedzte mu túto vetu. Zaručene zabolí. Bojujte! Ja aj keď tú scénu iba počúvam, tak si túto vetu poviem spolu s Táňou.

„Lenže mne zase príliš záleží na Táni a nie na zväčšovaní majetku.“

„Táňa s Jurajom patria k sebe.“ - Lenka
„Táňa s Jurajom sú dokonalý pár, osudový.“ - Lenka
„Ja asi... s nikým iným nedokážem byť šťastný.“ - raz na mňa doľahlo, keď som nevedela popísať, čo sa v mojom vnútri odohráva, čo cítim k Matúšovi. Kristy som napísala túto vetu. Povie veľa, aj keď je to iba jedna veta.

„Ja už nechcem nikdy v živote nikoho.“ - Táňa sa zrútila.
„Stále nechápem ako som sa mohla v ňom tak mýliť. Juraj má úplne iný svet.“ „Americký?“ „Baumannovský. Štefan má určite pre neho prichystanú nejakú bohatú dcérenku svojho kamaráta. Ale že aj Juraj chce takto žiť, tak to by mi ani vo sne nenapadlo. Keď si predstavím, ako mi hovoril, ako ma miluje a ako mu na mne záleží. A ako chce so mnou stráviť celý život. A potom príde jeho otec a stačí mu iba malá chvíľka na to, aby všetko poprel. Chápeš? Aká som mohla byť taká sprostá.“ „Nebola si sprostá a nechcem, aby si o mojej sestre takto hovorila.“ „Všetko to bolo iba klamstvo, falošné reči.“ - Táňa sa zrútila a Lenka ju vypočula.

„Zo mňa ste urobili toho najhoršieho človeka, ktorý zničí vzťah kvôli prachom. Obetovali ste ma len preto, lebo ste ani jeden nemali na to odvahu!“ - Juraj ju stále miloval, aj keď už nemal.
„Len či znesiem, že ma bude nenávidieť celý život. Takže to máme za to, že ste nám nechceli ublížiť, ďakujeme.“ - tá irónia.
„Ty chceš zostať tu?"- Štefan „Nie. Nemá to zmysel pokiaľ nemôžem byť s Táňou. Nevrátim sa na kliniku." - Juraj  „Prečo nie?"- Štefan „Lebo nepatrím ani tam."- Juraj „Ty chceš ísť žiť do New Yorku? Som netušil, že tak rýchlo stratím aj teba." - Štefan „Nestratíš ma, otec. Ale nemôžem sa ani vrátiť domov." - Juraj „Čo si myslíš pre koho som tú kliniku budoval?" - Štefan „Ja viem, že pre mňa. Otec ja sa musím odstrihnúť od života pred Táňou. Začať odznova. Zabudnúť na to, že som ju stratil. Na to, čo som jej povedal, aby sme sa rozišli. A potom možno zabudnem." - Juraj „Využi pár dní na to, aby si sa rozhodol správne." - Štefan „Už som sa rozhodol. Nevrátim sa domov. To je moje posledné slovo." -Juraj. Keď som minule počúvala túto scénu v škole, takmer som sa rozplakala.

„Ani ma nepozdravíš?" „Na čo si prišla?" „Nemáme si už čo povedať? Viem, čo cítim a rovnako viem, čo cítiš ty. Neprestal si ma milovať, tak ako ani ja teba. Neverím, že ťa to len tak z minúty na minútu prešlo. Kým sa na svadbe nezjavil tvoj otec, všetko bolo v poriadku. Cítila som, ako ma ľúbiš z každého tvojho pohľadu, z každého slova." „Táňa, odíď prosím ťa." „Patríme k sebe, čo sa stalo, že si zrazu zmenil názor?" „Už som ti to povedal." „Prosím ťa povedz mi, čo ti povedal tvoj otec. Povedz mi pravdu." - to zvýraznené nie je ani počuť. Či už to iba počúvate, alebo vidíte v dieli.

„Ja viem, je to veľmi ťažké zvyknúť si na to, že nemôžeš mať rád človeka, ktorého si tak vrúcne miloval.“

„Ja sa stále neviem zmieriť s tým, že Táňa je moja sestra. Je strašne čudné, keď vieš, že niekoho jednoducho nemôžeš milovať.“

„Mám ťa rád, oci." - no, musím sa priznať. Nepamätám si, kedy som túto vetu povedala ja svojmu tatikovi alebo svojej mame. Znelo to tak krásne, tak vznešene, tak neobyčajne.

„Aj keby som ju nemal. Neviem prestať myslieť na to, že je moja sestra."

„Bolí ma to, keď vidím ako sa Táňa trápi. Včera som jej skoro povedal pravdu."-Juraj  „To by nebolo dobré." - Štefan „Ja už ale nechcem, aby sa trápila. Ona predsa za nič nemôže. Občas si predstavujem, aké by to bolo keby sa nič z toho nestalo. Keby som sem neprišiel, nespoznal by som Táňu. Ak by bolo všetko ako predtým."- Juraj „To by si naozaj chcel?" - Štefan „Kvôli Táni áno a kvôli tebe nie. Som rád, že sme si k sebe našli cestu. Otec, ale ja už tiež nevládzem." -Juraj  „Tak vieš, čo máš urobiť." - Štefan „Neviem, či mám na to dosť síl."- Juraj „Ja by som chcel, aby si bol šťastný. Ty aj Táňa." - Štefan. Dokonca aj teraz, keď som si to prečítala, tak ma bolí brucho.

„Počúvam." „Čau, tu je Ervín. Volám kvôli Táni." „Otec s Maruškou sa ma na ňu už pýtali. Čo sa tam deje, prosím ťa?" „Stratila sa, má vysokú horúčku a nikto nevie kde je." „Čože?"  "Povedz mi pravdu, ste spolu?" „A čo si sa zbláznil?" „Nevymysleli ste si niečo? Nepresvedčil si ju, aby za tebou prišla?" „Nie, odišiel som, čo najrýchlejšie, ako som mohol, aby to hneď nezistila. Viem, že lúčenie by nezvládla." „Nezvládla ani to, že ste sa nerozlúčili. To je teraz jedno. Potrebujem pomoc." „No, hovor." „Prešiel som všetky miesta, ktoré má rada. Nemali ste nejaké spoločné?" „Párkrát ma zobrala celkom ďaleko, je to také miesto v lese. Iba mi hovorila, že tam chodí, keď potrebuje byť sama." „Dobre, vieš mi povedať cestu, ako sa tam dostanem?"

„Možno sa naučím Ervína ľúbiť, možno nájdem nejaký zmysel života.“ - To najhoršie, čo si môže niekto povedať. Naučiť ľúbiť? To sa nedá. 

„Keď mi volal Ervín , skoro som sa zbláznil od strachu." „Ono je dobré, že ju našiel Ervín."- Štefan "Prečo je to dobré?" „Vždy do jej života patril, skôr ako ty." „Je to somár, nevyspytateľný. Chvíľu sa tvári ako kamarát, a potom mu prepne v hlave." „Nechaj ju už na pokoji. A najlepšie bude, keď na Táňu už zabudneš." "Snažím sa. Preto som tu a nie na Slovensku." „Ja viem. Vieš, ona to má veľmi ťažké a čokoľvek by sme urobili, tak by sme jej možno ublížili ešte viac." „Snažím sa aspoň chvíľu, aspoň deň na ňu nemyslieť." „Chcel by som už obrátiť list a začať nový život.“ „Nový?“ „Áno, nový. Neboj sa, všetko bude v poriadku.“

„Táňa je žena, na ktorú sa nezabúda.“ - neviem už, či to povedal Štefan, keď rozprával o Jurajovi alebo Vasiľ, keď vravel o Táni.

„Juraj je minulosť.“- sama tomu neverila.

„Lenže ona neľúbi jeho.“ - Maruška o Ervínovi

„Táňa. Čakal som na túto chvíľu. Neželal som ti ju, ale vedel som, že keď príde, chcem byť pri tom s tebou." „Klamal si mi. Aj s tvojim otcom ste si vymýšľali hlúpe dôvody, prečo sme sa museli rozísť. Zdali sa mi príliš absurdné, ale ja som si nevedela predstaviť, prečo by ste mi chceli klamať." „Vieš, aké to bolo pre mňa? Dozvedel som sa pred oltárom, že... že žena, ktorú milujem najviac na svete je moja sestra." „Mal si mi povedať pravdu." „Bál som sa, čo to s tebou spraví." „Tak si ma radšej nechal trápiť!" „Prepáč." „Nevedela som prísť na to, že kde som spravila chybu. A ty si neurobil nič, aby si ma od toho oslobodil. Milovala som ťa." „Viem. Urobil som chybu. Keď ostatní mlčali, ja som nemal odvahu." „My dvaja nemôžeme byť spolu." „Čo najskôr odídem do Štátov." - zvýraznené vety dokazujú, ako ju Juraj stále miluje. A zároveň tá druhá môže byť aj vyznaním lásky.

„Bolí to, veľmi.“ - povedal to Juraj, ale vždy, keď ma niečo hlboko zasiahne, tak použijem túto vetu.

„Juraj, a kto vlastne bol ten Brezina?"-Lukáš „To je dlhá história." „Pán Gerič mi o tom niečo rozprával. Vraj mu celý ten prípad zničil život, prišla k nemu nejaká žena." „Aká žena? Povedal jej meno?" „On ju volá Anjel. Chcela od neho nejaký spis prípadu Brezina a tvrdila, že pozná Hedu Baumannovú. Potom naňho zaútočila, on dostal porážku a priviezli ho k nám." „Áno, to bolo vtedy, keď som prišiel na Slovensko." „Zvláštna náhoda nie?" „Povedal, ako vyzerala?" „Ryšavé vlasy a vraj ju videl dnes ráno na chodbe."

„Ja si prajem, aby si bola konečne šťastná.“ - Lenka
„Je to môj brat.“

„A za koho?"- Štefan  "Za Ervína." "A miluješ ho?" "Potom, čo som prežila s Jurajom už asi neviem viac ľúbiť." - pretože ho stále ľúbiš.

„Musí byť na teba dobrý." „Postará sa o mňa, neboj sa." „To dúfam. Lebo ak nie, tak mu zlámem kosti. Miluješ ho?" „Juraj, toto neriešme, prosím ťa. Dokedy ostávaš?" „To sa uvidí podľa otcovho stavu." „A potom?" „Neviem. Teraz s ním chcem byť, čo najviac." „Som rada, že sme sa zmierili." „Aj on je rád. Táni, je mi to ľúto. To, čo sa stalo a ako to dopadlo. Ale napriek všetkému ďakujem. Prosím, buď šťastná." „Aj ty buď šťastný." - takou zvláštnosťou môže byť práve to, že „Prosím,buď šťastná." vravím vždy večer, keď sa MU prihováram pre Máriu Havranovú. A ak chcem Matúšovi vtedy za niečo poďakovať, tak použijem. „Ale napriek všetkému ďakujem." Tu je inak cítiť, že sa snažil naučiť ju mať rád ako sestru. Keď som si to pustila v autobuse, teraz po tom všetkom, tak som mala čo robiť, aby som sa nerozplakala.

Koniec bol, úprimne, odfláknutý. Bolo vidieť, že sa chcú toho zbaviť. Potom sme im to my, diváci, zrátali. Sledovanosťou. Tak im treba.

Nakoniec chcem ohodnotiť celý seriál po všetkých stránkach.
Originalita:


Prepracovanosť deja:


Dialógy:


Hodnotenie celkového seriálu:

Obľúbenosť:


Som rada, že som si vyskúšala niečo také, ako recenziu na seriál. Aj toto je príprava na vysokú školu.

Dária.