CHORÝ.

Ahojte,
viem, že ešte stále niekde visí príspevok o činnostiach, ktoré sú pre mňa náročnejšie, ale tak povediac, myslím si, že ak si prečítate príbeh Juraj Levický, zistíte to aj sami. Ak by ste predsa len ten príspevok chceli, tak mi dajte vedieť do komentárov a ja sa ho pokúsim napísať.

Chcem vám ešte popriať krásne požehnané Vianoce, keďže dovtedy už žiaden príspevok nepribudne.

Dnes sa však chcem zaoberať určitou otázkou.

Spomínate si na dni, keď vám tečie z nosa alebo vás dráždi v krku? Kýchate alebo máte horúčku? Vravíte si, že ste chorý. Cítite sa hrozne, nechutí vám jesť a jediné po čom túžite, je vyzdravieť.

Slovo chorý má však viac významov. Ste chorí a vyzdraviete, zabehnete opäť do obyčajného dňa, stereotypu. Vrátite sa do školy či práce. No zdravotne postihnutý to hovorí s rezervou. Byť zdravým preňho znamená byť na tom čo najlepšie, ako len môže, vzhľadom na jeho dlhodobú, prípadne nevyliečiteľnú chorobu.

Čo znamená však pre mňa, chorú, keď som chorá?

Keď som bola malá, tak som mávala horúčky, brala som antibiotiká. Ležala som v posteli, pila teplý čajík, pozerala rozprávky a spala aj cez deň. Keď som bola v ôsmom ročníku, tak som raz ochorela a pani doktorka mi hneď nasadila antibiotiká. Vyležala som celý týždeň v posteli, a keď som išla k lekárke na kontrolu, všetko bolo v poriadku. V ten večer som dostala horúčku 39 stupňov celzia, a teda nasledujúce ráno som klusala opäť k lekárke. Dala mi ďalšie antibiotiká a povedala, že ak mi nezaberú, tak budem musieť ísť do nemocnice (preto, lebo som bola asi týždeň predtým v škole a týždeň predtým opäť doma chorá). O dva dni som bola zdravá. Ja neviem, či si to môj mozog rozmyslel, že nechce ísť do nemocnice alebo čo. Odvtedy som však chorá tak dvakrát do roka. A potrebujem to vyležať. Nemôžem byť na nejakých liekoch a chodiť do školy, vysiakať sa do vreckovky a kašľať. Nie, ja musím ležať a spať dlho ráno, poobede a ísť spať asi tak o deviatej. Iba tak to zo mňa odíde. Pomôžu mi iba antibiotiká, aj keď sa im snažíme vyhýbať. Raz sme to naozaj skúsili bez nich a čo? Po troch týždňoch chodenia do školy s plným nosom a kašľom, som aj tak musela ísť k lekárke po antibiotiká a po troch dňoch som bola v pohode.
Tuším po tom ôsmom ročníku som už nemala horúčky. Moja choroba sa neprejavuje horúčkami, preto si vždy myslíme, že to prejde. Nie. Musím ležať v tej posteli niekoľko dní. A v škole píšu a píšu...
Posledné roky však mám akoby presne stanovené, kedy budem chorá - koniec augusta a februára. Vtedy to na mňa príde. Tak poriadne. Najprv mi tečie z nosa, po týždni sa pridá kašeľ. Vždy musím vynechať školu, ísť k tej lekárke, dá mi antibiotiká (tie trojdňové) a potom som v pohode.
Tento rok som vo februári bola chorá, mala som aj horúčky a musela som chodiť do školy. Až v piatok, keď som školu nemala, tak som šla k doktorke a dala mi antibiotiká. Vynechala som až jeden deň, a potom bolo z toho toľko problémov...
Musím sa vám však pochváliť. Tento rok sa to posunulo z augusta na september, a teda to znamenalo, že by som mala vynechať školu? Nie, chodila som tam. Spolužiačka mi síce "pochválila" môj hlas, ale nevynechala som školu a nebola som ani pri lekárke. Zvládla som to aj bez antibiotík a bez horúčky.

Toto bolo krátko o tom, aké je to byť chorým, keď ste nevyliečiteľne chorý.

Ďakujem vyučujúcej za tento nápad na príspevok.

Kedy ste boli naposledy chorý vy? Mávate horúčky?

Dária.