JURAJ LEVICKÝ - TRETIA ČASŤ

Príbeh nesúvisí s mojím životom.


Večer som nemohla zaspať. Prehadzovala som sa zboka na bok a premýšľala. Nemala by som si s ním písať. Využije to proti mne. Prečo som povedala áno? Otočila som sa. Snažila som sa písať. Prečo mi poslal to srdiečko? Nadvihla som hlavu a potriasla ňou. Prestaň! Juraj Loj, Juraj Loj, Juraj Loj.
Spala som až kým ma nezobudila babka. Kým som si umývala zuby, tak som si opäť premietala jeho správanie v správach. Prečo si namýšľam, že sa mu páčim? Prečo si to vôbec myslím? Obliekla som sa a vzala mobil do ruky, kým bol ešte na nabíjačke. Namiesto YouTube aplikácie som však klikla na Internet, prihlásila som sa na facebook. Rozklikla som správy. Bola tam správa od mamy. Neviem prečo som klikla na meno pod ňou.
Juraj Levický: Cauko <3
Pozrela som sa na pravý roh obrazovky. Prečo som na facebooku o 6:36? Klikla som na kolónku. Ukázala sa mi klávesnica. Chvíľu som naň pozerala. Prešla som prstom na vrch stránky a rozklikla menu. Odhlásiť sa. Vypla som Wi-Fi a odpojila mobil z nabíjačky. Zaniesla som ho do tašky a vrátila sa do izby. Sadla som si vedľa babky. Sedeli sme tam potichu, keď sa ma spýtala: „Máte dnes nejakú písomku?" „Nie." odpovedala som jej a zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Nevedela som, koľko je hodín, pretože som odložila mobil skôr. Vstala som. „Už ideš?" opýtala sa. „Hej." odvetila som a otvorila dvere. Išla za mnou, šla som na záchod a obula som sa. Babka mi pomohla obliecť si bundu a zazipsovala ju. „Čau, a drž sa." vyšla som na chodbu. „Auf Wiedersehen!" Zavrela za mnou dvere a ja som išla na autobusovú zastávku. Keď som išla vystupovať z autobusu, dúfala som, že nespadnem. Vieš, čo by to potom znamenalo. Preblyslo mi hlavou. Nespadla som. Znamená to potom, že nie som doňho? Ach, Juraj, prečo mi nedáš pokoj? Vyšla som kopcom pešo, a potom, ako som sa prezula, som šla do triedy. Sadla som si na miesto a pripravila si veci na biológiu. Čo vlastne študuje Juraj? A vôbec: KOĽKO MÁ ROKOV? Písali sme si včera štyri hodiny a ja neviem ani čo študuje. NIE SOM DOŇHO! Vydýchla som, keď vtom prišla Dominika do triedy.
Akosi som vypla na chémii zvuk. Premýšľala som nad Jurajom. Veď on v podstate ani nereagoval na to, že som ho obvinila, že ma šikanuje. Je divný. Nie, nie. Ja som divná.
Na dejepise ako som písala poznámky, sa mi začala porovnávať vonkajšia schránka Juraja a Juraja. Obaja majú hnedé vlasy a modré oči. Nepamätám si Jurajovu výšku. Keď vedľa mňa stál, bol vyšší? Nosí Juraj rifle? Stratila som sa v tom, o ktorom premýšľam. Všetci sa zasmiali.
Keď som prišla domov, snažila som sa natrepať do hlavy rez kocky. Prečo mi ide matika, ale rezy kocky nechápem?! Zapla som si notebook a prihlásila sa na facebook. Rozklikla som správy s Marekom.
15:30 Dária Voková: Potrebujem pomoc s rezmi kocky.
Nebol online, ani mi neodpisoval. Vzala som mobil do ruky a napísala mu esemesku: Pod na facebook. Odoslať.
15:49 Marek Voko: co presne potrebujes
15:50 Dária Voková: Máme domácu, spraviť rez kocky.
15:52 Marek Voko: odfot
Položila som notebook na posteľ a vzala mobil. Odfotila som mu zadanie a prihlásila sa na mobil. Poslať fotografiu. Vybrať. Odoslať.
Práve teraz, Marek Voko: ked budem mat poslem
Práve teraz, Dária Voková: Ok. :)
Odhlásila som sa z mobilu a položila ho vedľa. Zošit z matematiky som položila na posteľ. Keď som však bola otočená k posteli, zahliadla som sa na facebook. Nie. Musíš sa učiť. Išla som sa odhlásiť, keď mi vyskočilo okno so správami.
16:02 Juraj Levický: Chcel som prist za tebou ked som vystupil v maticanoch ale nevedel som ci si doma 8)
Prečo mi poslal smajlíka s okuliarmi?
Nie, nemôžem mu odpísať, musím sa učiť.
Nemôžem mu odpísať už nikdy.
16:08 Juraj Levický: Si tu? Svietis zeleno :) (prepac za smajlika neviem aky by sa hodil)
Zavrela som notebook. Pozerala som sa naň. Otvorila som ho, a napísala:
16:11 Dária Voková: Už si viac nechcem písať
Rýchlo som sa odhlásila a stlačila x na okne. Zavrela som notebook a obrátila sa späť na stoličke k zošitom. Otvorila som si ešte raz geografiu a prečítala si poznámky. Keď som prečítala posledné slovo, tak mi napadlo. Čo ak som mu ublížila? Rýchlo som sa otočila na stoličke k notebooku a otvorila ho. Prihlásila som sa a rozklikla správy s ním.
16:11 Juraj Levický: Spravil som nieco zle? :(
Dýchaj, ten smajlík nemusí znieť tak hrozne, ako si myslíš.
Do kelu.
16:34 Dária Voková: Nechcem sa citovo naviazať. Teraz ma necháp zle. Ja... iba nemám kamarátov.
16:35 Juraj Levický: Akoto ze nemas kamaratov? :o
16:37 Dária Voková: Mám jednu spriaznenú dušu, to mi stačí. <3
Prečo si tam dala akurát toho smajlíka.
16:37 Juraj Levický: A nechces to zmenit? <3
Nie.
16:39 Dária Voková: Snažím sa učiť.
Určite ho to nezaujíma.
16:40 Juraj Levický: Paci sa mi ze ti zalezi na skole (y)
On to nepochopil.
16:41 Dária Voková: Neviem ani koľko máš rokov. :D
16:41 Juraj Levický: 18 :P
Takže je starší odo mňa.
16:43 Juraj Levický: Celu noc som premyslal nad otazkami ktore sa ta opytam je ich asi tristo :D
16:45 Dária Voková: Neverím, že ich je až toľko :D
16:46 Juraj Levický: Preco si nemozeme pisat? :/
16:47 Dária Voková: Pretože mne ľudia píšu iba keď niečo potrebujú...
Píše... prestal. Píše...
16:49 Juraj Levický: Co ak potrebuju teba? <3
Prečo zase to srdiečko?
16:51 Dária Voková: Väčšinou potrebujú domáce úlohy alebo povedať niečo, čo sa mi boja povedať do očí.
16:52 Juraj Levický: Si nanevana? :(
Myslel nahnevaná?
16:53 Dária Voková: Znelo to tak? :)
16:54 Juraj Levický: Bez smajlika to znelo vselijako <3
Prestaň.
16:56 Dária Voková: Prečo používaš srdiečko?
Vážne si mu toto napísala?
Dária Voková: Idem si zbaliť veci do školy, prídem.
Nechala som notebook otvorený na posteli, obrátila som sa na stoličke. Vzala som školskú tašku a vkladala tam zošity a učebnice. Zazipsovala som ju a vyšla z izby. Dala som ju na chodbu. Už keď som tam bola, tak som sa vycikala. Vrátila som sa späť do izby.
17:02 Juraj Levický: Nemam ho pouzivat? :o ok
17:02 Dária Voková: Už som tu. Ale...
Omylom som stlačila enter s pravým ukazovákom.
17:03 Juraj Levický: Ale? :o
17:05 Dária Voková: Neviem, či sa chcem kamarátiť. Bojím sa, že
Vymazala som poslednú vetu.
Asi si budeš musieť nájsť nejakú inú obeť.
17:07 Juraj Levický: Este stale si myslis ze ta chcem sikanovat? :( Ako si vobec na to prisla?
Dokelu.
17:12 Juraj Levický: Prosim odpis :(
Nechcem :)
A ani nebudem <3 (viem ze sa ti nepaci)
Prečo som taká sprostá?
17:23 Dária Voková: ...
17:23 Juraj Levický: Chces mlcat? Tak budeme spolu :)
On je vážne celý čas tu?
17:25 Dária Voková: Ty sa nemusíš učiť? Celý čas mi píšeš :D
17:26 Juraj Levický: Budem sa potom ked odides odtial :P
Prečo?
17:28 Dária Voková: Celý život ma niekto šikanuje, nevidím dôvod, prečo aj ty nie...
17:29 Juraj Levický: Co ak som iny? :o
17:31 Dária Voková: To vravia všetci. Potom mi dajú úder pod pás...
17:32 Juraj Levický: Takze iba preto ze ta sikanuju ostatni musim byt rovnaky? :/
17:33 Dária Voková: Neverím ľuďom, prepáč, ani tebe. :/
17:34 Juraj Levický: To ma zabolelo :(
17:35 Dária Voková: Prepáč.
17:35 Juraj Levický: Takze si nechces pisat?
Nie. Už nejde ani tak o to, že by si mi ublížil, ale si Juraj.
17:37 Dária Voková: Nie...
17:38 Juraj Levický: A zajtra? 💔
Do rite.
17:41 Dária Voková: Nie... prepáč
17:42 Juraj Levický: Ak by si chcela kedykolvek sa ozvi... Budem rad
Super.
17:45 Dária Voková: Ok
Neviem, čo si o sebe myslím. To, že si s ním nebudem písať, neznamená, že z môjho života zmizne. Smola, už je ďalší Juraj v tvojom živote. Prečo práve Juraj?! Zavrela som okno našich správ a odhlásila sa z facebooku.