SOM MEDIÁLNE DIEŤA


Ahojte,
celkom mi chýbajú tie časy, keď sme doma ešte nemali počítač. Keď som nič nemusela riešiť a za to krátke obdobie sa zo mňa stalo mediálne dieťa.

Svoj prvý mobil som dostala v prvom ročníku na základnej škole. Zdedila som ho po bratovi. Bola to modrá tlačitková nokia, ktorú po mne mala ešte moja staršia sesternica. Tá ho utopila vo vodopáde. Dôvod, prečo mi moji rodičia dali mobil, bol, že ak by sa v škole niečo stalo, aby som im mohla zavolať. Celkom mi ten mobil chýba, bol tam hadík. Telefónne čísla mojich rodičov som nevedela ešte ani v treťom ročníku (a keby ste vedeli, aké sú ľahké, tak by ste sa mi smiali, že ako som si ich nemohla zapamätať).

Svoj prvý počítač sme mali spoločný s bratom. Bola som druháčka na základnej škole. Dostali sme ho na Vianoce. Nesie sa k tomu taká príhoda, že brat najprv otvoril počítačovú hru a až tak počítač. Teda sme boli trochu zmätení. Povedali sme niečo v zmysle, na čo nám bude hra na počítač, keď nemáme počítač. A viete... začalo tradičné obmedzovania času na počítači. Hrali sme na ňom iba hry - Tom a Jerry, nejaké autá a ešte neviem, ako sa tá hra volala, ale bolo tam kopec levelov, ktoré sme nevedeli prejsť.

Internet máme od môjho tretieho ročníka základnej školy. Potom, ako sme sa presťahovali na východ. Zaregistrovala som sa na pokec.sk. Mala som deväť rokov. No nijak nás to neobmedzovalo. Stále sme chodili von a na počítači sme netrávili veľa času.

Televíziu sme pozerali už ako malé deti, od rozprávok, Pokémonov až po začiatok pozerania seriálov v roku 2007.

Lenže nejde ani tak o to, čo sme používali, ako o to, čo sa stalo s touto dobou a následne so mnou. V škole sa začali viac používať počítače a úlohy skôr pozostávali o vyhľadávaní na internete. V piatom ročníku nám pridali informatiku (2008). A akosi odvtedy sa to u nás spustilo. Chodila som na mojpsik.sk, ktorý mi ukázala sesternica. Čo absolútne neľutujem, keďže sme tam chodili spolu so Samkom a chodila tam aj jeho sesternica. A následne som si tam našla najlepšiu priateľku, spriaznenú dušu, sestru, Kristy. Tak sme so sesternicou okabátili facebook.com, spravili sme sa staršie (pretože, kto si pamätá, ten vie, že facebook bol dostupný až od 13-tich) a prihlásili sa tam. V roku 2011 potom prišiel blog.cz.

Ale nielen toto som chcela. Vždy som bola k médiám bližšie, pretože sme sa tomu ani vyhnúť nemohli. Aj keby sme chceli. Môj tatik totiž v tejto oblasti pracuje. Som mediálne dieťa, pretože už ako 9 a 10-ročná som bola v priamom prenose v hľadisku na Slovensko hľadá Superstar. Vlastne, čo to táram, ja som bola už asi ako 5-ročná v relácií Kakao ako pomocná moderátorka. Nechcem tu veľmi rozpisovať každú jednu reláciu (reláciu, nie seriály alebo filmy), ale môžeme to zhrnúť na produkty TV Markíza (niekedy so spoluprácou TV Nova), a tiež RTVS. Mali sme predsa pocit, že všetko, čo tatik robí, musíme aj pozerať. A tak som pozerala mnoho relácií len preto, že to robí tatik a my sme ho mohli hľadať v záverečných titulkách. Áno, aj tu pociťujem, že ma spolužiaci zneužívali na podpis karty, len preto, aby som sa stala na chvíľu obľúbenou.

Sama niekedy cítim, že mi stúpa pýcha do hlavy. Usmievam sa od ucha k uchu, keď babka (ako jeho mama) o ňom niekomu rozpráva. Snažím sa to nepočúvať, ale predsa môžem byť hrdá na svojho otca, nie? Hlavne, keď sem-tam môžem v záverečných titulkách vidieť aj svojho brata.

Nakoniec, veď aj ja som bola v televízii - naposledy v Dobre vedieť! a v Milujem Slovensko. A presne Dobre vedieť! ďakujem za to, že mi umožnili vidieť Juraja. Zarobila som si nejaké peniaze. Dá sa to brať ako brigáda, keď ste boli párkrát v práci ako komparz?

Možno preto ma to tak stiahlo k scenáristike. Mala som k tomu strašne blízko počas môjho detstva a po začatí písania príbehov som sa začala opäť bližšie pohybovať okolo kamier, režisérov, moderátorov a ostatných známych z obrazoviek a za nimi.

Práve príprava na scenáristiku ma naučila, že nemusím pozerať všetko. Sme diváci a divák si má vyberať, čo bude pozerať. Od seriálov a komerčných relácií som prešla k programom, ktoré ma bavia. Humorné relácie, kde sa čo-to naučím. A ak seriál, tak aby som videla chyby, ktoré robia.


Kedy ste dostali svoj prvý mobil?

Dária.

Komentáre

  1. Ja absolútne netuším, kedy som dostala svoj prvý mobil – bolo to na prvom stupni, tiež v prvom alebo druhom ročníku, naozaj nemám ani páru, lebo celé toto štvorročné obdobie sa mi akosi zlieva dokopy a vtedy som ani nevidela pointu toho mať vôbec mobil a všade ho nosiť :D Ale chýbajú mi časy, kedy sme mali veľký počítač v spálni, a keď sme so sestrami mali hotové domáce úlohy, tak nám naši dovolili zapnúť ho, my sme si každá odstopovali desať minút, striedali sa a hrali :D Ach, kde sú tie časy :D Ale je trochu desivé, že dnes si už neviem predstaviť, aby som niekam išla bez mobilu...

    Ale nevedela som o tvojej televíznej kariére! :D Preto ak sú niekde online dostupné záznamy, kde ťa vidieť v hľadisku, určite by som ich rada videla! ❤
    BEE A CHANGE // Facebook Page // READ ABOUT "VEGAN ON A BUDGET"

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára