JURAJ LEVICKÝ - TRINÁSTA ČASŤ

Nebola som schopná napísať Kristy. Mama si našťastie nič nevšimla a dokonca som stihla aj Búrlivé víno. Keď som ho editovala, tak som pridala aj fotku na instagram. Otvorila som správu s našimi správami. Klikla som, ale nedokázala napísať to, čo som chcela.
22:00 Dária Voková: Juraj a ja
Vymazala som to. No tak, vzchop sa. Kika si to nezaslúži. Klikla som na Jurajovu správu. Nenapísal mi, odkedy sme sa rozlúčili. Zabolelo ma brucho. Juraj Loj. Juraj Loj. Juraj Loj. Čakala som ešte pätnásť minút, ale Juraj mi nenapísal. Rozhodla som sa teda ísť spať.
Prehadzovala som sa. Prečo to robíš? Sľúbila si si, že taká nikdy nebudeš. Pamätaj si, kto bol pri tebe prvý. Kika bola. Sľúbila som si, že nikdy nedám prednosť dokonalému pred najlepšou priateľkou, sestrou, spriaznenou dušou. Tak prečo to robím. Otočila som sa. Juraj Loj. Juraj Loj. Juraj Loj. Prečo to nepomáha. Juraj Levický.
Ráno som vstala o ôsmej, šla som na wc a potom som si zapla notebook. Prihlásila som sa na facebook. Nenapísal. Prečo? Jasné, že sa na teba vykašľal. Prečo by mal chcieť niekoho, kto sa nechce normálne bozkávať.
Šla som si otvoriť okno, keď som mala pocit, že mi bliká LED-ka na mobile. Zapozerala som sa a vážne blikal na zeleno. Pozrela som sa na mobil. Mala som správu. Klikla som.
2:20, Juraj: Milujem ta
Prečítala som si to ešte raz. Ešte raz. 2:20? Prečo by mi to písal tak neskoro v noci? A bez smajlíka? Juraj a bez smajlíka? Prečo ťa trápi nejaký smajlík? Uvedomuješ si, čo je v tej správe napísané? On ti práve vyznal lásku a ty riešiš, že je to bez smajlíka? Pustila som mobil z ruky. Sadla som si na posteľ. Usmiala som sa. Zhlboka som sa nadýchla. No nevedela som vydýchnuť. Vydýchla som až po naozaj dlhej chvíli. Vzala som ešte raz mobil do ruky. Prečítala som si tú správu znova. Rýchlo som sa vrátila k notebooku a prihlásila sa na facebook. Žiadna správa.
Otvorila som Jurajovu správu.
11:29 Dária Voková: To si myslel vážne
Vymazala som to. Ak by to nemyslel vážne, tak by ti to asi neposlal.
11:32 Dária Voková: Pokúsim sa nejako vybaviť, aby sme sa sa aj dnes mohli stretnúť <3
Vážne ti stačí, aby ti to napísal? Vážne som mu poslala ten emotikon?
Neodpisoval. Otvorila som správu s Kristy.
11:37 Dária Voková: Chodím s Jurajom
Ani ona tu nebola, tak som si išla prejsť blogy a ich články.
Pri obede mi mama povedala: „Môžem ísť večer preč?" Pozrela som sa na ňu. „O koľkej?" „O štvrtej a prídem až ráno." Prikývla som. To by som teda mohla ísť teoreticky s Jurajom von. „Chceš babku?" Pokrútila som hlavou. Hneď po obede som išla napísať Jurajovi.
13:16 Dária Voková: Ak chceš, tak sa môžeme dnes stretnúť. Vybavila som to u mamy. Okolo štvrtej? :D
✓Zobrazené 13:18
13:19 Juraj Levický: Co tak zrazu? :)
No, čo tak zrazu? Preblesli mi hlavou všetky možné meme, ktoré som kedy videla.
Nemôžem mu napísať, že mama ide preč a budem sama doma. Mysli. Mysli. Mysli.
13:25 Dária Voková: Asi mi pomohlo, že si mi napísal pravdu. Chcem sa snažiť aj ja :)
Skočí mi na to? A vôbec, pochopí to tak, ako to myslím?
13:28 Juraj Levický: Nechapem ale o stvrtej sa vidime 😍
Usmiala som sa.
13:31 Juraj Levický: Musim ist teraz ale uz sa na teba tesim <3 Cauko
Začalo mi silno búšiť srdce. Čo som to vlastne urobila? Idem dobrovoľne s chlapcom von. Bez maminho vedomia. Bez možnosti úniku. Dokelu. O štvrtej len odchádza mama. A ja sa musím ešte normálne obliecť, chcem si ešte raz umyť zuby. Položila som notebook na stôl a šla som si umyť zuby. Nevedela som sa na nič sústrediť.
Vybrala som si oblečenie, čo si oblečiem a dala ho na druhú posteľ, zakryla som veci dekou. Vybrala som si kľúče z tašky a snažila sa prísť na to, do ktorej strany sa odomyká a zamyká.
Sedela som za stolom, keď mama nakukla do izby: „Idem, dobre?" „Dobre." Hneď ako zavrela dvere, tak som sa začala prezliekať. Keď som počula, ako zamyká dvere, čokoládu, ktorú mi dal Juraj pred pár dňami, a ktorú som skrývala vo svojich šuplíkoch, som dala medzi ostatné sladkosti. Šla som na wc a pozrela som sa v kúpeľni na seba do zrkadla. Skontrolovala som byt, obula som sa a zapla sa iba na suchý zips. Čiapku som si nebrala, už nebola taká zima. Odomkla som, zavrela dvere a premýšľala, do ktorej strany sa zamyká. Pretočila som kľúčom doprava.