PREČO SA NIKDY NEBUDEM ZAUJÍMAŤ O ZERO WASTE

Ahojte,
keď som neblogovala a zháňala si nápady na príspevky, vznikol veľký boom ohľadom príspevkov so zero waste tematikou. Už vtedy mi napadol tento príspevok a postupne zhŕňala materiály, prečo som sa rozhodla neriešiť bezodpadový život. A keďže mám úspešne za sebou vyučovací predmet filozofia ekológie, budem to podkladať aj týmito poznatkami. Brala som totiž možnosť zmeny názoru, ale ak mi už nezmenil názor ani tento predmet, neviem, čo by ho zmenilo.

Ešte predtým ako začnem: mojím zámerom nie je útočiť alebo pobúriť ľudí, ktorí sa snažia o bezodpadový život alebo samy tieto príspevky vydávajú. Toto je čisto iba môj názor, môj pohľad, a tak ako ja rešpektujem ich zanietenie, tak, prosím, rešpektujte aj to moje.

01. farmaceutický priemysel. Napadlo mi to v jedno ráno, keď si babka dávkovala lieky na nasledujúci týždeň a videla som, koľko prázdnych blisterov od liekov práve vyhadzuje. Bolo to dosť veľké množstvo na to, aby ma ubezpečil fakt, že pokým bude ešte moja babka žiť, tak určite sa nebudem zaujímať o zero waste. Koniec koncov, po určitej dobe aj moje lieky, ktoré beriem každé ráno (áno, beriem lieky) produkujú blister.

02. nežijem sama. Takmer som napísala, že žijem u rodičov, ale keďže nežijú pod jednou strechou, tak som si to rozmyslela. Všimla som si, že používame veľa kuchynských papierových servítok (roliek), potravinovej fólie, alobalu. Okrem toho, netriedime určité obaly správne, keďže naša dedina nemá červené kontajnery (plechovky, vreckovky), či dokonca - že to v škole upratovačka dáva do jedného vreca. Nevarím, pretože som sa ešte nenaučila, takže ak mi mama a Marek vypracú byt, pretože sa potrebujem napr. učiť, tak mi potom donesú obed zabalený z reštaurácie. Takže áno, aj keď som sa pokúšala produkovať menej odpadu, vždy nastal zlom, keď som sa pozrela do koša a videla tam kvantum vreckoviek.

03. žiaden scientizmus ani darvinizmus. Ako kresťan nevychádzam z darvinovej teórie (a.k.a homo sapiens sapiens), ale z kresťanského princípu, že sme stvorení na obraz Boží, stvorení Bohom, že sme Božími deťmi.

04. prirodzený vývoj Zeme. Počula som to už od viacerých vyučujúcich (a áno, na prekvapenie aj od pani docentky, ktorá ma učila filozofiu ekológie, a ktorá sa zaujíma o ekológiu), že to, čo sa teraz od nás vonku deje (topenie ľadovcov, ozónová vrstva, biodiverzita a samotná ekologická kríza), je prirodzeným kolobehom života na Zemi, a že tak ako došlo k piatemu vyľudneniu, dôjde aj k šiestemu a príde niekto nový. Áno, môžeme to spomaliť tým, že sa nebudeme preľudňovať a znížime uhlíkovú stopu (emisie), ale ten vývoj pôjde ďalej aj bez nás. Tak ako vznikli kontinenty, tak môžu po niekoľkých rokoch zaniknúť (ako príklady uvádzam Pangeu a dinosaurov). A najmä, trvalá udržateľnosť neexistuje, existuje jedine dlhodobá udržateľnosť, pretože nič pozemské nie je trvalé.

05. to, že sa nesnažím o bezodpadový štýl, neznamená, že robím na tejto planéte neporiadok. Ako príklad uvediem výhodu mojej diagnózy - nevlastním sto topánok, vlastním troje - ortopedické na leto, teda sandále; ortopedické na jar a jeseň, teda také prechodné nezateplené zatvorené topánky a na zimu, teda zatvorené zateplené topánky. Sú vyrobené na Slovensku, na mieru pacienta, a mám na ne nárok raz do roka. Nosím bundu na zimu už od ôsmeho ročníka základnej školy. Áno, od ôsmeho ročníka mám tú jednu bundu, ktorá je vlastne z chlapčenského/ pánskeho oddelenia, a už ma síce štve, ale dokiaľ mi bude dobrá, ja ju nemám problém nosiť. Aj za tie pohľady spolužiačok. Nenosím make up (a ani neviem ako sa to píše make-up či makeup?), absolutne nič, aj keď viem, že existujú cruelty free produkty alebo čo. Jediné, čo používam je voda, prepláchnem si tvár a odchádzam do sveta. Nezaujíma ma, či mám akné alebo nie. Nechodím nakupovať každý deň nové oblečenie. Výhoda mojej obezity je, že nevojdem len tak do hocičoho. Teda mám asi troje nohavice, dvoje tepláky, tri košele a tričká, ktoré nosím niekoľko rokov. Doma napríklad nosím tričko z roku 2008. Ach, aké je dobré. Keď chodíme nakupovať (keďže sama chodím len zriedkakedy), tak si nosíme vlastné tašky, a ak idem predsa len ja, vždy to je vtedy, keď idem do alebo zo školy, a teda potraviny dávam do ruksaku. Nemám vodičský preukaz, teda nejazdím autom sama, vždy ideme minimálne dvaja. Inak v Košiciach využívam vlastné nohy a chodníky, ak už idem, tak električkou, ale to len vo veľmi výnimočných prípadoch, po ceste idem totiž ešte za Ockom. Máme doma sodastream, ale kupujeme aj balené vody, keďže nám už voda zo sodastreamu nechutí a zapríčinila nám aj zdravotné problémy. Ja sama konkrétne nekonzumujem med už niekoľko rokov. A momentálne posledných pár rokov (tuším to začalo v pätnástke) sa snažím trochu zmeniť môj jedálny lístok, takže jem viac zeleniny ako mäsových výrobkov. Knihy do školy (keďže som už na vysokej a musíme si ich zháňať samy, nie ako na strednej, že ste dostali učebnice) mám väčšinou v pdf forme v notebooku, alebo si vypožičiavam knihy z knižnice. A v poslednom období som obmenila aj napríklad používanie zubnej kefky, ale túto zmenu som urobila pre seba, a nie preto, že by som sa o zero waste zaujímala. Už dlhšie mi nevyhovovala moja curaprox zubná kefka a chcela som zmenu. Siahla som síce po zero waste verzii, som v domácnosti zatiaľ jediná, aj keď sú ešte dve zubné kefky voľné. Prestala som kupovať veci, ktoré nepotrebujem a iba zbytočne pútali moju pozornosť, ako napr. taký stolový kalendár, namiesto toho, som ho kúpila mojej najlepšej priateľke. Rovnako je to aj moja najnovšia výmena - potravinovej fólie za obal zo včelieho vosku.

A hoci čítam veci o vegánstve, o zero waste, či si sama od seba pripravím v škole prezentáciu o Grete Thunbergerovej, nezaujímam sa o to, a skôr ma zaujímajú všetky tie možnosti, ktorými sa dajú odpadové veci nahradiť bezodpadovými. Beriem čítanie, či sledovanie videí ako náplň voľného času a rovnako to robím aj pri oblasti fitness.

Dária.