AKÝ BOL PRVÝ ROČNÍK NA VYSOKEJ A MOJE RADY PRE BUDÚCICH VYSOKOŠKOLÁKOV?

Ahojte,
nie, to ťa neospravedlňuje, že si sem nepridávala príspevky.
Trošku ma mrzí, že som sem predsa len nepridala ešte príspevok o gymnáziu. Pretože som chcela. Chcela som zhrnúť nejaké moje postrehy, uchovať si zážitky, trošku si poplakať nad šikanovaním, dať vám o mne nejakú vizitku, ako sa mi darilo a v neposlednom rade napísať o maturite - ako som sa zrútila pred písomnou časťou z angličtiny - a o tom, či a kam idem na vysokú školu.
Tento príspevok vzniká najmä pre pomoc budúcim prvákom, pretože viem, ako stratene som sa cítila ja, a viem, že vám musím napísať, čo mám na srdci o mojej vysokej škole, aby som uviedla veci na pravú mieru. Ani si neviete predstaviť, čo by som dala za takýto príspevok ja, či už pred rokom alebo pred piatimi, keď som začínala strednú. Po boji je každý múdry. Znie to hrozne, že o strednej píšem v tak vzdialenej minulosti, cítim sa staro. (smiech) Sama som našla príspevok o prvom roku na strednej, keď som bola asi v treťom či štvrtom ročníku od Dominiky. Ako som už spomenula, dnes tu budem písať všeobecné rady o prvom ročníku na vysokej, ale aj moje osobné skúsenosti a rady na mojej vysokej škole.

Nielen na vysokej škole - Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, nielen na konkrétnej fakulte - filozofickej, ale dokonca zájdem až na konkrétny odbor, či predmety - slovenského jazyka a literatúry a nemeckého jazyka a literatúry.


Nebudem klamať. Bolo to hrozné, strašné. Šla som tam s tým, že chcem študovať iba nemčinu, pretože som sa ju chcela konečne naučiť a byť neustále so svojou láskou. Lenže to sa nedalo, a tak som si musela vybrať medziodborový študijný program, a rozhodla som sa pre slovenčinu, pretože ma vo štvrtom ročníku začala baviť (konkrétne slovenská literatúra) a nikdy mi v podstate tento predmet v škole nerobil problém - až na čítanie v prvom ročníku základnej školy. Už keď som bola na DOD, tak mi vedúca katedry slovakistiky povedala, že je to ťažké, že je to najťažšia kombinácia. A predsa som do toho išla. Šla som do toho s tým, že veľmi to študovať nechcem, že aj tak tam budem iba rok, keďže chcem opäť skúsiť VŠMU.
Lenže cez prázdniny som prišla na to, že ja tú nemčinu neviem, hoci som zmaturovala na jednotku. A že ma už ani tak veľmi nebaví, ak si všetko musím robiť sama - ako celý maturitný ročník. Dnes som tu, po roku s tým, že som v pondelok 25. 6. zaniesla žiadosť o prestup na aplikovanú etiku.
Je neuveriteľné, ako sa moje zmýšľanie, moje ja za ten jeden rok zmenilo - ako veľmi som začala mať rada slovenčinu, ako rada som na tie hodiny chodila - ako ma bavilo sa učiť na skúšky. A ako veľmi sa mi nemecký jazyk vzdialil. Opakujem aj pre vás, aj pre všetkých. NEMČINU MÁM STÁLE RADA - ALE UŽ IBA AKO SVETOVÝ JAZYK, NIE AKO PREDMET V ŠKOLE.

internetový študijný systém - AiS2:
- táto vysoká škola má tento systém, existuje ešte MAIS
- tvoríte si tam rozvrh hodín
- nájdete tam oznamy od vyučujúcich
- nájdete tam aj všeobecné oznamy o celej univerzite, nielen o fakulte
- ak si myslíte, že budete mať taký rozvrh, ako si zažiadate - napr. chcete mať v piatok voľný deň - tak máte smolu.
- sú vytvorené bloky, do ktorého ste už podľa odboru zaradený a nedá sa s tým hýbať
- zjednodušene: vaša tvorba rozvrhu pozostáva z toho, že si tie predmety iba zapíšete
- potrebujete mať 180 kreditov za bakalárske štúdium
- čo v prepočte vychádza 60 kreditov za jeden akademický rok
- na tejto univerzite potrebujete minimálne 40 kreditov, aby ste postúpili do druhého ročníka a 90 kreditov, aby ste postúpili do tretieho
- v prvom ročníku však počet kreditov nesmie prekročiť číslo 90
- v čase zápisu predmetov do rozvrhu (u nás približne jeden týždeň, ak ste prvák) si zapisujete predmety na zimný a aj na letný semester
- v letnom semestri sa dá ešte meniť rozvrh - ak pridať predmet, iba tak ako ste to robili na začiatku zimného semestra, ak odobrať predmet (napríklad preto, že sa vám kryje s iným), musíte ísť na študijné oddelenie
- zapisujete sa tam na skúšky
- vytvárate tam aj zápisný list, že ste študent a potvrdzujete návratku, vybavujete si tam ISIC (a toto musíte spraviť ešte pred zápisom v septembri)
1SjNjb - Ja osobne som mala s rozvrhom obrovský problém. Keďže v rodine nebol nikto s takýmto systémom, nevedela som to urobiť. Vždy som mala málo kreditov (chcela som si dať aspoň 60). Ale ak už som si chcela dať B-čkový predmet, tak sa mi kryl s A-čkovým z druhého odboru (rozumej, ak som si chcela dať voliteľný z nemčiny, tak sa mi VŽDY kryl s povinným zo slovenčiny). Preto môj rozvrh vyzeral katastrofálne - od pondelka do piatka, z toho v piatok jedna hodina poobede - povinná. Telesná (čo je C-čkový predmet, musíte mať z toho bloku IBA 2 kredity za tri roky) mi tam nikde nevošla za oba semestre. A musíte si dať aj cudzí jazyk, ktorý je rozdelený na oba semestre. Z nemčiny som mala "až jeden" B-čkový predmet, so slovenčinou to bolo už lepšie. Konkrétne som si dala rozvrh tak, že som mala dokopy 63 kreditov.
- sledujte správy, ktoré máte hneď, ako sa do systému prihlásite

O univerzite:
- umožňuje Erazmus
- spolupracuje aj s internátmi (ale ja som dochádzala každý deň, takže o tomto viac neviem povedať)
Neviem čo by som mala viac o univerzite porozprávať, ak máte nejaké otázky, tak sa pokojne pýtajte.

O fakulte: 
- nachádza sa na Moyzesovej 9 a spolupracuje s ostatnými fakultami (ja som mala predmet aj na prírodovedeckej fakulte)
- možno je to pre vás blbosť, ale najjednoduchšie ako sa do nej od železničnej stanice dostanete, je električka. Má to výhody, pretože ak máte ISIC (čo musíte mať), tak, ak si dobijete kartu, mne to sťahovalo 0,28€. Lístok stojí 0,30€ a existujú aj mesačné lístky na kartu. V električke si môžete sadnúť, pretože tam nie je veľa ľudí (kým v autobusoch áno, verte mi, viem o čom hovorím). Kým autobus vám na Moyzesovu ide iba s číslom 17 a aj to si ešte šliapete cez celú ulicu (ide každých 20 minút, ale vždy mešká, niekedy vynechá spoj), električka vám ide asi každých 7 minút na Hlavnú poštu, čo je vlastne zozadu fakulty - ste hneď tam, nič nešliapete, len vojdete do najbližšej brány, idú tam čísla 2, 4, 6 a odtiaľ na stanicu idú 2, 6. Ale aj tak som väčšinou chodila pešo (čo je mojim krokom 22 minút)
- ISIC je vaše všetko. Identifikujete sa ním, vchádzate do budov, ak si ho nabijete, tak je to vaša peňaženka na obed i na dopravu (ale to sa nabíja zvlášť)
- čo sa týka vyučujúcich, tak nám dievčatá z prírodovedeckej fakulty povedali, že to iba tu, na filozofickej fakulte sa berú tak vážne. Ja sama si myslím, že treba byť na ich vlne, netreba veľmi protestovať a taká malá rada: CHOĎTE NA PREDNÁŠKY (okej, ak je v piatok o piatej večer a ste napríklad z Bratislavy, tak kašlite na to), ale inak: CHOĎTE! Mne sa už neraz stalo, že mi to potom na skúške pomohlo (a prižmúril jedno očko :D ) A niekedy niektorí len tak šupnú prezenčku (najmä, ak vás je tam málo)
- BUĎTE AKTÍVNI! Na mnohých cvičeniach to bodujú. Napríklad spolužiačka opakuje predmet iba preto, že nebola aktívna.
- filozofická fakulta je pomerne mladá, najmladšia na univerzite - má 10 rokov, takže budova je nová
- to že berú zväčša bez prijímačok, aj tak potom vyzerá. Napríklad študenti, čo študovali angličtinu, tak ich bolo v zimnom semestri 45, na začiatku letného ich bolo už iba 15.
Ak máte ešte nejaké otázky o našej fakulte, tak sa pokojne pýtajte.

Čo mi povedali iní, a aká je realita?
Mama mi kúpila kabelku, že budem chodiť s kabelkou do školy. Lebo brat má jeden karisblok, a že nosí notebook. Očakávala som, že prídem do školskej knižnice a tam nájdem všetky knihy. Že budeš viac doma ako v škole. Myslela som si, že prednášky budú vo veľkej poschodovej aule, a že si budem poznámky písať do notebooku.
Realita je taká, že som si musela kúpiť nový ruksak, pretože sa mi knihy nezmestili do kabelky a ak aj zmestili, večer ma bolelo plece. Knihy som zháňala po celých Košiciach a rovnako po internete, pretože v knižnici nie sú. Minula som na knihy asi stovku. Všetky ostatné som mala v pdf forme, pretože sa našli aj takí vyučujúci, ktorí vám ich pošle. Ja som mala prednášky iba na slovenčine, na nemčine boli iba cvičenia, semináre. Ale tam sme mali notebooky zakázané. Sedíte v laviciach a je až jedna taká aula, kde sme mali až jednu hodinu. Existujú aj rozvrhy od 7:45 do 18:40 vkuse, a pokojne sú hodiny ešte neskôr. Takže áno, realita je úplne iná, ako vo filmoch.

O mojom odbore:
- ak si myslíte, že sa budete učiť to, čo ste už vedeli zo strednej, tak gratulujem, je toho oveľa viac.
- ak si myslíte, že sa s matematikou už nestretnete
- ak si myslíte, že viete nejakú disciplínu dokonale, pretože ste z nej na strednej a základnej škole mali vždy jednotky, nie.
- My sme napríklad na strednej mali fonetiku a fonológiu asi dve vyučovacie hodiny dokopy, tu som to riešila 28 týždňov. Myslela som si, že viem pravopis, odišla som s C.
- Čítaniu sa nevyhnete.
- Učte sa z kníh!

A teraz už niečo bližšie:
1SjNjb - Na nemčine nás bolo na začiatku 10. Nemčina veľmi populárna nie je ani vo svete, a tu sa to iba potvrdilo. Ľudia sa ju nechcú učiť, príde im čudná, škaredá, strašidelná (hej, narážam na der, die, das). Mňa to vždy priťahovalo, vždy som sa smiala z týchto obrázkov:

Lenže mne to ako otrava neprišlo, mne to prišlo ako niečo výnimočné. Konečne sa aspoň niekto v niečom líši. A aj s tým poslaním som šla študovať nemčinu. Už na prvej hodine nás bolo iba 9. Ten jeden si to rozmyslel. Asi v novembri nás bolo už iba 8 a v decembri už iba 7. A toľko nás je, bolo doteraz. Neviem či je lepšie, ak je vás tak pomenej. Ja som si najlepšie rozumela s N., rozprávali sme sa o všetkom. S ostatnými som vychádzala v poriadku. Až do istého momentu. Aj oni mi trochu pomohli sa rozhodnúť ísť preč. A tak som sa rozhodla to zmeniť na etiku. Mojim problémom bolo aj to, že som všetko mala dvojmo - literatúru aj jazyk, tie isté poučky aj v slovenčine aj v nemčine. A sama som prišla na to, že, žiaľ, nemám takú slovnú zásobu, žeby som si to sama prekladala v hlave.
Plakávala som po nociach, trápila som sa. K tomu sa pridružilo aj to, že som nespravila tri predmety. Z toho bol jeden taký, že ak ho neurobíte, tak si v ďalšom ročníku nesmiete zapísať predmety, lebo nadväzujú na to (P.S.: V skutočnosti nenadväzujú). A asi dva predmety som urobila ledva na E. Ja som nešla študovať preto, žeby som sa trápila nad niečím, čo mi nejde. Aj preto som sa rozhodla pre zmenu. (Okej, je okolo toho viac faktorov, ale rozhodla som sa, že ich sem nebudem písať, pretože je to iba možno môj hnev)
Slovenčina je doslovný zázrak v mojom prípade. Pretože nespokojnosť z nemčiny som si preniesla na radosť zo slovenčiny. Všetci moji spolužiaci vraveli, že oni chcú ísť preč, že čo to je, oni to nespravia, a čo ja viem čo ešte. Asi preto nás na začiatku zimného semestra bolo 46, a po ňom nás bolo okolo 35 a teraz nás bude ešte menej. Mne robila slovenčina radosť. Nevravím, že mám z nej samé A. Ak mám pravdu povedať, nemám žiadne. Mám aj E. Ale tak všeobecne si môžem upraviť text piesne od Michala Davida: D-čka, zbíram D-čka. O mene Sabol sa vám bude už aj snívať. Sú aj špeciálne veci, ktoré patria k jednotlivým predmetom, a pôvodne som o nich chcela napísať, ale už aj tak mi to príde dlhé. Preto ak budete chcieť vedieť o nejakom konkrétnom predmete niečo, tak sa spýtajte. Aj tak si myslím, že túto časť píšem zbytočne, lebo nemyslím si, že by sem prišiel niekto, kto študuje na UPJŠ-ke. Slovenčina nie je ľahká, ani náhodou, ale aspoň je to v slovenčine a neprekáža vám jazyková bariéra. :D Na slovenčine sú spolužiaci v pohode, o niektorých ani neviem, že tam sú, s niektorými sa iba pozdravím, s niektorými prehodím reč, s niektorými sa rozprávam a s niektorými chodím po meste. Zo slovenčiny som spravila všetky predmety.

Získala som 56 kreditov zo 63, ako som už spomínala. Kým som ešte študovala na strednej, tak som si myslela, že keď už budem študovať to, čo chcem, tak budem mať samé jednotky nie? (teda A-čka), ale potom mi Kristy vysvetlila, že na hodnotenie E musíte vedieť minimálne 60% a ja vtedy, okej, už mi stačí aj jedno A-čko, zvyšok aj E. A po prvom týždni, keď som videla, hlavne na nemčine, ale aj na slovenčine , že čo sa učíme, tak ja, že: Okej, stačí mi E.
Preto sa musím priznať, áno, mám všetky známky. Od A po Fx, mám aj absolvovala, jediné čo nemám je X - neklasifikovaná. Ale to nie je podstatné.
Pre vás, ak vás zaujíma ako sa mi darí je pravdepodobne dôležité, že mám 56 kreditov zo 63, teda postupujem do druhého ročníka s tým, že mením odbor na slovenský jazyk a literatúra - aplikovaná etika.

A ako sa darilo vám? Ak máte nejaké otázky ohľadom vysokej, pravdepodobne špeciálne o UPJŠ-ke, tak sa pokojne spýtajte do komentárov.

Dária.